11 spôsobov, ako si v mozgu zvýšiť hladinu sérotonínu – hormónu šťastia

Sérotonín, známy aj ako „hormón šťastia“, pôsobí ako neurotransmiter, ktorý v našom organizme ovplyvňuje mnohé procesy a stavy – náladu, pamäť, kvalitu spánku a dokonca aj libido. Keď zvýšime hladinu sérotonínu v našom organizme prirodzeným spôsobom, môže sa to prejaviť aj na zlepšení a posilnení našich duševných procesov, výkonnosti či motivácie.

Ak chcete urýchliť vývoj mozgu u detí, naučte ich počúvať hudbu

V súčasnosti sú dostupné mnohé alternatívne a doplnkové liečby, ktoré vyplnia medzery, čo konvenčná medicína nedokáže. Medzi najznámejšie patria výtvarné umenie, meditácia a joga. Avšak zrejme najväčší potenciál medzi všetkými alternatívnymi liečbami má hudba. V našej spoločnosti je všadeprítomná. Ľudí oslovuje hlbokým a silným spôsobom, čím ich dokáže liečiť.

Ako zásobiť náš mozog dopamínom a už nikdy necítiť smútok, stres či depresiu

Dopamín je hormón v našom mozgu, ktorý je dôležitý pre našu schopnosť pociťovať pocity šťastia. Je preto pochopiteľne veľmi dôležitý pre naše celkové zdravie. Dopamín je neurotransmiter zodpovedný za reguláciu a rovnováhu tzv. systému „odmeny a slasti“ v našom mozgu. Okrem toho reguluje aj naše emócie a ich prejavy.

Čo sa deje s naším mozgom, keď zažívame úplné ticho

„Ticho je najdokonalejším oznamovateľom radosti. Bol by som len málo šťastný, keby som to mohol povedať.“– Shakespeare Slovo hluk pochádza z latinského koreňového slova, ktoré znamená  „bolesť“, alebo „úzkosť“.

Potvrdené vedou – vďačnosť naozaj mení náš mozog smerom k šťastnejšiemu životu

Často počúvame o tom, že vďačnosť je základným predpokladom pre vznik pozitívnejšieho a šťastnejšieho stavu našej mysle. Vedeli ste však o tom, že vďačnosť naozaj vedie k zmenám v štruktúre nášho mozgu? Vedci z Centra pre výskum meditácie a vedomia (Mindfulness Awareness Research Center), ktoré má sídlo na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, dospeli k záveru, že keď sa naučíme pociťovať vďačnosť a aj […]

Zázračná sila tanca – dokáže zastaviť či úplne zvrátiť prvé príznaky starnutia mozgu

Hovorí sa, že vek je len číslo. No bez ohľadu na to, ako mlado alebo staro sa môžeme cítiť, nemožno popierať, že aj náš mozog podlieha vplyvu starnutia. S pribúdajúcimi rokmi približne 40% osôb vo veku 65 rokov a viac začne do určitej miery pociťovať napríklad stratu pamäti.

Čo sa deje s mozgom človeka, ktorý sa príliš ponosuje

Všetci poznáme tie typy ľudí, ktoré si vždy nájdu niečo, na čo sa ponosovať. Možno ste dokonca jednými z nich! Aký má vlastne ponosovanie vplyv na mozog a čo s tým vieme urobiť? Nový výskum presne ukazuje, ako každodenné ponosovanie sa vplýva na náš mozog a keďže mozog je úžasný a pružný orgán, vieme tieto účinky dokonca zvrátiť.

Vedci naznačujú, že psychedeliká by mohli preberať ľudí z vegetatívnych stavov

Psychedeliká majú potenciál zlepšovať vedomie u ľudí, ktorí sú vo vegetatívnych stavoch. Štúdie z posledných rokov ukázali, že psychedelické zložky by sa mohli využívať na liečbu celého radu rozličných stavov a súčasný výskum naznačuje, že by sa dokonca mohli používať na prebratie človeka z vegetatívneho stavu.

„Všetko som si uvedomoval“ – hovorí muž, ktorý sa prebral po 12 rokoch vo vegetatívnom stave

„Moja myseľ bola uväznená vnútri nepoužiteľného tela, nedokázal som ovládať svoje ruky ani nohy a môj hlas bol nemý. Nedokázal som dať znamenie, ani vydať nejaký zvuk, aby som všetkým oznámil, že som znova pri vedomí. Bol som neviditeľný – ako duch.“ – Martin Pistorius.

Vedci objavili v mozgu biofotóny: Náznak, že naše vedomie je priamo spojené so svetlom

Vedci zistili, že neuróny v mozgu cicavcov sú schopné vytvárať fotóny svetla, čiže „biofotóny“! Fotóny, čo je dosť zvláštne, sa objavujú vo viditeľnom spektre. Pohybujú sa vo vlnových dĺžkach blízkeho červeného až fialového svetla, teda oblastiach vlnových dĺžok 200 až 1300 nanometrov.

Výskum našiel súvis medzi časom stráveným pred obrazovkou a pomalším vývojom mozgu u detí

„Toto je dôležité, pretože mozog sa najrýchlejšie vyvíja v prvých piatich rokoch.“ (TT) – Podľa novej štúdie, uverejnenej v časopise JAMA Pediatrics, by sa nadmerné množstvo času tráveného malými deťmi pred obrazovkou mohlo spájať s pomalším vývojom mozgu.