Dr. Byrne: Mozgová smrť neexistuje, transplantácie orgánov sú vražda

Print Friendly, PDF & Email

Dr. Byrne: Mozgová smrť neexistuje, transplantácie orgánov sú vražda

Darcovstvo a transplantácie orgánov sú multi-miliardový biznis, dokonca väčší než potratový biznis,“ tvrdí známy neonatológ a pediater Dr. Paul A. Bryne.

Každý orgán, ktorý sa transplantuje, je zdravý a pochádza zo žijúceho človeka“. Ďalej dodáva, že „všetky tieto orgány sa odoberajú z tiel s bijúcim srdcom a krvou prudiacou v žilách. Každý darca je pritom počas tohto procesu doslova zavraždený“.

Dr. Bryne je špičkovým odborníkom, zakladateľ neonatálnej a perinatálnej medicíny, ktorý zastával mnohé významné pozície na lekárskych univerzitách, v nemocniciach a lekárskych združeniach.

Dnes už je na dôchodku, no naďalej sa venuje hlavne zúčastňovaním sa prednášok na rôzne témy.

Prezentácia Dr. Bryna na kongrese

Dr. Bryne bol jedným z prednášateľov na konferencii konanej v Leominsteri, v americkom štáte Massachussets, kde prezentoval svoje postoje k témam ako sú eutanázia, mozgová smrť či transplantácie orgánov.

Dr.Bryne trvá na tom, že nič také ako „mozgová smrť“ (nutný predpoklad pre vykonanie odobratia orgánov) neexistuje. Hovorí, že ide o vymyslený stav, ktorý je čírou lžou už od svojho samého počiatku.

Mozgová smrť nie je skutočná smrť,“ pokračuje. „Transplantácie orgánov sú skutočným dôvodom, prečo bol tento pojem umelo vymyslený“.

Uvedený termín sa do medicíny zaviedol po prvej transplantácii srdca v roku 1967. Tá bola vykonaná v Južnej Afrike, no už pár dni po nej došlo k ďalšej, tentoraz v New Yorku, kde transplantovali srdce zo živého 3 dňového bábätka s mentálnou retardáciou do iného 18 dňového bábätka.

Prezentovalo sa to vtedy tým spôsobom, že dieťa so zdravým mozgom, no chorým srdcom, si zaslúži žiť viac než síce zdravé dieťa, no s retardáciou.


Náš tip: Jar a jeseň sú najvhodnejším obdobím na detoxikáciu. Vyskúšajte čisto prírodný detoxikačný prostriedok, ktorý je overený tisíckami zákazníkov. Viac informácií tu

Tu si môžete pozrieť obrázok toho dieťatka pred transplantáciou:

Oni ho jednoducho ešte živé bezcitne naložili do ľadu, aby mu spomalili metabolizmus a pripravili na transplantáciu. Potom mu normálne za živa odobrali srdce a transplantovali ho do toho druhého dieťatka.

Operácia sa bohužiaľ nepodarila a obe deti zomreli. Vtedy išlo nielen o nemorálnu, ale dokonca i nelegálnu operáciu.

No a preto, aby lekári tento svoj zločin ospravedlnili, zasadlo konzílium a v roku 1968 navrhli zaviesť pojem „mozgová smrť“. Časom sa definícia tohto pojmu pritom mnohokrát menila a rôzne predefinovávala, aby sa odoberanie orgánov čo najviac uľahčilo.

Transplantované orgány musia pochádzať vždy zo živého darcu

Ako uvádza Dr. Bryne, transplantované orgány musia vždy, bez výnimky, pochádzať zo živého človeka. Totižto, pri skutočnej smrti (nie iba mozgovej) dochádza v priebehu minút ku kolapsu dýchania i obehu krvi a orgány vtedy začínajú rýchlo odumierať.

To je aj dôvodom, že keď sa odoberajú viaceré orgány darcu, tak srdce musí ísť vždy ako posledné.

Žiadny vitálny orgán nedokážete získať z mŕtvoly. Keď ste už skutočne mŕtvy, žiadne orgány sa už odoberať nedajú“.

Prednášku Dr. Bryna si môžete (v angličtine) pozrieť tu:

Príbeh zotavení po vyhlásení „mozgovej smrti“

Dr. Bryne uvádza, že existujú prípady úplného zotavenia sa pacienta, aj po vyhlásení takzvanej „mozgovej smrti“.

Príkladom je muž menom Zach Dunlap, ktorý sa spontánne prebral po tom, čo bol vyhlásený za „mozgovo mŕtveho“. O jeho príbehu si môžete prečítať TU.

V roku 2007 bol Zach ešte len 21 ročný mladík, ktorý mal nehodu na motorke. Po nehode ho sanitka odviezla do nemocnice v meste Wichita Falls v Texase. Tam mu diagnostikovali mozgovú smrť a snažili sa jeho rodinu presvedčiť, aby súhlasila s odberom orgánov. To by však spôsobilo jeho skutočnú smrť.

Ironicky, Zach počul, ako ho lekári vyhlásili za „mozgovo mŕtveho“, no nebol schopný sa pohnúť, ozvať či čokoľvek iné s tým urobiť.

Postupne ho lekári začali pripravovať na operáciu odobratia orgánov. Len pár minút pred operáciou ho jeden z jeho priateľov pichol vreckovým nožíkom do chodidla. Nikto nechápal, keď sa mykol. Údajne mŕtvy muž bol v skutočnosti nažive!

Nechceli tomu veriť ani lekári, no po ďalšej reakcii muža na pichnutie pod necht, keď ich rukou odstrčil, boli prinútení tento fakt uznať a odoberanie orgánov zrušiť.

O pár dní neskôr bol Zach schopný sa so svojou rodinou rozprávať, keď im povedal, že ich všetkých miluje. Po ďalších 48 dňoch opustil nemocnicu a v zdraví sa vrátil domov. Nie však vďaka lekárom, ktorí ho prehlásili za „mŕtveho“, pretože mu chceli odobrať orgány.

Zach nie je jediný takýto prípad. Celkovo bolo doteraz zaznamenaných vyše 175 známych prípadov „mozgovo mŕtvych“ ľudí, ktorí žili ešte dlho po tom, čo ich vyhlásili za mŕtvych.

Čo je zlé na princípe „mozgovej smrti“

Ako vo svojich prednáškach vysvetľuje Dr. Bryne, princíp „mozgovej smrti“ je umelo vymyslený a dokonca aj z medicínskeho hľadiska chybný.

Napríklad, hovorí, že existuje 14 reflexov mozgového kmeňa. Pri stanovovaní mozgovej smrti sa pritom prihliada len na 6 z nich.

Pred nejakým časom sa zvykli merať mozgové vlny. Avšak v jednej štúdii skúmali 9 „mozgovo mŕtvych“ ľudí, no testy zaznamenali mozgové vlny u dvoch z nich. Od tohto testu sa napokon upustilo, pretože transplantačnému biznisu nepasoval do karát.

Ďalším problémom je takzvaný apnea test, keď pacientovi vypnú umelú pľúcnu ventiláciu až na 10 minúť, čo spôsobí prudký nárast oxidu uhličitého v krvi a následne vyvolá opuch mozgu a jeho ešte väčšie poškodenie. To potom lekári prezentujú ako „dôkaz“ mozgovej smrti.

Apnea test by preto žiadny rodinný príslušník nemal lekárom povoliť vykonať na ich blízkom.

Situácia na Slovensku s odoberaním orgánov

Na Slovensku platí zákon, že v prípade mozgovej smrti sa každý občan Slovenskej republiky automaticky považuje za darcu. Ide o takzvaný „predpokladaný súhlas“ s darcovstvom.

Odobrať orgány tak teoreticky môžu aj bez súhlasu alebo dokonca proti vôli rodiny.

Slovenská transpantologická spoločnosť a Ministerstvo zdravotníctva SR síce tvrdia, že pred odobratím orgánom to vždy komunikujú s rodinou. Z ich strany však ide o zavádzanie.

Tá komunikácia totiž nepredstavuje pýtanie sa rodiny na súhlas s odobratím orgánov, ale len informovanie, že to idú urobiť. Prečo? Ide o psychologický trik. Ak by si totiž explicitne pýtali súhlas, tak štatisticky by to odmietlo oveľa viac rodín, ako keď ich len informujú o zámere odobrať orgány.

Samozrejme, stále sa nájdu také rodiny, ktoré s transplantáciou orgánov nesúhlasia. Je ich však takto omnoho menej, pretože mnohí nevedia, že to teoreticky môžu odmietnuť (hoci z čisto právnej stránky nemôžu).

Úrady ďalej tvrdia, že vôľu rodiny rešpektujú a v prípade nesúhlasu pacientovi orgány neodoberú. Tu je však nutné prízvukovať, že to závisí len a len na rozhodnutí lekárov. Existuje tu reálne riziko, že v jednom prípade prihliadať na vôľu rodiny môžu, v inom zasa nemusia. Máme hlásené prípady, kedy tak lekári údajne neurobili.

Faktom však je, že ak by lekári orgány odobrali aj proti vôli rodiny, tak by tým žiadny zákon neporušili.

V prípade, že na Slovensku človek nesúhlasí nielen s odberom svojich orgánov (srdce, obličky), ale aj tkanív (kostí a kože), potom musí ešte za života pred notárom podpísať tlačivo o odmietnutí darcovstva.

Toto tlačivo si môžete stiahnuť TU.

Po vyplnení a úradnom overení podpisu je potrebné zaslať ho na adresu:

Národná transplantačná organizácia
Limbová 14
831 01 Bratislava.

Za detí tlačivá vypĺňa a zasiela rodič.

Zdroje: článok 1, článok 2, video 1, video 2, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. V clanku sa pise , ze organy odoberaju este kym je donor zivý, tlacivo o nesuhlas na odobratie organov je pisane „o odobratie organov po smrti “ teda kde je pes zakopany? J e transplantacny ustav v pohode? alebo je fakt , ze na svk zije samí debil?

    • Orgány sa vždy odoberajú, keď človek ešte žije – to znamená, keď mu bije srdce a prúdi krv v žilách. Tlačivo klame, keď hovorí, že až po smrti.

      Zrejme tí „odborníci“ z Národnej transplantačnej organizácie mali na mysli, že až po mozgovej smrti. To však nie je jedno, lebo „mozgová smrť“ sa nerovná „smrť“. Pri mozgovej smrti je telo stále živé.

      Ale žeby sa takto pomýlili? Nie, skôr to urobili zámerne, aby ľudí zavádzali a nevystrašili, že orgány sa odoberajú ešte za živa. Aspoň vidíte, ako môžete tým klamárom dôverovať, keď podvádzajú aj na oficiálnych tlačivách…

Pridajte komentár

*