Ako môže červená repa zabrániť demencii a Alzheimerovej chorobe

Červená repa môže zabrániť Alzheimerovej chorobe

Je dokázané, že červená repa má protizápalové účinky, znižuje krvný tlak a napomáha pri detoxikácii organizmu.

Podľa výsledkov rôznych štúdií znižuje riziko výskytu srdcového zlyhania a mozgovej príhody. Vďaka vysokému obsahu dusičnanov je červená repa osožná pre činnosť mozgu.

Liečba osteoporózy

Ľudské telo premieňa dusičnany na oxid dusnatý, ktorý posilňuje okysličovanie krvi a má priaznivý vplyv na obehový a imunitný systém ľudského organizmu.

Oxid dusnatý je rozpustný plyn, ktorý je vo vnútri ľudských buniek nepretržite produkovaný aminokyselinou L-arginínu. Tam podporuje endotelové funkcie a chráni mitochondrie.

Oxid dusnatý tiež slúži ako signalizačná alebo nositeľská molekula v každej bunke ľudského tela. Mnohí výkonnostní športovci dokonca pijú šťavy z červenej repy na to, aby podporili tvorbu oxidu dusnatého vo svojom tele.

Na základe výskumov sa dá tvrdiť, že červená repa v surovom stave môže zvýšiť výdrž počas cvičenia až o 16%, a to tak, že podporuje zvýšenie hladiny oxidu dusnatého v organizme.

Červená repa môže chrániť pred Alzheimerovou chorobou

Na tohtoročnom stretnutí Americkej chemickej spoločnosti v New Orleans bol prezentovaný výskum, ktorého zistenia naznačujú, že červená repa môže byť silným aktérom aj v boji proti Alzheimerovej chorobe.

Tá je považovaná za najvážnejšiu a smrteľnú formu demencie. The Atlanta Journal-Constitution o tom uvádza nasledovné:

„Najprv skúmali, čo je možnou príčinou ochorenia. I keď táto nie je známa, lekári už predtým veľmi presne upozornili na to, že beta amyloid, čo je lepkavý proteín, môže narušiť komunikáciu medzi mozgovými bunkami a neurónmi.


Naša rada: Kompletne zregenerujte svoju pečeň a vyčistite ju od tuku i toxínov už za 30 dní. Tu zistíte, ako

Tento rušivý efekt nastáva vtedy, keď beta amyloid priľne na kovy, akými sú meď alebo železo. V dôsledku toho sa beta amyloidné peptidy nesprávne pospájajú a zhlukujú, čo následne spôsobuje zápaly a oxidáciu.

Vychádzajúc z uvedeného sa vedci zamerali na skúmanie potravín, o ktorých je známe, že zlepšujú prietok kyslíka a kognitívne funkcie. Medzi tieto potraviny patrí aj červená repa.

Cvikla je purpurovo-fialová zelenina obsahujúca zlúčeninu s názvom betanín, ktorá sa viaže na kovy. Táto jej vlastnosť by mohla zabrániť nesprávnemu pospájaniu peptidov.

V záujme otestovania svojej hypotézy vedci zmerali oxidačné hladiny beta amyloidu v štádiu, keď tieto boli zmiešané s betanínovou zmesou. Výsledkom bolo zistenie, že vo vzorkách obsahujúcich výťažok červenej repy poklesla oxidácia až o 90%.

Prevencia beta amyloidnej agregácie oxidačnými trikmi

Počas vytvárania beta amyloidných agregácií dochádza k vyvolaniu zápalu mozgu a oxidácii neurónov. Vedci sú toho názoru, že uvedená oxidácia spôsobuje nenapraviteľné poškodenie mozgových buniek.

Oxidácia je osobitne závažná, ak sa beta amyloid viaže na meď. V tomto pokuse bolo zabránené oxidácii tým, že do pokusnej zmesi bol pridaný betanín z červenej repy.

Podľa Darrella Cole Cerrata, ktorý sa zúčastnil pokusu, „nie je možné konštatovať, že by betanín úplne zastavil nesprávne spájanie sa beta amyloidu. Dá sa však povedať, že betanín potláča a obmedzuje oxidáciu.

Obmedzenie oxidácie by mohlo do určitej miery zabrániť nesprávnemu, chybnému spájaniu sa beta amyloidov a dokonca spomaliť agregáciu beta amyloidových peptidov…“

Vedci dúfajú, že ich zistenie bude viesť k vývoju účinnejších liekov proti Alzheimerovej chorobe. My však nemáme žiaden dôvod, aby sme na to čakali. Vieme totiž, že Alzheimerova choroba je primárne ochorením, ktoré je spôsobené jednoznačne stravou a životným štýlom.

D.C.Cerrato poznamenáva, že práve toto je tá dôležitá informácia, ktorú môžu ľudia využiť na úpravu a zlepšenie svojich stravovacích návykov a zníženie rizika vzniku Alzheimerovej choroby:

„V čase, keď sa ľudia snažia viac sledovať a skúmať to, čo konzumujú a čo vlastne jedia… je táto informácia ďalším dôležitým zdrojom údajov, ktorý môžu použiť…

Snažíme sa vás len naviesť k tomu istému, k čomu vás chcela naviesť vaša matka, keď ste boli dieťa: menovite, aby ste jedli zeleninu… Myslím, že to bude dobré vykročenie smerom k prevencii vzniku Alzheimera.“

Červená repa zlepšuje neuroplasticitu

Jedným z výskumov sa preukázalo, že šťava zo surovej červenej repy prispieva k zlepšeniu neuroplasticity, predovšetkým zvyšovaním prietoku krvi a okysličovaním tkaniva.

Oxid dusnatý, vďaka tomu, že jeho molekuly sú signalizačné, umožňuje mozgovým bunkám, aby medzi sebou lepšie komunikovali. Dôležité je to, že červená repa posilňuje okysličovanie somatomotorickej kôry.

To je tá časť mozgu, ktorá sa stáva často postihnutou ako prvá a to hneď v počiatočných štádiách nástupu demencie.

V tomto štádiu sa takisto vykonala séria pokusov. Šťava z cvikly bola aplikovaná testovaným osobám v kombinácii s telesným cvičením. Obe zlepšujú cirkuláciu krvi a jej okysličovanie.

Pokusu sa zúčastnili ľudia v strednom veku, u ktorých bol diagnostikovaný vysoký krvný tlak. Bola im podávaná cviklová šťava alebo placebo a mali to piť trikrát do týždňa, vždy hodinu pred cvičením a po dobu šiestich týždňov.

Fyzickým cvičením bola 50-minútová chôdza na bežeckom páse. Podľa výsledkov sa dospelo k záveru, že pridávanie cviklovej šťavy do cvičebného režimu môže byť jednoduchým, ale účinným spôsobom, ako výrazne znásobiť prínos fyzického cvičenia pre zdravie ľudského mozgu.

Fermentovaný prášok získaný zo šťavy červenej repy by mohol byť dokonca účinnejší, nakoľko aj po fermentácii obsahuje prospešné živiny, no obsah sacharidov (cukrov) sa fermentačným procesom znížil.

Jack Rejeski, profesor pre vedeckú oblasť zdravia a fyzického cvičenia na Wake Forest University v Severnej Karolíne, ktorý bol zároveň spoluautorom štúdie uviedol, že:

„Oxid dusnatý… vstupuje do tých častí tela, ktoré sú hypoxické, čiže tie, ktoré potrebujú kyslík; a mozog je ťažiskovým zásobovačom kyslíka pre ľudské telo… to, čo sme ukázali touto krátkou tréningovou štúdiou… je, že keby sme to porovnali len so samotným fyzickým cvičením, pridanie šťavy z koreňa cvikly ako výživového doplnku k samotnému fyzickému cvičeniu, viedlo k dosiahnutiu takej miery konektivity mozgu, ktorá sa veľmi blíži ku konektivite, aká je evidentná u mladých dospelých.“

Za spomenutie stoja dve varovania. Po prvé, vyhýbajte sa používaniu drsných ústnych vôd, pretože tieto redukujú konverziu oxidu dusnatého tým, že zabíjajú potrebné mikróby.

Takisto sa vyhýbajte fluoridovanej vode, lebo tá mení oxid dusnatý na škodlivú kyselinu dusičnú. Fluorid má však aj iné účinky, ktoré poškodzujú mozog. Je dokázané, že zhoršuje neurologickú funkciu samú o sebe. Koniec koncov, fluorid je klasifikovaný ako neurotoxín.

Ďalšou potravinou- koreninou, ktorá môže posilniť vaše neurologické zdravie, je kurkuma. Jej aktívnou zložkou je kurkumín. Podávanie kurkumy sa takisto preukázalo ako účinné pri zlepšovaní pamäte a schopnosti starších ľudí sústrediť sa.

Týka sa to seniorov, ktorí už trpia miernou stratou pamäti. Kurkuma znižuje hladiny usadenín amyloidu a depozity tau (tau proteín je jedným z dvoch proteínov, ktoré tvoria nezvyčajné zhluky v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou), ktoré sa priamo viažu na Alzheimerovu chorobu.

Jedným z tých druhov experimentálnych štúdií, ktoré majú byť kvalitné a zaručiť čo najväčšiu vierohodnosť zistení, je štúdia, ktorá sa nazýva ako dvojito-zaslepená.

V týchto štúdiách je experiment dvojito zaslepený: ani vedúci výskumu, ani testovaná osoba nevie, komu sa podáva skúmaná látka a komu sa podáva placebo.

Význam dvojito zaslepenej štúdie spočíva v tom, že spôsob jej realizácie neovplyvňuje psychické, ani fyzické prejavy ako vedca, tak ani účastníka pokusu. Nikto z nich totiž nevie, či liek/látka, ktorá je podávaná, je účinná alebo nie. (vysvetlenie redakcie)

Výsledky dvojito-zaslepenej štúdie, v ktorej bolo použité placebo, boli publikované v Americkom žurnále geriatrickej psychiatrie (the American Journal of Geriatric Psychiatry). Výskumu sa zúčastnilo 40 dospelých osôb vo veku 50 až 90 rokov.

V čase ich zaradenia do výskumu nemal nikto z nich diagnostikovanú demenciu.  Účastníkom, podľa náhodného výberu, bolo podávaných buď 90 miligramov kurkumínu dvakrát denne počas 18 mesiacov alebo placebo.

Na začiatku výskumu boli vykonané štandardizované kognitívne vyšetrenia. Meranie hladiny kurkumínu v krvi sa realizovalo na začiatku výskumu, potom pravidelne v šesťmesačných intervaloch a naposledy na konci štúdie.

Tridsať účastníkov podstúpilo navyše vyšetrenia pozitrónovou emisnou tomografiou (PET), aby sa posúdili hladiny ich amyloidu a depozity tau proteínu pred a po liečbe.

U osôb, ktoré dostávali kurkumín, boli zaznamenané významné zlepšenia pamäte a koncentrácie, zatiaľčo u kontrolnej skupiny neboli zaznamenané žiadne zlepšenia.

Celkovo sa v skupine, ktorej bol podávaný kurkumín po dobu poldruha roka liečby, zlepšila pamäť o 28%.

PET vyšetreniami sa tiež potvrdilo, že liečená skupina mala v tých častiach mozgu, ktoré riadia pamäť, významne menší výskyt amyloidu a tau proteínu, než kontrolná skupina.

Ukázalo sa aj to, že kurkumín zvyšuje hladiny neurotrofického faktora odvodeného z mozgu (BDNF brain-derived neurotrophic factor), a znížené hladiny BDNF sú spájané s Alzheimerovou chorobou.

Kurkumín môže byť prínosom pre zdravie ľudského mozgu aj iným spôsobom a znížiť tak riziko demencie. Pozitívne totiž ovplyvňuje trasy, ktoré pomáhajú zvrátiť inzulínovú rezistenciu, hyperlipidémiu a ďalšie príznaky spojené s metabolickým syndrómom a obezitou.

Strava s vysokým obsahom cukru výrazne zvyšuje riziko vzniku demencie

Snáď najdôležitejším potravinovým faktorom, ktorý vplýva na potenciálne riziko vzniku Alzheimerovej choroby, je množstvo čistých uhľovodíkov (celkové množstvo sacharidov mínus vláknina), ktoré človek pravidelne konzumuje.

Strava s vysokým obsahom cukru spúšťa inzulínovú rezistenciu. V súčasnosti sa predpokladá, že inzulínová rezistencia postihuje až 8 z 10 Slovákov (Američanov).

Na tomto mieste vás upozorňujeme, že medzi inzulínovou rezistenciou a Alzheimerovou chorobou je veľmi silná previazanosť.

Longitudinálnou štúdiou (druh štúdií, ktoré sledujú zmeny v priebehu času na tej istej vzorke- poznámka redakcie), publikovanou v časopise Diabetológia v januári 2018, ktorou bolo sledovaných takmer 5 190 osôb po dobu viac, než desať rokov, bolo zistené, že čím vyššia je hladina cukru v krvi jednotlivca, tým rýchlejšie klesá miera jeho kognitívnej tendencie.

Dokonca už i mierne zvýšenie hladiny cukru v krvi a mierna inzulínová rezistencia spôsobujú zvýšenie rizika demencie.

O cukrovke (diabetes) a srdcových chorobách je známe aj to, že zvyšujú riziko vzniku a rozvoja demencie. Navyše obe z uvedených majú korene v inzulínovej rezistencii.

Jedna z najprekvapujúcejších štúdií, ktorá bola realizovaná o vplyve uhľovodíkov na zdravie mozgu ukázala, že strava s vysokým obsahom uhľovodíkov zvyšuje riziko vzniku demencie až o 89%. Naproti tomu strava s vysokým obsahom tukov znižuje toto riziko o 44%.

Autori sa o týchto výsledkoch vyjadrili nasledovne: „Vzorec stravovania, v ktorom je prítomný relatívne vysoký kalorický podiel príjmu zo sacharidov a nízky príjem kalórií z tukov a bielkovín, môže u starších osôb zvýšiť riziko vzniku mierneho kognitívneho poškodenia alebo demencie.“

Cukor atrofuje (znižuje funkčnosť) ľudského hipokampu a zhoršuje pamäť

Výskum zverejnený v roku 2013 informoval, že cukor a iné sacharidy môžu narušiť funkcie schopnosť mozgu a to aj v prípade, ak človek nie je práve diabetikom alebo ani nepreukazuje žiadne známky demencie.

V rámci uvedeného výskumu boli vyhodnotené krátkodobé a dlhodobé markery glukózy. Účastníkmi výskumu boli zdraví seniori, ktorí nemali cukrovku, ani žiadne známky demencie.

Na hodnotenie stavu funkcií mozgu bolo použité aj testovanie pamäte a skenovanie mozgu s dôrazom na zistenie aktuálne skutkovej štruktúry ich hipokampu.

Zistenia odhalili, že čím sú dva ukazovatele glukózy v krvi vyššie, než je ich normálna hladina, tým menší je hipokampus a tým viac je ohrozená jeho štruktúra, a tým horšia je aj pamäť človeka.

Podľa autorov výskumu môžu štrukturálne zmeny samotného hipokampu čiastočne zodpovedať tomu, čo ukazujú štatistiky o prepojení medzi hladinou glukózy a pamäťou.

Je to preto, lebo ľudský hypokampus je zapojený do tvorby, organizovania a uchovávania spomienok.

Výsledky naznačujú, že glukóza priamo prispieva k atrofii hipokampu. To znamená, že i keď nemáte inzulínovú rezistenciu alebo cukrovku, prebytočný cukor môže negatívne ovplyvniť vašu pamäť.

Podľa vyjadrení autorov „stratégie zamerané na zníženie hladiny glukózy aj v normálnom rozsahu, môžu pozitívne ovplyvniť kognitívne funkcie staršej populácie.“

Podľa podobnej štúdie, zverejnenej v roku 2014, diabetici typu 2 s pribúdajúcim vekom strácajú viac šedej hmoty, než sa predpokladalo.

Táto atrofia mozgu pomáha vysvetliť, prečo sú diabetici častejšie vystavení riziku vzniku demencie a prečo u nich nastupuje demencia skôr, než u ľudí, ktorí cukrovkou netrpia.

Podľa Dr. S. Gandyho, riaditeľa Centra pre kognitívne zdravie Nemocnice Mount Sinai v New Yorku, tieto zistenia „naznačujú, že chronicky vysoké hladiny inzulínu a cukru môžu priamo poškodzovať mozgové bunky“.

Dodáva, že toto „by mohlo byť potenciálnou príčinou vzniku demencie.“

Včasná diagnostika by mohla ušetriť miliardy

Alzheimerova choroba zaťato odoláva akejkoľvek konvenčnej liečbe. Nezaberajú na ňu žiadne bežné lieky.

Podľa televíznej spoločnosti Bloomberg viac, než 190 pokusov liečiť ľudí s Alzheimerovou chorobou liekmi sa skončilo fiaskom. Napriek tomu, že sa pri nej hovorí o rozširujúcej sa epidémii, aj najlepšie lieky iba čiastočne zmierňujú jej prejavy.

Paralelne však kontraindikujú ďalšie riziká, čiže k Alzheimerovej chorobe postihnutej osoby, pridajú ešte ďalšie choroby.

Presne toto je dôvodom na to, aby ľudia pristúpili k prevencii prostredníctvom správneho stravovania. Povedzme to jednoducho: Nemôžeme si už dovoliť ignorovať význam pravej stravy.

Jediné, na čo sa súčasná medicína môže spoliehať, je nádej. Nádej na to, že lekári budú vedieť lepšie diagnostikovať.

Alzheimerova asociácia vydala prednedávnom správu, podľa ktorej USA v súčasnosti potrebujú 47 miliárd dolárov na to, aby sa pokryli celoživotné výdavky na zdravotnú starostlivosť tých, ktorých už choroba postihla.

Podľa predpokladov len na tento rok bude potrebných 277 miliárd dolárov na starostlivosť o ľudí postihnutých demenciou.

V tom však ani nie je zahrnutá starostlivosť poskytovaná opatrovateľmi. A tá je nevyhnutná po celý deň. Približne 70% týchto nákladov musia hradiť rodiny, pre ktoré to predstavuje mimoriadne výdavky.

V priemere predstavujú tieto mimoriadne, vyvolané náklady na strane toho, kto má v domácnosti osobu postihnutú demenciou, sumu 10 697 amerických dolárov a 40% takýchto domácností nedosahuje ročný príjem 50 000 dolárov.

Do roku 2050 môžeme očakávať, že suma na zdravotnú starostlivosť o našich seniorov, postihnutých demenciou dosiahne 1,1 bilióna (1100 miliárd) dolárov ročne. Spoločnosť Bloomberg uvádza:

„…Významné úspory nákladov je možné, podľa novej správy, dosiahnuť jednoduchým úkonom včasnej diagnostiky.

V súčasnosti je to, typicky, tak, že ľudia sú diagnostikovaní vtedy, keď už sú v určitom štádiu demencie,  namiesto toho, aby sa obrátili na lekára v čase, keď sa u nich rozvíjajú mierne kognitívne pochybenia.

Keď sa bude choroba identifikovať včas, umožní to jej lepšie zvládanie- čiastočne za pomoci liekov na zmiernenie jej prejavov.

Štúdia predpokladá, že Amerika by mohla ušetriť 7,9 bilióna dolárov ešte počas trvania života všetkých tých, ktorí žijú práve teraz… Zvládaná demencia je menej nákladná na liečbu, pretože obmedzuje eventualitu toho, že raz nebude dostatok liekov alebo toho, že sa nebude dať vyhnúť súvisiacim nákladom…

Je drahšie byť diagnostikovaným v neskorších štádiách, lebo k tomu dôjde pravdepodobne až po poriadne drahom výlete do nemocnice.“

Prevencia je však oveľa lepšia, než skorá detekcia

V súčasnosti má 5,7 milióna Američanov Alzheimera, čiže zhruba každý 50. obyvateľ. U nás to bude podobné. Prudký rozmach, až o 29%, sa predpokladá v nasledujúcich siedmich rokoch.

Preto by sa naozaj slušilo, aby ľudia začali brať prevenciu vážne a začali podnikať proaktívne kroky radšej hneď, než potom, keď už bude pozde.

Keďže priame finančné náklady môžu byť divoké, už vôbec sa nedajú vyčísliť emocionálne, ani psychologické náklady, ani straty, ktoré táto tragická choroba spôsobí tým, v ktorých rodine sa vyskytne.

Včasná detekcia by určite znamenala pomoc. V tomto smere bol zaznamenaný pokrok, osobitne čo sa týka zdokonaľovania krvných testov na zistenie Alzheimera. (v posledných pokusných testoch na skupine 370 účastníkov sa dosiahla presnosť 90%).

Jedným z najkomplexnejších metód určenia rizika vzniku Alzheimerovej choroby je ReCODE protokol, ktorého autorom je Dr. Dale Bredesen.

V rámci neho sa hodnotí 150 faktorov, o ktorých je známe, že prispievajú k vzniku tejto choroby. Identifikuje sa ním aj podtyp choroby alebo kombinácia podtypov, čo umožňuje navrhnúť účinný liečebný postup.

Viac informácií je k dispozícii v materiáli „ReCODE: Zvrátenie kognitívneho úpadku“. Kompletný protokol je opísaný v knihe Bredesena „Koniec Alzheimera: Prvý program na prevenciu a zvrátenie kognitívneho úpadku“.

V prípade, že sa včas zachytia varovné príznaky, napríklad, keď začínate zabúdať, prvoplánovo to nemusí znamenať, že sa u vás rozvíja Alzheimer.

Ako v prípade rakoviny, tak ani v prípade Alzheimera nie je správne mýliť si včasnú detekciu s prevenciou, lebo diagnostika nezabráni postupujúcemu zdravotnému poškodeniu.

Kľúčovým faktorom je strava

Keď zohľadníme, čo všetko už v súčasnosti vieme o stravovacích faktoroch, bolo by minimálne hlúposťou, keby sme ich ignorovali.

Už sme spomenuli, že kľúčovým aspektom je zníženie spotreby čistých uhľovodíkov/sacharidov a zvýšenie konzumovania zdravých tukov.

Sme presvedčení, že cyklická ketogénna strava, ktorá je popísaná v knihe „Tuk ako palivo“, môže byť pomôckou, ako sa vyhnúť neurologickej degenerácii optimalizáciou mitochondriálnej funkcie a biologickej regenerácie.

Okrem toho, že budeme jesť skutočné, prirodzené potraviny, veľkú pozornosť musíme venovať tomu, aby sme v strave minimalizovali čisté sacharidy.

K tomuto základu je potrebné pridávať určité potraviny a potravinové doplnky, ktoré zvyšujú mozgovú aktivitu. Konkrétne ide o červenú repu, nazývanú aj cviklou a o kurkumu.

Len si, prosím, uvedomte, že nemá zmysel naďalej jesť nezdravé jedlá a myslieť si, že keď k tomu pridáte šťavu z cvikly a kurkumu, tak ste urobili zadosť svojmu svedomiu a zdraviu.

Pokiaľ ide o červenú repu, odporúčame kúpiť si organickú repu, alebo si ju vypestovať zo semien. Stolové repy nie sú geneticky upravené (GE).

Často sa však stáva, že sa pestujú v tesnej blízkosti cukrovej repy, z ktorých väčšina je GE, takže existuje možnosť kontaminácie cvikly krížovým opelením.

Hoci červené repy obsahujú najviac cukru zo všetkých zelenín, väčšina ľudí ich môže, bezpečne a bez obáv, konzumovať niekoľkokrát do týždňa. Avšak šťavu z cvikle by ste mali konzumovať len s mierou.

Fermentácia repy je jedným zo spôsobov, ako tento problém s cukrom obísť. Proces fermentácie eliminuje väčšinu cukrov a zároveň spriechodňuje prirodzené vstrebávanie živín do organizmu.

Okrem zaváranej cvikly, existujú ešte aj ďalšie produkty z červenej repy, ktoré sú pripravované do nálevov z cvikle, dokonca mnohí pripravujú aj cviklový kvas.

Vyrábajú sa aj príjemné fermentované repné prášky, ktoré si niektorí ľudia takmer každý deň pridávajú do raňajkových kokteilov.

Aj cviklový kvas, svojím obsahom zdraviu prospešných baktérií, môže mať veľmi priaznivý vplyv na liečenie cukrovky a mnohých ďalších zdravotných problémov, hlavne však nefunkčnosti čriev.

Keď ho budete prvýkrát piť dbajte na to, aby dávka nebola príliš veľká. Má totiž silné detoxikačné účinky.

Vo všeobecnosti sa odporúča začať s 1 dl na deň. Postupne zvyšujte množstvo na 8 dcl. Ak sa vo vašom tele nachádza veľké množstvo toxínov mali by ste začať denne s jednou polievkovou lyžicou.

Pokyny na užívanie a jednoduchý recept na prípravu cviklového kvasu môžete nájsť na internete alebo aj tuto na našej stránke.

Stratégie na predchádzanie Alzheimerovej choroby, ktoré sa vám zídu

Podľa Dr. David Perlmuttera, neurológa a autora knihy „Sivý mozog“ a „Tvorba mozgu“, všetko, čo podporuje inzulínovú rezistenciu, v podstate zároveň zvyšuje aj riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

K tomu je potrebné dodať, že akákoľvek stratégia, ktorá zvyšuje mitochondriálnu funkcie schopnosť, znižuje riziko vzniku ochorenia.

V roku 2014 spoločnosť Bredesen zverejnila dokument, v ktorom sa demonštruje moc správnej voľby životného štýlu vo vzťahu k prevencii proti vzniku Alzheimerovej choroby.

Aplikovaním 36 zásad zdravého životného štýlu, Dr. D. Perlmutter dokázal zvrátiť Alzheimerovu chorobu u 9 z 10 pacientov.

Ním vytvorený režim zahŕňal telesné cvičenia, ketogénnu diétu, optimalizáciu hladín vitamínu D a hormónov v krvi, predlžovanie spánku, meditáciu, detoxikáciu, ako aj odstránenie gluténu zo stravy a úplné vylúčenie spracovaných potravín z konzumovanej stravy.

Plná verzia Bredesenovho programu je voľne prístupná. Pre ilustráciu uvádzame 16 z jeho stratégií životného štýlu, ktoré považujeme za najužitočnejšie a najdôležitejšie:

1. Jedzte skutočné jedlo, ideálne organické

Vyhýbajte sa spracovávaným a upravovaným potravinám všetkých druhov, pretože obsahujú množstvo prísad škodlivých pre ľudský mozog, vrátane rafinovaného cukru, spracovanej fruktózy, obilnín (osobitne gluténu, čiže lepku), rastlinných olejov, geneticky upravených prísad a pesticídov.

Ideálne bude, ak si udržíte svoj cukor, ktorý máte navyše, na minime a celkový príjem fruktózy na množstve menej než  25 g/deň.

V prípade, ak už máte inzulínovú/leptínovu rezistenciu, alebo súvisiace poruchy, udržiavajte svoj príjem fruktózy na max. 15 g/deň.

Voľba potravín z pôvodnej organickej produkcie vám pomôže vyhnúť sa syntetickým pesticídom a herbicídom. Pre väčšinu ľudí bude prospešná bezlepková strava preto, lebo spôsobuje, že črevá sú priepustnejšie.

To umožňuje, aby sa proteíny dostali do krvného obehu, kde spôsobujú precitlivenosť imunitného systému a tým podporujú vznik zápalov, poškodenie autoimunity. Dve posledné uvedené prispievajú k rozvoju Alzheimerovej choroby.

2. Nahraďte rafinované sacharidy zdravými tukmi

Strava je prvoradá. Krása nasledovania tohto optimalizovaného výživového plánu spočíva v tom, že pomáha predchádzať a liečiť prakticky všetky chronické degeneratívne ochorenia, vrátane Alzheimerovej choroby.

Treba si uvedomiť jednu zásadnú vec: ľudský mozog v skutočnosti vôbec nepotrebuje sacharidy a cukry.

Mozog potrebuje zdravé tuky, akými sú nasýtené živočíšne tuky a omega-3 mastné kyseliny živočíšneho pôvodu. Toto je pre optimálnu funkcie schopnosť a zdravie mozgu kritické a kľúčové.

Cyklická ketogénna diéta má dve výhody: zlepšuje citlivosť na inzulín a znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby.

Perlmutter uvádza, že stratégie životného štýlu, ako napríklad ketogénna strava, majú dokonca schopnosť kompenzovať riziko spojené s genetickou predispozíciou.

Keď ľudské telo spaľuje tuky ako svoje primárne palivo, vytvárajú sa ketóny, ktoré sú veľmi účinným spaľovačom a zároveň aj vynikajúcim palivom pre mozog. Zároveň však generujú menej reaktívne druhy kyslíka a obmedzujú poškodenia spôsobené voľnými radikálmi.

Ketón nazývaný beta-hydroxybutyrát je tiež významným epigenetickým hráčom, ktorý stimuluje pozitívne zmeny v expresii DNA, čím obmedzuje zápal a zvyšuje detoxikačnú a antioxidačnú produkciu.

V knihe „Tuk ako palivo“ sú vysvetlené viaceré príklady aplikácie tohto stravovacieho režimu a jeho prínosy pre zdravie.

Zavedenie cyklického striedania etáp jedenia a pôstu je mimoriadne dôležité. To znamená, že dlhodobo alebo trvale zotrvávať vo výživovej ketóze môže byť kontraproduktívne.

Venujte veľkú pozornosť tomu, aké druhy tukov konzumujete. Vyhýbajte sa všetkým trans tukom alebo hydrogenovaným rastlinným tukom, ktoré boli upravené takým spôsobom, aby sa umelo predĺžila ich životnosť na policiach obchodov.

Medzi takéto produkty patria margaríny, rastlinné oleje a rôzne maslové nátierky. Potraviny, obsahujúce zdravé tuky, ktoré máte začleniť do svojej stravy, sú:

  • avokádo
  • maslo
  • vajcia od organicky chovaných sliepok
  • kokosové orechy a kokosový olej
  • mäso z dobytka paseného na tráve
  • surové, neupravované orechy, akými sú napríklad pekanové orechy a makadamové

MCT olej je tiež významným zdrojom ketónových častíc.

(MCT skratka z anglického názvu medium chain triglycerides; v porovnaní s ostatnými tukmi má rozdielnu molekulárnu štruktúru. MCT tuky sa lepšie a rýchlejšie trávia a metabolizujú, než mastné kyseliny z bežných olejov. vysvetlenie redakcie)

3. Udržujte hladiny inzulínu počas postenia pod hladinou 3

Zníženie hladiny inzulínu pomôže znížiť hladiny leptínu. Leptín je ďalším z faktorov, ktoré prispievajú k vzniku Alzheimerovej choroby.

Ak je hladina vášho inzulínu vysoká, pravdepodobne konzumujete  príliš veľa cukru a budete to musieť obmedziť.

4. Optimalizujte hladinu svojich omega-3 mastných kyselín

Postarajte sa o to, aby vaše telo prijímalo dostatočné množstvo tukov omega-3 mastných kyselín živočíšneho pôvodu.

Vysoký príjem omega-3 mastných kyselín, konkrétne EPA a DHA pomáha predchádzať poškodeniu buniek, ktoré spôsobujú Alzheimerovu chorobu. Tým sa spomaľuje jej progres a znižuje sa riziko vzniku poruchy.

Ideálne by bolo, keby ste si raz ročne dali urobiť  test indexu omega-3 mastných kyselín, aby ste mali istotu, že ich máte dostatok.

Váš index omega-3 mastných kyselín by mal byť vyšší ako 8% a váš pomer omega-6 k omega-3 by sa mal nachádzať v rozmedzí medzi 0,5 a 3,0.

5. Optimalizujte svoju črevnú flóru

Aby ste to dosiahli, vyhýbajte sa spracovaným a upravovaným potravinám, antibiotikám a antibakteriálnym produktom, fluoridovanej a chlórovanej vode.

Zároveň zabezpečte, aby ste konzumovali tradičným spôsobom fermentované potraviny a ak to je potrebné, tak aj probiotiká vysokej kvality.

Ak sa o tom chcete dozvedieť viac, môžete si prečítať napríklad knihu Dr. Stevena Gundryho s názvom „Rastlinný paradox“.

6. Prerušovaný pôst

Prerušované postenie je silným nástrojom na naštartovanie tela na to, aby si zapamätalo, ako má spaľovať tuky a upravovať inzulínovú/leptínovú rezistenciu. Tá najviac prispieva k rozvoju Alzheimerovej choroby.

Keď sa už raz nejakým, svojím, spôsobom dopracujete až tam, že budete schopní vykonať  20-hodinový jednorazový pôst počas jedného dňa v mesiaci, tak ste dosiahli stav, keď ste metabolicky pružní a viete spaľovať tuk, ako svoje primárne palivo.

Vtedy môžete pokračovať ešte ďalej a uskutočňovať päťdňové pôsty na vode.

7. Počas celého dňa sa pravidelne a vedome pohybujte

Ako už bolo spomenuté, fyzické cvičenie môže vyvolať zmenu v spôsobe, akým sa bude metabolizovať amyloidný prekurzorový proteín a tým spomaliť nástup a progresiu Alzheimerovej choroby.

Cvičenie, resp. telesný pohyb tiež zvyšuje hladiny proteínu PGC-1 alfa.

Výskumom sa preukázalo, že ľudia s Alzheimerovou chorobou majú v mozgu menej proteínu PGC-1 alfa a bunky, ktoré obsahujú viac tohto proteínu, produkujú menej toxického amyloidného proteínum, ktorý je spájaný s Alzheimerovou chorobou.

8. Optimalizujte svoje hladiny horčíka

Predbežný výskum jednoznačne naznačuje zoslabenie príznakov Alzheimerovej choroby, ak je v mozgu prítomný zvýšený obsah horčíka.

Pamätajte si, že prípravok s obsahom horčíka, ktorý, ako sa zatiaľ zdá, je schopný prekročiť hematoencefalickú bariéru, obsahuje trigonát horčíka.

9. Optimalizujte hladinu D vitamínu vo svojom organizme, v ideálnom prípade citlivým vystavením sa slnečnému žiareniu

Dostatočný príjem vitamínu D je nevyhnutný pre správne fungovanie imunitného systému organizmu na to, aby bol schopný bojovať proti zápalu spojenému s Alzheimerovou chorobou.

Výskum skutočne potvrdzuje, že u ľudí žijúcich v severných zemepisných šírkach je vyššia miera úmrtia na demenciu a Alzheimerovu chorobu, než u ľudí, ktorí žijú v slnečnejších oblastiach.

Z toho sa dá dedukovať, že vitamín D a/alebo vystavenie organizmu slnku, sú z hľadiska postihnutia Alzheimerovou chorobou, naozaj dôležité faktory.

V prípade, že vám vaše podmienky neumožňujú, aby ste sa dostatočne dlho pohybovali na slnečných miestach, mali by ste denne doplnkovo užívať vitamín D3 tak, aby ste dosiahli a udržali si jeho hladiny v krvi v rozmedzí 60 až 80 ng/ml.

Musíte si uvedomiť, že vystavenie sa slnečnému žiareniu je dôležité aj z dôvodov, ktoré nemajú súvislosť s vitamínom D. Váš mozog reaguje na ľahké infračervené svetlo zo slnečného žiarenia v rámci procesu, ktorý sa nazýva fotobiomodulácia.

Podľa výskumov, mierna infračervená stimulácia mozgu povzbudzuje kognitivitu a zoslabuje príznaky Alzheimerovej choroby; to sa týka aj pokročilejších štádií ochorenia.

Poskytnutie ľahkého infračerveného svetla ohrozeným mitochondriám syntetizuje transkripčné faktory génov, ktoré spúšťajú opravu buniek.

Ľudský mozog je jedným z tých orgánov tela, kde je najväčšia hustota mitochondrií.

10. Vyhýbajte sa ortuti a vylúčte ju zo svojho tela

Amalgámové výplne zubov sú jedným z hlavných zdrojov toxických ťažkých kovov v organizme, avšak pred ich odstránením z tela by ste mali byť zdraví.

Keď ste sa už nastavili na to, že budete postupovať podľa optimalizovaného výživového plánu, môžete postupovať podľa návodu na detoxikáciu organizmu od ortuti.

Vyhľadajte zubára a nechajte si odstrániť zo zubov amalgám.

11. Vyhýbajte sa hliníku a vylúčte ho zo svojho tela

Medzi bežné zdroje hliníka patria antiperspiranty, nepriľnavé hrnce a kuchynské nádoby, ako aj prísady pridávané do očkovacích látok.

Tipy na detoxikáciu organizmu od hliníka nájdete v článku „Prvá prípadová štúdia na preukázanie priameho spojenia medzi Alzheimerovou chorobou a hliníkovou toxicitou“ na stránke mercola.com (v angličtine).

Podľa niektorých názorov môžu určité minerálne vody s vysokým obsahom kyseliny kremičitej eliminovať pôsobenie hliníka v ľudskom organizme.

12. Vyhnite sa očkovaniu proti chrípke

Väčšina očkovacích látok proti chrípke obsahuje ortuť aj hliník.

13. Vyhýbajte sa statínom a anticholinergickým liekom

Lieky, ktoré blokujú acetylcholín, neurotransmiter v nervovom systéme, preukázateľne zvyšujú riziko vzniku demencie.

Sem patria určité lieky proti bolesti určené na požitie pred spánkom, antihistaminiká, lieky na spánok, niektoré antidepresíva, lieky na kontrolu inkontinencie a niektoré lieky proti bolesti s obsahom narkotík.

Statínové lieky (statíny znižujú hladinu cholesterolu a zmierňujú zápaly) sú osobitne problematické, pretože potláčajú syntézu cholesterolu, odstraňujú z mozgu koenzým Q10,  vitamín K2 a prekurzory neurotransmiterov.

Zabraňujú adekvátnemu prísunu esenciálnych mastných kyselín a antioxidantov rozpustných v tukoch do mozgu tým, že zabraňujú tvorbe nevyhnutnej nosnej biomolekuly,  známej ako lipoproteín s nízkou hustotou.

14. Len v obmedzenej miere sa vystavujte nebezpečným EMF- prístrojom s elektromagnetickým poľom (mobilné telefóny, Wi-Fi routery a modemy)

Žiarenie z mobilných telefónov a zariadení iných bezdrôtových technológií, spôsobuje nadmernú produkciu peroxynitritov, vysoko škodlivých reaktívnych druhov dusíka.

Zvýšené množstvo peroxynitritov, generované vystavením organizmu žiareniu z mobilného telefónu, poškodzuje  mitochondrie a váš mozog.

Ako sme už spomínali, mozog je ten orgán ľudského tela, kde sa mitochondrie sústreďujú v najväčšej hustote.

Zvýšená tvorba peroxynitritov sa z medicínskeho hľadiska spája so zvýšenými hladinami  systémového zápalu a to tak, že peroxynitrity vyvolávajú cytokínové „búrky“ a autonómnu hormonálnu dysfunkciu.

15. Optimalizujte svoj spánok

Spánok je nevyhnutný na udržanie metabolickej homeostázy v mozgu. Degenerácia neurónov nastáva vtedy, keď človek nespí dostatočne veľa.

Víkendové dospávanie tomuto poškodeniu nezabráni. Potláčanie a obmedzovanie spánku spôsobuje narušenie určitých synaptických spojení, ktoré môžu poškodiť schopnosť mozgu učiť sa, formovať pamäť a iné kognitívne funkcie.

Slabý a nekvalitný spánok urýchľuje nástup Alzheimerovej choroby. Väčšina dospelých ľudí potrebuje každú noc sedem až deväť hodín neprerušovaného spánku.

Hlboký spánok je najdôležitejší, pretože vtedy glymfatický systém ľudského mozgu vykonáva svoje čistiace funkcie, odstraňuje toxický odpad z mozgu, vrátane beta amyloidu.

16. Každý deň stimulujte svoju myseľ

Mentálna stimulácia je spojená so znižovaním rizika vývoja demencie a Alzheimerovej choroby. Myslíme tu predovšetkým na učenie sa niečoho nového, napríklad učiť sa hrať na hudobnom nástroji alebo nový cudzí jazyk.

Výskumníci zastávajú názor, že mentálna stimulácia, ktorá donúti mozog systémovo pracovať, pomáha budovať mozog.

Ten sa následne stáva menej náchylným na vytváranie lézií (lézie sú ako jazvy; na ich mieste je mozog poškodený alebo zničený (poznámka redakcie) spojených s Alzheimerovou chorobou.

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Pridajte sa k našim vyše 150.000 odberateľom a dostávajte nové články priamo na váš email (zdarma). Ako stáli čitatelia zároveň získavate 15% zľavu na naše e-knihy a výživové doplnky DrBuzgi. Prihláste sa tu:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. František Keresztes :

    Treba uviesť spôsom užívania cukrovej repya dávkovanie

    • redakcia :

      Akokoľvek – surová šťava (stačí 100 ml denne), cvikla (150 gramov denne) či kvas z červenej repy (najlepší spôsob, keďže fermentáciou sa zníži obsah sacharidov)

Pridajte komentár

*