Fukušima prekonala Černobyľ a stala sa tak najhoršou jadrovou katastrofou v histórii ľudstva: Zaujíma to vôbec niekoho?

Print Friendly, PDF & Email

Fukušima prekonala Černobyľ a stala sa tak najhoršou jadrovou katastrofou v histórii ľudstva: Zaujíma to vôbec niekoho?

TOKYO – Podľa mierovej a ekologickej hliadky NukeWatch, katastrofa vo Fukušime prekonala Černobyľ a stala sa tak najhoršou jadrovou katastrofou v histórii ľudstva.

John LaForge, riaditeľ spoločnosti NukeWatch, vo svojom príspevku do CounterPunch uviedol, že podľa predpokladov, zrútením japonskej jadrovej elektrárne v Daiichi v roku 2011 došlo k 5,6 až 8,1 krát väčšiemu úniku atmosférického žiarenia než v Černobyle.

Tým  výrazne prekonala jadrovú katastrofu v Černobyle z roku 1986. Napriek závažnosti tohto odhalenia, médiá tento problém ignorovali, čo naznačuje, že predošlé maskovanie katastrofy naďalej pretrváva.

Zmena stavu je z veľkej časti dôsledkom skutočnosti, že tri roztavené reaktory na území výrobného závodu Fukušima neboli nikdy dostatočne uzavreté a úniky rádioaktivity do životného prostredia aj celé roky po jadrovej katastrofe pokračovali ďalej.

Napríklad vlani vo februári bola v kovovej mriežke spodnej časti kontajnerovej nádoby postavenej okolo reaktora č. 2 objavená diera s priemerom dvoch metrov. To umožnilo, aby palivo reaktora unikalo z reaktora do okolitého prostredia.

Diera umožnila, aby radiácia vo vnútri reaktora dosiahla 530 sievertov za hodinu. Úroveň radiácie, ktorá bola zaznamenaná krátko po katastrofe predstavovala hodnotu 73 sievertov za hodinu.

Hodnota, ktorá je nameraná dnes, teda znamená masívny nárast žiarenia. Pozrime sa na tieto čísla reálne, aby sme mohli vnímať mieru nebezpečia danej situácie.

Dajme si preto tieto čísla do súvislosti s tým, že NASA stanovila pre astronautov maximálnu hodnotu ožiarenia na 1 sievert za celý život.

Keď odhliadneme od toho, že súčasný stav vo Fukušime už prekonal situáciu v Černobyle,  ožiarenie, ktoré do ovzdušia uniká z Fukušimy už takisto výrazne prekonalo Černobyl.


Naša rada: Kompletne zregenerujte svoju pečeň a vyčistite ju od tuku i toxínov už za 30 dní. Tu zistíte, ako

V Černobyle uniklo do ovzdušia cézium 137, ktoré je rádioaktívnym izotopom. Ten spôsobuje výrazný nárast výskytu rakoviny a dokázane sa rozptyľuje v celom okolitom životnom prostredí.

Správy o katastrofe vo Fukušime sa spočiatku zameriavali na odhadovanie množstva úniku cézia 137 do životného prostredia v čase a počas explózie a následného rozpadu.

Odvtedy vedci z Kórejského výskumného ústavu pre atómovú energiu (KAER) vynásobili tieto hodnoty veľkosťou zásob cézia 137, ktoré bolo obsiahnuté v troch roztavených reaktoroch.

Do úvahy vzali to, že vypúšťanie jadrového odpadu z jadrovej elektrárne vo Fukušime, najmä do oceánu, naďalej pokračuje, lebo táto technologická časť elektrárne nebola počiatočnou katastrofou v roku 2011 zasiahnutá, ani poškodená.

Výsledky celkového úniku cézia 137 z Fukušimy sú ohromujúce. Únik cézia 137 do oceánov je najhorší, aký kedy bol vôbec zaznamenaný.

Predstavuje vypúšťanie v hodnotách medzi 121,6 až 131,2  kvadriliónov Bq (becquerel), kým únik cézia 137 do atmosféry predstavuje hodnoty medzi 30,4 a 32,8 kvadriliónov Bq.

Keď to skombinujeme, Fukušima celkovo predstavuje únik cézia 137 do životného prostredia hladiny v rozmedzí medzi 152 a 164 kvadriliónov Bq. Celkový únik toho istého cézia 137 v Černobyle dosiahlo „iba“ 70 až 110 kvadriliónov Bq.

Z porovnania týchto čísiel vyplýva, že to, čo spôsobila jadrová katastrofa vo Fukušime, je približne dvakrát horšie než to, čo spôsobila katastrofa v Černobyle. A to sme hovorili len o úniku cézia 137.

Vedci však nespia a existuje hypotéza, podľa ktorej sú tieto čísla prekvapujúco nízke.

Základom tejto hypotézy je to, že odhad množstva cézia 137, ktorý sa nachádzal v roztavených reaktoroch jadrovej elektrárne Fukušima-Daiichi, použitý pri výpočtoch KAER (760 – 820 kvadriliónov Bq), bol výrazne nižší ako odhad vlády USA, ktorá hovorí o množstve 1 300 kvadriliónov Bq.

Maskovanie neviditeľného

Hoci to, že si Fukušima oficiálne získava povesť najhoršej jadrovej katastrofy na svete sa už nezdá novinkou, niektoré správy sa snažia maskovať informácie, ktoré z času na čas uniknú na verejnosť.

Nehodnotili však, čo Fukušima znamená pre životné prostredie a zdravie ľudí v tých oblastiach, ktoré sú postihnuté únikom a uvoľňovaním žiarenia.

Dôvody boli jasné už od úplného začiatku, odvtedy, keď došlo k jadrovej katastrofe: nebezpečenstvo, ktoré spôsobila katastrofa vo Fukušime, bolo a stále je maskované.

Katastrofa má negatívny a zdrvujúci vplyv a dopad na ľudské zdravie a celé životné prostredie, bezprostredné i globálne.

Hoci obvinenia zo zakrývania a bagatelizovania faktov boli pôvodne odmietnuté ako „konšpiračná teória“, v roku 2016 japonská vláda a TEPCO, ktorá je japonskou energetickou spoločnosťou spravujúcou elektráreň vo Fukušime, pripustili, že majú svoj podiel na zamaskovaní škandálu.

Toto priznanie sa objavilo po sérii správ, odhaľujúcich skutočnosť, že úradníci TEPCO boli nútení japonskou vládou, aby nepoužívali slovo „roztavenie“ pri diskusiách o katastrofe.

Všetky dôkazy naznačujú, že toto maskovanie a zahmlievanie stále pokračuje, pretože o katastrofe sa v spravodajstvách neobjavujú takmer žiadne správy.

Bolo vynaložené koordinované úsilie na to,  aby sa vplyv a dôsledky jadrovej katastrofy bagatelizovali.

V období, ktoré uplynulo od katastrofy, štúdia po štúdii potvrdila rozsiahlu kontamináciu pôdy, vody a vegetácie v oblasti okolo Fukušimy. Kontaminácia bola zistená aj vo veľkej vzdialenosti od Fukušimy a predstavuje územie celého Japonska.

Kvalita pitnej vody je znížená v celej krajine, vrátane Tokia.

Okrem uvedeného sa objavili ešte aj detské prípady rakoviny štítnej žľazy. Niektorí vedci však naďalej tvrdia, že medzi dramaticky zvýšenou mierou výskytu prípadov rakoviny a Fukušimou neexistuje žiadna korelácia.

Dokonca tvrdia, že zvýšené hladiny rádioaktivity, preukázané testami na včasné odhalenie rakoviny v dôsledku katastrofy, zodpovedajú za vzostup výskytu rakoviny.

Teraz, keď je známe, že Fukušima bola výrazne horšou jadrovou katastrofou, akou bol Černobyľ, sa tvrdí, že neexistuje žiadna korelácia, ktorá by stála za zmienku.

Tvrdia to napriek tomu, že existuje nepopierateľné spojenie medzi Černobyľom a rakovinou štítnej žľazy u detí, ktoré žijú v blízkosti tejto oblasti.

Korelácia medzi jadrovou katastrofou v Černobyle a výskytom rakoviny štítnej žľazy u detí je dobre známou skutočnosťou a je potvrdená medzinárodnou vedeckou komunitou.

Dôsledky tejto katastrofy boli citeľné aj v takej vzdialenosti, ako sú Spojené štáty Americké. Krátko po katastrofe bola zistená rádioaktivita v pitnej vode mnohých amerických miest, ako aj v mlieku amerického hovädzieho dobytka.

Odvtedy bolo vedcami potvrdené, že rádioaktívny spad z Fukušimy dosiahol aj brehy USA. I keď hlásený rádioaktívny spad na západnom pobreží bol kvalifikovaný ako nízky, médiá poukazovali na to, že neexistuje žiadny dôvod na obavy.

V tom čase už ale bolo známe, že v nadchádzajúcich rokoch budú tieto úrovne radiácie iba rásť. Ani napriek tomu však vláda Spojených štátov nemonitoruje šírenie fukušimského rádioaktívneho žiarenia v oblasti západného pobrežia USA alebo v okolí ostrova Havaj.

Napriek skutočnosti, že ožarovanie pochádzajúce z Fukušimy kontaminovalo rozsiahle oblasti najmä v Japonsku, je šokujúce, že sa prejavilo také malé znepokojenie ohľadom dôsledkov na ľudské zdravie.

Jedným z faktorov, ktoré sa pravdepodobne podpisujú pod nedostatok obáv, je asi to, že potraviny, kontaminované rádioaktívnym céziom nevyzerajú a nechutia inak než tie normálne, zdravé potraviny.

Podobné bude platiť zrejme aj pre vodu a ovzdušie. Rozdiel vo vnímaní nastáva vtedy, keď  sa vzhľad jedla a vody po ekologickej katastrofe dramaticky zmení. Toto ale nie je prípad, ktorý sa stal vo Fukušime.

Jej vplyv, ohrozenie a dopady nie sú voľným okom viditeľné, veď o tom je rádioaktivita. Preto je výrazne zjednodušené jej maskovanie.

Ešte jedno ďalšie krátkozraké rozhodnutie

Vzhľadom na to, že z hľadiska rozsahu je to oveľa horšie ako bol Černobyľ, informovanosť a povedomie o vplyve Fukušimy na zdravie ľudí sa môže oneskoriť až to takej miery, až sa najhoršie dopady ohlásia v plnej sile, a to bude o niekoľko rokov.

Skutočnosť, že najmenšie vystavenie sa rádioaktívnym izotopom uvoľneným počas katastrofy zvyšuje riziko rakoviny a to, že tieto dopady nie sú bezprostredne a drasticky viditeľné, len nahráva tým, ktorí chcú súčasný stav maskovať.

Ako poznamenáva LaForge, pravdepodobným dôvodom pokračujúceho maskovania vplyvov Fukušimy v Japonsku je to, že rozsiahly charakter kontaminácie pôdy, vegetácie a vody, ku ktorému došlo, by viedol k masívnym evakuáciám.

To by však mohlo s veľkou pravdepodobnosťou zničiť už aj tak krehkú japonskú ekonomiku. Pripomeňme si, že japonská ekonomika je treťou najväčšou na svete.

Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť medzinárodného hospodárstva a národných ekonomík by kolaps japonskej ekonomiky, ktorý by mohol vzniknúť úplným uznaním rozsahu katastrofy, mohol spôsobiť globálne dôsledky.

Je však ale popieranie vplyvu Fukušimy lepšou a výhodnejšou voľbou než záchrana globálnej ekonomiky, ktorá sa už aj tak potápa? Odpoveď na túto otázku budú určite poznať nasledujúce generácie.

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Pridajte komentár

*