Učenie sa hudby a hry na hudobnom nástroji môže mať na stavbu nášho mozgu významný vplyv, podporuje pamäť, priestorovú orientáciu či učenie sa jazykov.
Priemysel zameraný na vývoj herných, cvičebných a tréningových aplikácií, ktorého rozpočet je niekoľko multimiliónov dolárov ročne, je pod nátlakom.
V októbri 2014 skupina viac než 100 významných neurovedcov a psychológov napísala otvorený list, v ktorom nás varujú, že „vyhlásenia propagujúce hry zamerané na rozvoj mozgu sú často prehnané a zavádzajúce“.
Spoločnosť Lumosity je vedúcou spoločnosťou vo výrobe hier na rozvoj mozgu. Táto spoločnosť bola začiatkom roku 2016 pokutovaná sumou 2 milióny dolárov a musela vrátiť peniaze nahnevaným zákazníkom za nepravdivé vyhlásenia o tom, že jej produkty zlepšujú celkové mentálne schopnosti a spomaľujú úpadok duševných schopností v staršom veku.
A nedávny rozbor výskumov, ktoré si dali za cieľ prezentovať priaznivé účinky hier a aplikácií na zlepšenie funkcií mozgu, našiel „len málo dôkazov o tom, že tréning pomocou počítačových hier a aplikácií zlepšuje každodenný výkon mozgu“.
Význam počítačových hier a aplikácií, ktorých účelom je precvičovanie mozgu a zlepšovanie jeho schopností, je teda mierne nadhodnotený.
Dobre však vieme, že niektoré iné činnosti a zmena životného štýlu môžu byť prospešné pre našu nervovú sústavu, taktiež môžu podporovať celkové zdravie mozgu či dokonca pomáhajú udržiavať jasnú myseľ aj v staršom veku.
Jednou z takýchto činností je hra na hudobnom nástroji. Výskumy potvrdzujú, že učiť sa hrať na hudobnom nástroji je prospešné tak pre deti ako aj pre dospelých, a môže aj dokonca pomáhať pacientom zotavujúcich sa z poranení mozgu.
„Hudba má na nás nepochybne unikátny účinok,“ vysvetľuje Catherine Loveday, neuropsychologička na Westminsterskej univerzite. „Mozog je výrazne stimulovaný prostredníctvom nášho emocionálneho spojenia s hudbou.“
Hra na hudobnom nástroji je bohatý a komplexný proces a zážitok, ktorý od nás vyžaduje zjednotenie zmyslových informácií zraku, sluchu a dotyku, ako aj zjednotenie jemných pohybov.
To môže viesť k dlhodobým zmenám v stavbe mozgu. Profesionálni hudobníci sú mimoriadne zruční umelci, ktorí cvičením strávili veľa rokov.
A pre neurovedcov sú chodiacim laboratóriom, v ktorom môžu skúmať spomenutú zmenu v stavbe mozgu.
Táto zmena známa pod pojmom plasticita závislá od zážitku sa u hudobníkov objavuje v priebehu ich celého života.
Zmena v stavbe mozgu
Niektoré z prvých výskumov založených na skenovaní mozgu odhalili značné rozdiely v štruktúre mozgu medzi hudobníkmi a „nehudobníkmi“ toho istého veku.
Napríklad corpus callosum, mohutný zväzok nervových vláken, ktorý spája obe polovice mozgu, je značne väčší u hudobníkov.
Časti mozgu zodpovedné za pohyb, sluch a priestorovo-vizuálne schopnosti sa zdajú byť väčšie u profesionálnych hráčov na klávesové nástroje.
A u huslistov je zväčšená oblasť mozgu, ktorá spracováva hmatové vnemy ľavej ruky.
Tieto výskumy porovnávali dáta získané od rôznych skupín skúmaných jednotlivcov v tom istom časovom horizonte.
Z týchto dát samých osebe ešte nedokážeme určiť, či zistené rozdiely boli naozaj spôsobené hrou na hudobnom nástroji, alebo či už existujúce anatomické rozdielnosti predurčujú niekoho na to, aby sa stal hudobníkom.
No neskôr sa v dlhodobejšom výskume zistilo, že deti, ktoré absolvovali učenie sa hry na hudobnom nástroji po dobu 14 mesiacov, vykazujú významné štrukturálne a funkčné zmeny mozgu v porovnaní s deťmi, ktoré učenie sa hry na hudobnom nástroji neabsolvovali.
Výskumy teda dokazujú, že hra na hudobnom nástroji nielenže zväčšuje objem sivej hmoty v rôznych častiach mozgu, ale môže aj dlhodobo posilňovať väzby medzi nimi.
Iné výskumy tiež ukazujú, že hra na hudobnom nástroji zlepšuje slovnú zásobu, priestorovú orientáciu a celkovú gramotnosť do tej miery, že profesionálni hudobníci v týchto zručnostiach obvykle dosahujú lepšie výsledky než „nehudobníci“.
Dlhodobé pozitívne účinky hudby sa prejavujú najviac práve u hudobníkov
Dôležitým zistením výskumov, ktoré skenovali ľudský mozog je, že rozsah anatomických zmien v stavbe mozgu hudobníka úzko súvisí s vekom, kedy začal hudobník hrať na hudobný nástroj, a tiež s akou intenzitou sa učil na hudobnom nástroji hrať.
U hudobníkov, ktorí sa začali učiť hrať na hudobnom nástroji v čo najmladšom veku boli preukázané aj najväčšie zmeny v porovnaní s „nehudobníkmi“.
Dokonca aj krátke obdobie hrania na hudobnom nástroji v detstve môže mať na ľudský mozog dlhodobé pozitívne účinky. Tento fakt bol potvrdený napríklad výskumom z roku 2013, ktorého účastníkmi bolo 44 osôb staršieho veku.
Tí boli rozdelení do troch skupín na základe úrovne hudobného vzdelania a učenia sa hry na hudobnom nástroji, ktoré absolvovali, keď boli ešte len deťmi.
Účastníci v prvej skupine neabsolvovali v detstve žiadne hudobné vzdelanie a učenie sa hry na hudobnom nástroji.
Účastníci patriaci do druhej skupiny už absolvovali učenie sa hry na hudobnom nástroji na miernej úrovni, čo v tomto výskume bolo zadefinované ako učenie sa po dobu 1 až 3 rokov.
A účastníci z tretej skupiny absolvovali v hre na hudobnom nástroji pokročilú úroveň, to znamená, že sa učili hrať po dobu 4 až 14 rokov.
V priebehu výskumu vedci prehrávali účastníkom audiozáznam reči, ktorá obsahovala zložité zvuky. Účastníci mali na hlave pripevnené elektródy, ktoré merali rýchlosť spracovania zvukového vnemu sluchovým centrom mozgu.
Ako starneme, presnosť a rýchlosť spracovania zvukového vnemu postupne ochabuje. Preto môžu mať staršie osoby problémy s porozumením reči, najmä v mierne hlučnejšom prostredí.
Účastníci výskumu, ktorí absolvovali pokročilú úroveň hry na hudobnom nástroji, vo výskume vykazovali najrýchlejšie spracovanie zvukového vnemu mozgom.
Vedci z toho vyvodili záver, že ak sme sa v detstve učili hrať na hudobnom nástroji, hoci i relatívne krátke obdobie, môže sa to prejaviť v zachovaní schopnosti jasne rozoznávať a spracovávať zvuky a reč i vo vyššom veku, čiže ako prevencia pred zhoršovaním či stratou sluchu v staršom veku.
Okrem toho nedávny výskum tiež potvrdil, že učenie sa hry na hudobnom nástroji zlepšuje zotavovanie sa u pacientov, ktorí utrpeli mozgovú porážku či iné druhy poranenia mozgu.
Niektorí vedci dnes dokonca tvrdia, že hra na hudobnom nástroji tiež pomáha pri učení a osvojovaní si jazyka u detí s dyslexiou a s inými poruchami vo vývine reči. A to nie je všetko.
Tieto pozitívne účinky, ktoré po sebe zanecháva zdokonaľovanie sa v hre na hudobnom nástroji, sú trvácne a môžu vydržať niekoľko rokov až desaťročí.
Učenie sa hry na hudobnom nástroji v detstve chráni náš mozog pred vznikom porúch poznávacieho procesu, ako aj pred vznikom demencie.
Na rozdiel od komerčných aplikácií zameraných na rozvoj výkonu mozgu (počítačové aplikácie, hracie konzoly), ktoré zlepšujú výkon len v daných zručnostiach, hra na hudobnom nástroji vedie k javu, ktorý psychológovia nazývajú ako „zákon transferu v učení“.
Inými slovami, zdá sa, že hra na hudobnom nástroji má na náš mozog a mentálne funkcie omnoho hlbší účinok a vedie k zlepšeniu aj v iných zručnostiach, ktoré s hudbou zdanlivo nesúvisia.
„Hudba vplýva dokonca aj na tie časti nášho mozgu, na ktoré nemá dosah žiadna iná aktivita,“ poznamenáva neuropsychologička Catherine Loveday.
„Hudba je pre mozog silným stimulom a podporuje jeho zdravý vývin tak ako žiadna iná činnosť. Dnes už máme k dispozícii naozaj nepreberné množstvo dôkazov o tom, že hra na hudobnom nástroji zlepšuje napr. našu pracovnú pamäť alebo jazykové zručnosti.“
Vyzerá to teda tak, že učenie sa hry na hudobnom nástroji je jedným z najúčinnejších a doteraz známych spôsobov ako si môžeme cibriť náš najdôležitejší orgán. Hra na hudobnom nástroji môže viesť k viacerým nezanedbateľným zmenám v stavbe a činnosti mozgu.
Zaujímavosťou tiež je, že tieto zmeny v stavbe a činnosti mozgu sa tiež odlišujú na základe toho, na akom nástroji sa učíme (alebo sme sa učili) hrať, a samozrejme od intenzity a pravidelnosti cvičenia.
Umenie hry na hudobnom nástroji je teda dobrým príkladom, ako môže nejaká dlhodobejšia životná skúsenosť prispieť k výrazným zmenám v mozgu.
A vďaka týmto zmenám sa potom môžeme lepšie popasovať aj s tými oblasťami nášho života, na ktoré možno nemáme až taký výnimočný talent.
Za povšimnutie stojí aj kniha od Guya Claxtona „Inteligencia tela“ („Intelligence in the Flesh“), ktorá významným spôsobom podporuje hmatové učenie a chápanie.
Na to, aby sme sa mohli učiť, sa potrebujeme dotýkať. Proces učenia sa nedeje výhradne len v našej hlave. A „dotykom“ nemáme na mysli „dotykovky“ – dotýkanie sa displejov či obrazoviek.
Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár