Badatel.net - Najobľúbenejšia stránka o zdraví

(Evangelyn Rodriguez, Natural News) Bór patrí medzi menej známe stopové prvky, hoci sa prirodzene nachádza v mnohých rastlinných potravinách.

Viaceré klinické štúdie zaznamenali zlepšenie príznakov osteoartrózy, zatiaľ čo experimenty na zvieratách odhalili jeho protinádorový potenciál. Vedci skúmajú aj jeho vplyv na metabolizmus kostí.

Pri výskume rakoviny prostaty sa vedcom podarilo zmenšiť nádory u myší až o 38 %. Pri skúmaní rakoviny pľúc zase zistili, že ženy s najvyšším príjmom bóru mali podstatne nižší výskyt ochorenia.

Čo presne stojí za týmito výsledkami, aké účinky sa potvrdili pri bolestiach kĺbov a koľko bóru vlastne potrebujeme? Odpovede ponúkajú nasledujúce výskumy.

Bór a zdravie kostí: Viac než len vápnik a vitamín D

Bór sa nachádza aj v kostnom tkanive a pravdepodobne ovplyvňuje metabolizmus vápnika, horčíka a vitamínu D. Zasahuje tak do procesov dôležitých pre tvorbu a udržiavanie kostí.

Výskumy ukázali, že pri veľmi nízkom príjme bóru sa zvyšuje vylučovanie vápnika a horčíka močom a menia sa hladiny hormónov súvisiacich s metabolizmom kostí.

Pokusy na zvieratách navyše zaznamenali zlepšenie niektorých vlastností kostného tkaniva po jeho dopĺňaní. Vedci preto skúmajú, či dostatočný príjem bóru prispieva k zachovaniu pevnosti kostí.

Pozornosť výskumníkov sa sústreďuje aj na hormóny, činnosť mozgu a svalový metabolizmus. Niektoré výskumy naznačujú súvislosť s pozornosťou a kognitívnymi funkciami.

Športovci ho zase užívajú v snahe podporiť regeneráciu či rast svalovej hmoty, hoci tieto účinky zostávajú predmetom výskumu.

Osteoartróza: Menšia bolesť, stuhnutosť aj zápal

Pri osteoartróze dochádza k postupným zmenám chrupavky, kosti a ďalších štruktúr kĺbu. Významnú úlohu zohrávajú aj zápalové procesy, ktoré prispievajú k bolesti a stuhnutosti.

Prvé klinické štúdie priniesli sľubné výsledky.

V austrálskej dvojito zaslepenej štúdii dostávalo 20 pacientov s osteoartrózou počas ôsmich týždňov denne 6 mg bóru alebo placebo. Zlepšenie príznakov zaznamenalo 50 % účastníkov užívajúcich bór, zatiaľ čo v skupine s placebom to bolo iba 10 %.

Ďalšia osemtýždňová štúdia s 20 pacientmi skúmala dávky 6 až 12 mg bóru denne vo forme fruktoborátu vápenatého. Účastníci hlásili menšiu bolesť a stuhnutosť kĺbov, lepšiu pohyblivosť aj nižšiu spotrebu ibuprofénu. Štúdia však nemala kontrolnú skupinu s placebom.

Protizápalové pôsobenie sledovali vedci aj v dvojito zaslepenej štúdii so 60 pacientmi s osteoartrózou kolena. Po dvoch týždňoch užívania fruktoborátu vápenatého zaznamenali pri skúmaných dávkach pokles viacerých zápalových markerov vrátane C-reaktívneho proteínu a fibrinogénu.

Ďalšia štúdia so 60 dospelými, ktorí pociťovali nepríjemné pocity v kolenách, zaznamenala po dvojtýždňovom užívaní 6 mg bóru denne zmiernenie ich ťažkostí.“

Výsledky dávajú bóru, najmä vo forme fruktoborátu vápenatého, zaujímavé miesto vo výskume osteoartrózy. Zatiaľ ide prevažne o menšie klinické štúdie trvajúce niekoľko týždňov.

Protirakovinový potenciál bóru: Čo odhalili výskumy?

Výskum bóru sa neobmedzuje na kosti a kĺby. Výsledky štúdií rakoviny pľúc a prostaty priniesli ďalšie pozoruhodné čísla.

Rakovina pľúc: Takmer polovičný pomer šancí na ochorenie

Výskumníci z onkologického centra MD Anderson pri Texaskej univerzite skúmali 763 žien s rakovinou pľúc a 838 zdravých žien. Zaujímalo ich, ako príjem bóru v strave a užívanie hormonálnej substitučnej liečby súvisia s výskytom ochorenia.

Ženy s najvyšším príjmom bóru mali v porovnaní so ženami s najnižším príjmom o 49 % nižší pomer šancí na rakovinu pľúc. Pri zohľadnení hormonálnej liečby bol tento rozdiel 59 % u jej užívateliek a 40 % u žien, ktoré ju neužívali. Výsledky boli upravené o ďalšie sledované faktory vrátane fajčenia a stravy.

Štúdia, publikovaná v roku 2008, tak odhalila výraznú súvislosť medzi príjmom bóru a výskytom rakoviny pľúc.

Rakovina prostaty: Nádory sa zmenšili až o 38 %

Ešte výraznejšie výsledky priniesol experiment publikovaný v roku 2004 v časopise Toxicologic Pathology.

Vedci implantovali ľudské bunky rakoviny prostaty myšiam s oslabenou imunitou a následne im počas ôsmich týždňov podávali kyselinu boritú v dvoch dávkach.

Pri nižšej dávke bol objem nádorov o 38 % menší, pri vyššej o 25 % menší než v kontrolnej skupine. Hladina prostatického špecifického antigénu (PSA) v krvi klesla o 88,6 %, respektíve 86,4 %.

V nádoroch vedci zároveň zaznamenali nižšiu expresiu rastového faktora IGF-1 a menej deliacich sa buniek. Výsledky naznačujú, že kyselina boritá zasiahla do procesov podporujúcich rast nádorov. Hladina IGF-1 v krvi sa pritom medzi skupinami nelíšila.

Laboratórne a zvieracie experimenty naznačujú protinádorový potenciál, ktorý ešte treba overiť u ľudí.

A čo rakovina krčka maternice?

Ďalšie pozoruhodné výsledky priniesla turecká štúdia s 1 059 ženami.

V oblastiach s vyšším príjmom bóru nezistili žiadne cytologické nálezy poukazujúce na možné prednádorové či nádorové zmeny krčka maternice. V oblastiach s nižším príjmom ich zaznamenali u 15 žien.

Výsledky naznačujú možnú súvislosť medzi príjmom bóru a zdravím krčka maternice, jej príčinu však štúdia neobjasnila.

Dostávate dostatok bóru? Zdroje, dávkovanie a bezpečnosť

Obsah bóru v potravinách závisí od druhu rastliny aj jeho množstva v pôde. Pri veľmi nízkom príjme sa skúmajú možné zmeny hormonálnej rovnováhy, pozornosti a metabolizmu kostí. Jednoznačné príznaky nedostatku bóru u ľudí zatiaľ neboli stanovené.

Najjednoduchším spôsobom, ako zvýšiť príjem bóru, je zaradiť do jedálnička viac rastlinných potravín.

Medzi jeho zdroje patria najmä sušené slivky, hrozienka, avokádo, jablká, broskyne, arašidy a fazuľa. Napríklad polovica šálky avokáda obsahuje približne 1,07 mg bóru, stredne veľké jablko 0,66 mg a 28 g arašidov asi 0,48 mg.

V praxi si stačí obohatiť raňajky o hrozienka a orechy, pravidelne zaraďovať strukoviny alebo si pripraviť šalát s avokádom. Takýto jedálniček dodá telu aj vlákninu, vitamíny a ďalšie minerály.

Koľko bóru denne potrebujeme?

Oficiálna odporúčaná denná dávka zatiaľ nebola stanovená. Príjem bóru v Európe sa odhaduje približne na 1 až 3 mg denne. Presné údaje pre Slovensko chýbajú a skutočné množstvo závisí najmä od zloženia stravy a obsahu bóru v pitnej vode.

V klinických štúdiách osteoartrózy sa skúmali najmä dávky 3 až 6 mg denne, v niektorých prípadoch aj 12 mg. Ide o experimentálne dávkovanie, nie o všeobecné odporúčanie.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil hornú tolerovateľnú hranicu príjmu bóru pre dospelých na 10 mg denne zo všetkých zdrojov vrátane potravín, vody a doplnkov. Nejde o odporúčanú dávku. Nadmerný príjem bóru môže byť toxický a vyvolať nevoľnosť, vracanie či hnačku.“

Pri doplnkoch je dôležité sledovať obsah elementárneho bóru, nielen hmotnosť celej zlúčeniny. Ľudia s ochorením obličiek, tehotné a dojčiace ženy by mali jeho užívanie vopred konzultovať s lekárom.