Aké množstvo plodín by sme si museli dopestovať, aby sme z nich vyžili jeden rok?

Aké množstvo plodín by sme si museli dopestovať, aby sme z nich vyžili jeden rok?

Nie je to tak dávno, čo ľudia museli premýšľať nad tým, koľko rastlinnej potravy si musia dopestovať, aby im vystačila na celý ďalší rok.

V tých časoch museli premýšľať vopred, uskladniť si semená, vypestovať pre svoju rodinu dostatočné množstvo plodín a z úrody si aj niečo odložiť.

Pestovanie plodín nebolo len koníčkom. V tej dobe sa nejednalo o záhon o rozmeroch 1 x 1 meter na dvore za domom vedľa krásne udržiavaného trávnika.

V tej dobe celá záhrada bola jedným veľkým záhonom.

Pestovanie plodín v tých časoch nebolo len záložným plánom na jarné a letné dni, keď sa vrátime z výletov, piknikov či kúpalísk – tieto veci síce nie sú na zahodenie, no vtedy museli ľudia v prvom rade premýšľať ako prežiť.

Oslava a oddych prišli na rad až po žatve. No dnes sa väčšina z nás najprv zabáva, potom sa staráme o svoj trávnik.

Ďalej nakupujeme v potravinách, kde závisíme od toho, že niekto iný pre nás vypestuje potraviny a dokonca očakávame, že to bude lacné.

A možno až nakoniec, ak vôbec, uvažujeme nad pestovaním plodín ako nad naším koníčkom.

Všetci sme súčasťou poľnohospodárstva

Joel Salatin je autorom, ktorého som si veľmi obľúbila a úplne sa stotožňujem s jeho názormi. Joel vo svojom prejave na konferencii The Healthy Life Summit vyslovil citát, ktorý ma primäl zamyslieť sa:


Naša rada: Zistite, ako pri cukrovke spoľahlivo stabilizovať hladinu cukru v krvi už za 20 dní. Viac info tu

„Či sa Vám to páči alebo nie, každý z nás je súčasťou poľnohospodárstva.“

Všetci sme teda súčasťou poľnohospodárstva. Hoci našou úlohou je len to, že sme konzumenti, že v potravinách si kupujeme špenát a ryžu, bez poľnohospodárstva by sme neprežili.

No ja osobne chcem byť do poľnohospodárstva zaangažovaná viac, nechcem byť len konzumentom. Chcem napríklad vedieť, koľko skonzumuje moja rodina a koľko je potrebné vypestovať na uspokojenie našej potreby.

Chcem pracovať na tom, aby sme jedného dňa boli úplne sebestačnou domácou farmou.

S týmto cieľom v mojej mysli som sa nedávno začala zaujímať o to, aké množstvo presne skonzumuje moja rodina za jeden rok.

Prelistovala som niekoľko kníh o záhradkárstve, ktoré patrili mojej prastarej mame. MILUJEM staré knihy. Milujem ich vzhľad, milujem ten pocit z nich a milujem ich múdrosť.

Milujem tú predstavu, že moja prastará mama kedysi listovala práve v tejto knihe, ktorú držím v ruke a zbierala z nej múdrosti.

Okrem nej však mám aj novšiu knihu, ktorá mi pomohla určiť, aké množstvo plodín potrebujem vypestovať. Pri zostavovaní nižšie uvedeného zoznamu som vychádzala z týchto dvoch zdrojov:

1. Sunset’s Vegetable Garden Book (1944)

2. The Gardener’s A-Z Guide to Growing Organic Food

Koľko plodín potrebujete vypestovať na jeden rok

Ste zvedaví, koľko potrebujeme vypestovať pre jednu osobu? Zistila som nasledovné:

Artičoky

1 až 4 rastliny na osobu

Špargľa

10 až 12 rastlín na osobu

Fazuľa kríčková

10 až 20 rastlín na osobu

Mesačná fazuľa (limská)

10 až 20 rastlín na osobu

Fazuľa tyčková

10 až 20 rastlín na osobu

Repa

10 až 20 rastlín na osobu

Brokolica

5 až 10 rastlín na osobu

Ružičkový kel

2 až 8 rastlín na osobu

Kapusta

3 až 10 rastlín na osobu

Mrkva

10 až 40 rastlín na osobu

Karfiol

3 až 5 rastlín na osobu

Zeler hľuznatý

1 až 5 rastlín na osobu

Zeler

3 až 8 rastlín na osobu

Kukurica

12 až 40 rastlín na osobu

Uhorky

3 až 5 rastlín na osobu

Baklažán

1 rastlina na osobu, 2 až 3 rastliny na rodinu

Kel

15 radov na osobu

Listový šalát

10 až 12 rastlín na osobu

Melón

2 až 6 rastlín na osobu

Cibuľa

40 až 80 rastlín na osobu

Hrach

25 až 60 rastlín na osobu

Paprika

5 až 6 rastlín na osobu

Zemiaky

10 až 30 rastlín na osobu

Tekvica

1 rastlina na osobu

Rebarbora

2 až 3 hlávky na osobu

Špenát

10 až 20 rastlín na osobu

Cuketa

2 až 4 rastliny na osobu

Zimná tekvica

2 rastliny na osobu

Batáty (sladké zemiaky)

5 rastlín na osobu

Paradajky

2 až 5 rastlín na osobu

Je však samozrejmé, že uvedené množstvá sa budú líšiť v závislosti od počtu členov v rodine, od stravovacích návykov, alergií na potraviny či od podnebia.

Ak sa stravujete podľa zásad GAPS diéty, zrejme budete pestovať viac cukety a listovej zeleniny, no žiadnu kukuricu, zemiaky a batáty.

Keď sa Vám aj podarí niektorú z uvedených plodín pestovať po celý rok, zrejme sa Vám podarí vypestovať len menšie záhony.

V prípade, že na pestovanie používate vyvýšené záhony, budete môcť plodiny pestovať bližšie pri sebe, čím vo svojej záhrade zaberiete menej miesta.

Záver

V každom prípade si myslím, že by sme mali všetci pouvažovať nad tým, koľko plodín skonzumujeme za jeden rok a koľko ich potrebujeme vypestovať, aby sme naplnili potrebu našej rodiny.

A to bez ohľadu na to, či my sami plodiny pestujeme.

Ak máte radi analýzu podobných údajov mohla by sa Vám páčiť tabuľka v mojej internetovej knihe Garden & Preservation Planner!

Čo budete vy pestovať vo vašej záhrade tento rok?

Autorkou článku je Brenda Scott, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články emailom:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Nejsem si docela jistá, zda tento přehled je vhodný pro naše středoevropské podmínky (poměrně dlouhá doba vegetačního klidu). Mrkev 10-40 rostlin na osobu je zatraceně málo chci-li ji uložit na zimu. Fazol keříčkový 10-20 rostlin na osobu je také málo, fazolky na zeleno ze dvaceti rostlin v mimořádně příznivém roce bude asi 5 sedmidecových sklenic na zavaření a to nemluvím o přímé konzumaci během sezony. Na semeno jich pak bude ze stejného počtu rostlin asi 10x na vydatnou polévku pro dva. A to si ještě musíme vybrat, zda je sníme či uložíme zelené nebo až suché…………………
    Rajčata ze 3-5 rostlin na osobu stihnu sníst během sezony a co usuším, zamrazím, z čeho kečup nebo základ pro omáčku?
    Ostatní uvedené rostliny obdobně.
    Pokud vaše údaje vycházejí z oblastí s delší vegetační dobou než je u nás nebo z oblastí kde nemrzne, tak jsou tu nepoužitelné. Zvláště když se člověk opravdu snaží pěstovat všechno a v obchodě koupí jak zeleninu tak ovoce naprosto výjimečně. Podklady ze středu Evropy nejsou?

Pridajte komentár

*