Nie je to tak dávno, čo ľudia museli premýšľať nad tým, koľko rastlinnej potravy si musia dopestovať, aby im vystačila na celý ďalší rok.
V tých časoch museli premýšľať vopred, uskladniť si semená, vypestovať pre svoju rodinu dostatočné množstvo plodín a z úrody si aj niečo odložiť.
Pestovanie plodín nebolo len koníčkom. V tej dobe sa nejednalo o záhon o rozmeroch 1 x 1 meter na dvore za domom vedľa krásne udržiavaného trávnika.
V tej dobe celá záhrada bola jedným veľkým záhonom.
Pestovanie plodín v tých časoch nebolo len záložným plánom na jarné a letné dni, keď sa vrátime z výletov, piknikov či kúpalísk – tieto veci síce nie sú na zahodenie, no vtedy museli ľudia v prvom rade premýšľať ako prežiť.
Oslava a oddych prišli na rad až po žatve. No dnes sa väčšina z nás najprv zabáva, potom sa staráme o svoj trávnik.
Ďalej nakupujeme v potravinách, kde závisíme od toho, že niekto iný pre nás vypestuje potraviny a dokonca očakávame, že to bude lacné.
A možno až nakoniec, ak vôbec, uvažujeme nad pestovaním plodín ako nad naším koníčkom.
Všetci sme súčasťou poľnohospodárstva
Joel Salatin je autorom, ktorého som si veľmi obľúbila a úplne sa stotožňujem s jeho názormi. Joel vo svojom prejave na konferencii The Healthy Life Summit vyslovil citát, ktorý ma primäl zamyslieť sa:
„Či sa Vám to páči alebo nie, každý z nás je súčasťou poľnohospodárstva.“
Všetci sme teda súčasťou poľnohospodárstva. Hoci našou úlohou je len to, že sme konzumenti, že v potravinách si kupujeme špenát a ryžu, bez poľnohospodárstva by sme neprežili.
No ja osobne chcem byť do poľnohospodárstva zaangažovaná viac, nechcem byť len konzumentom. Chcem napríklad vedieť, koľko skonzumuje moja rodina a koľko je potrebné vypestovať na uspokojenie našej potreby.
Chcem pracovať na tom, aby sme jedného dňa boli úplne sebestačnou domácou farmou.
S týmto cieľom v mojej mysli som sa nedávno začala zaujímať o to, aké množstvo presne skonzumuje moja rodina za jeden rok.
Prelistovala som niekoľko kníh o záhradkárstve, ktoré patrili mojej prastarej mame. MILUJEM staré knihy. Milujem ich vzhľad, milujem ten pocit z nich a milujem ich múdrosť.
Milujem tú predstavu, že moja prastará mama kedysi listovala práve v tejto knihe, ktorú držím v ruke a zbierala z nej múdrosti.
Okrem nej však mám aj novšiu knihu, ktorá mi pomohla určiť, aké množstvo plodín potrebujem vypestovať. Pri zostavovaní nižšie uvedeného zoznamu som vychádzala z týchto dvoch zdrojov:
1. Sunset’s Vegetable Garden Book (1944)
2. The Gardener’s A-Z Guide to Growing Organic Food
Koľko plodín potrebujete vypestovať na jeden rok
Ste zvedaví, koľko potrebujeme vypestovať pre jednu osobu? Zistila som nasledovné:
Artičoky
1 až 4 rastliny na osobu
Špargľa
10 až 12 rastlín na osobu
Fazuľa kríčková
10 až 20 rastlín na osobu
Mesačná fazuľa (limská)
10 až 20 rastlín na osobu
Fazuľa tyčková
10 až 20 rastlín na osobu
Repa
10 až 20 rastlín na osobu
Brokolica
5 až 10 rastlín na osobu
Ružičkový kel
2 až 8 rastlín na osobu
Kapusta
3 až 10 rastlín na osobu
Mrkva
10 až 40 rastlín na osobu
Karfiol
3 až 5 rastlín na osobu
Zeler hľuznatý
1 až 5 rastlín na osobu
Zeler
3 až 8 rastlín na osobu
Kukurica
12 až 40 rastlín na osobu
Uhorky
3 až 5 rastlín na osobu
Baklažán
1 rastlina na osobu, 2 až 3 rastliny na rodinu
Kel
15 radov na osobu
Listový šalát
10 až 12 rastlín na osobu
Melón
2 až 6 rastlín na osobu
Cibuľa
40 až 80 rastlín na osobu
Hrach
25 až 60 rastlín na osobu
Paprika
5 až 6 rastlín na osobu
Zemiaky
10 až 30 rastlín na osobu
Tekvica
1 rastlina na osobu
Rebarbora
2 až 3 hlávky na osobu
Špenát
10 až 20 rastlín na osobu
Cuketa
2 až 4 rastliny na osobu
Zimná tekvica
2 rastliny na osobu
Batáty (sladké zemiaky)
5 rastlín na osobu
Paradajky
2 až 5 rastlín na osobu
Je však samozrejmé, že uvedené množstvá sa budú líšiť v závislosti od počtu členov v rodine, od stravovacích návykov, alergií na potraviny či od podnebia.
Ak sa stravujete podľa zásad GAPS diéty, zrejme budete pestovať viac cukety a listovej zeleniny, no žiadnu kukuricu, zemiaky a batáty.
Keď sa Vám aj podarí niektorú z uvedených plodín pestovať po celý rok, zrejme sa Vám podarí vypestovať len menšie záhony.
V prípade, že na pestovanie používate vyvýšené záhony, budete môcť plodiny pestovať bližšie pri sebe, čím vo svojej záhrade zaberiete menej miesta.
Záver
V každom prípade si myslím, že by sme mali všetci pouvažovať nad tým, koľko plodín skonzumujeme za jeden rok a koľko ich potrebujeme vypestovať, aby sme naplnili potrebu našej rodiny.
A to bez ohľadu na to, či my sami plodiny pestujeme.
Ak máte radi analýzu podobných údajov mohla by sa Vám páčiť tabuľka v mojej internetovej knihe Garden & Preservation Planner!
Čo budete vy pestovať vo vašej záhrade tento rok?
Autorkou článku je Brenda Scott, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Nejsem si docela jistá, zda tento přehled je vhodný pro naše středoevropské podmínky (poměrně dlouhá doba vegetačního klidu). Mrkev 10-40 rostlin na osobu je zatraceně málo chci-li ji uložit na zimu. Fazol keříčkový 10-20 rostlin na osobu je také málo, fazolky na zeleno ze dvaceti rostlin v mimořádně příznivém roce bude asi 5 sedmidecových sklenic na zavaření a to nemluvím o přímé konzumaci během sezony. Na semeno jich pak bude ze stejného počtu rostlin asi 10x na vydatnou polévku pro dva. A to si ještě musíme vybrat, zda je sníme či uložíme zelené nebo až suché…………………
Rajčata ze 3-5 rostlin na osobu stihnu sníst během sezony a co usuším, zamrazím, z čeho kečup nebo základ pro omáčku?
Ostatní uvedené rostliny obdobně.
Pokud vaše údaje vycházejí z oblastí s delší vegetační dobou než je u nás nebo z oblastí kde nemrzne, tak jsou tu nepoužitelné. Zvláště když se člověk opravdu snaží pěstovat všechno a v obchodě koupí jak zeleninu tak ovoce naprosto výjimečně. Podklady ze středu Evropy nejsou?