Liečba rakoviny pomocou stravy s vysokým obsahom tukov? Trefa do čierneho.

Ako pomáha strava s vysokým obsahov tukov pri vyhladovaní rakoviny

V roku 1931 získal Dr. Otto Warburg Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za svoj objav, že rakovinové bunky majú podstatne rozdielny energetický metabolizmus než zdravé bunky.

Väčšina odborníkov ho považuje za najväčšieho biochemika 20. storočia. V jeho laboratóriu pracoval aj Hans Krebs, PhD. Po ňom je pomenovaný Krebsov cyklus.

Krebsov cyklus popisuje oxidačné redukčné dráhy, ktoré sa vyskytujú v mitochondriách. Ako sa teda metabolická nepružnosť rakovinových buniek odlišuje od metabolizmu zdravých buniek?

Bunka môže produkovať energiu dvoma spôsobmi: aeróbne, v mitochondriách alebo anaeróbne v cytoplazme. Druhý z nich generuje kyselinu mliečnu ako svoj toxický vedľajší produkt.

Warburg zistil, že za prítomnosti kyslíka rakovinové bunky produkujú nadmerné množstvá kyseliny mliečnej. Tento jav je známy ako Warburgov efekt.

Produkcia mitochondriálnej energie je omnoho účinnejšia a schopná generovať 18-krát viac energie vtedy, keď je vo forme adenozín trifosfátu (ATP) než vtedy, keď je generovaná aneróbnym spôsobom.

Warburg dospel k záveru, že hlavnou príčinou vzniku rakoviny je zmena spôsobu produkcie energie z aeróbneho spôsobu produkcie na primitívnejšiu formu produkcie energie, ktorou je  anaeróbne kvasenie.

Warburg sa domnieval, že k tomu, aby došlo k zvráteniu rakovinového procesu, musí dôjsť k narušeniu cyklu produkcie energie, ktorý kŕmi, vyživuje rakovinový nádor.

Podľa jeho názoru tým, že telo donútite, aby sa vrátilo k aeróbnemu metabolizmu energie, v podstate dosiahnete to, že nádor a jeho vyživovací mechanizmus sa účinne „vyhladuje“. Dosiahnete vlastne jeho úplný ústup a zánik.


Naša rada: Kompletne zregenerujte svoju pečeň a vyčistite ju od tuku i toxínov už za 30 dní. Tu zistíte, ako

Hoci Warburg nebol nikdy schopný túto teóriu presvedčivo dokázať, stál si za svojím tvrdením až do svojej smrti v roku 1970. Jedným z jeho životných cieľov bolo objaviť liek proti rakovine.

Žiaľ, tak ako sa to už vo vede typicky stáva, jeho teórie neboli konvenčnou vedou nikdy prijaté, a to ani napriek tomu, že to bolo akademicky a vedecky podložené. Až doteraz.

V novinách The New York Times bol nedávno uverejnený dlhý a podrobný článok o histórii moderného výskumu rakoviny. V ňom sa venovala pozornosť aj Warburgovým teóriám o rakovine, ktoré sa v súčasnosti stávajú čoraz viac akceptovanými.

Cukor je výživou pre rakovinu

Ďalším jednoduchším spôsobom, ako vysvetliť Warburgov objav, je to, že rakovinové bunky sú primárne poháňané anaeróbnym spaľovaním cukru.

Bez cukru väčšina rakovinových buniek jednoducho nemá k dispozícii dostatok metabolickej flexibility potrebnej na svoje prežitie. Presne, ako to bolo uvedené v článku The New York Times (NYT):

„Warburgov efekt sa vyskytuje odhadom až v 80 % prípadov rakoviny. Skúmanie pozitrónovej emisnej tomografie (PET), ktorá sa ukázala ako dôležitý nástroj režírovania priebehu a diagnostiky rakoviny, jednoducho odhaľuje v ľudskom tele tie miesta, kde bunky konzumujú nadmerné množstvá glukózy.

V mnohých prípadoch platí to, že čím viac glukózy nádor konzumuje, tým horšia je prognóza pre pacienta.“

Warburgove teórie sa, žiaľ, dosť rýchlo rozplynuli v temnote po tom, čo vedci obrátili svoju pozornosť ku genetike. James Watson, Ph.D. a Francis Crick, PhD, obaja molekulárni biológovia, objavili v roku 1953 DNA a odvtedy sa výskum rakoviny začal primárne sústreďovať na genetiku.

Génová hypotéza o vzniku rakoviny získala ešte väčší impulz po tom, čo Dr. Harold Varmus a Dr. Michael Bishop získali v roku 1976 Nobelovu cenu za zistenie vírusových onkogénov v DNA rakovinových buniek.

Na tomto bode sa pozornosť zúžila už len priamo a výhradne na genetické mutácie. Teória o tom, že rakovinové bunky sú jednoducho len skreslenými verziami normálnych buniek, začala byť prevládajúcou.

Oživenie Warburga

Kým došlo k ďalšej obrovskej revízii prevládajúcej hypotézy o vzniku a priebehu rakoviny, muselo uplynúť ďalších 30 rokov. V roku 2006 projekt Cancer Genome Atlas, ktorý bol navrhnutý za účelom  identifikácie všetkých mutácií, o ktorých sa predpokladalo, že spôsobujú rakovinu, dospel k úžasnému záveru.

Podľa neho sú genetické mutácie v skutočnosti oveľa  viac dielom náhody, než nejakou zákonitosťou. A to sa vôbec nepredpokladalo.

V skutočnosti sú také náhodné, že je prakticky nemožné hovoriť o genetickom pôvode rakoviny. V niektorých rakovinových nádoroch dokonca niet ani stopy po akýchkoľvek mutáciách.

Projekt Cancer Genome Atlas ukázal to, že z rovnice celkom jednoznačne niečo chýba. Pripomeňme si ale, že toto vôbec nebolo cieľom projektu. Ten mal položiť na stôl presvedčivé dôkazy, ktoré mali urobiť rozhodnú bodku za rakovinou. To sa však nestalo.

Časom výskumníci začali premýšľať o tom, či vývoj rakoviny v skutočnosti prebieha tak, ako o tom hovorí Warburgova teória o energetickom metabolizme. V posledných rokoch vedci dospeli k zisteniu, že nie genetické chyby alebo poruchy sú tým, čo spôsobuje rakovinu.

Skôr je to tak, že najprv dôjde k poškodeniu mitochondrií, a to potom následne spúšťa genetické mutácie bunkového jadra. The New York Times o tom hovorí takto:

„Jedna rakovina v sebe nesie viacero mutácií. Toto je typické. Existuje však obmedzený počet spôsobov, ako môže telo produkovať energiu a podporiť rýchly rast. Rakovinové bunky sú závislé na týchto palivách. To však v žiadnom prípade neplatí pre zdravé bunky.

Nádej, ktorá sa vo vedcoch prebúdza pri hlbšom znovuobjavovaní Warburgovej teórie má svoj zdroj v tom, že snáď im to umožní spomaliť alebo dokonca zastaviť vývoj rakovinových nádorov.

Pokiaľ sa potvrdí, že narušením jednej alebo viacerých chemických reakcií, ktoré bunka využíva na svoje rozmnožovanie, dôjde k vyhladovaniu rakovinových buniek a zamedzeniu ich prístupu k živinám, bez ktorých rakovinové bunky nie sú schopné existencie, bude to znamenať prelom v liečbe rakoviny.

Dokonca aj James Watson, PhD., jeden z otcov molekulárnej biológie, je presvedčený o tom, že sústredenie sa na metabolizmus je na terajšom stupni vedeckého výskumu tou sľubnejšou cestou. Určite je reálnejšou, než akou sú génové prístupy…

„Nikdy som si nemyslel, že raz by som sa musel naučiť Krebsov cyklus,“ povedal Watson, keď hovoril o reakciách…, ktorými bunka sama seba posilňuje. „Teraz si uvedomujem, že sa tým musím zaoberať.“

Gény, ktoré spôsobujú rakovinu, regulujú spotrebu živín v bunkách

Genetická zložka však nie je úplne zatratená. Vedci zistili, že množstvo génov, o ktorých je známe, že rakovinu podporujú ovplyvňovaním bunkového delenia, vrátane génu nazývaného AKT, regulujú aj spotrebu živín buniek.

Zdá sa, že niektoré gény zohrávajú úlohu pri nadmernej konzumácii cukru v rakovinových bunkách.

„Dr. Craig Thompson, prezident a výkonný riaditeľ organizácie Memorial Sloan Kettering Cancer Center, patrí k najotvorenejším zástancom tohto znovuobnoveného zamerania sa na metabolizmus…

Jeho výskum preukázal, že bunky potrebujú dostať inštrukcie od iných buniek na to, aby sa najedli. Tak isto to funguje aj pri delení buniek, bunky si vyžadujú, aby dostali inštrukcie od iných buniek na to, aby sa delili, ale aj na to, ako to majú robiť.

Thompson mal takú hypotézu, že ak by mohol identifikovať mutácie, ktoré viedli bunku k tomu, aby jedla viac glukózy, než by mala, asi by to trvalo príliš dlho, kým by vysvetlil, ako začína Warburgov efekt a ako začína rakovina.“ Toto sa píše v The New York Times.

„Proteín vytvorený génom AKT je súčasťou reťazca signalizačných proteínov, ktoré sú mutované až v 80 % všetkých druhov rakoviny. Thompson hovorí, že akonáhle sa tieto proteíny dostanú do prevahy a zaktivizujú sa, bunka už ďalej nemá obavy o to, že by nedostala signály z iných buniek na to, aby jedla, začne sa teda napchávať glukózou.

Thompson zistil, že „úplný Warburgov efekt“ by mohol vyvolať veľmi jednoduchým spôsobom. Stačí, keď umiestni aktivovaný proteín AKT do normálnej bunky.

Thompson hovorí, že keď sa to stane, bunky začnú robiť to, čo urobí každý jednobunkový organizmus vtedy, keď má na dosah jedlo: bude jesť toľko, koľko sa do neho zmestí a vyrobí zo seba toľko kópií, ako to je možné.“

Zatiaľ čo zdravé bunky majú mechanizmus spätnej väzby, vďaka čomu v nich dochádza k šetreniu zdrojov pre čas, keď bude nedostatok potravy, rakovinové bunky nemajú tento mechanizmus a neustále sa kŕmia.

Ako uviedol Dr. Chi Van Dang, riaditeľ Abramsonovho centra pre liečbu rakoviny na Pennsylvánskej univerzite, rakovinové bunky sú „závislé na živinách“ a „keď nemôžu dosť konzumovať, začnú zomierať.

Závislosť na živinách vysvetľuje to, prečo sú zmeny metabolických ciest také časté a prečo majú tendenciu vzniknúť najskôr ako bunka, ktorá sa postupne stáva rakovinou.

Neznáma a nepreskúmaná liečba ponúka nádej pacientom, ktorí trpia rakovinou

Young Hee Ko PhD. je geniálna kórejská biochemička, ktorá spolupracovala na začiatku roka 2000 s Petrom Pedersenom, profesorom biologickej chémie a onkológie v spoločnosti Johns Hopkins.

Objavila pozoruhodnú vec, ktorá ponúka veľa nádeje pre pacientov trpiacich na rakovinu. Dnes je doktorka Ko generálnou riaditeľkou spoločnosti KODiscovery na University of Maryland BioPark, kde pokračuje vo svojej práci v oblasti bunkového metabolizmu pri rakovine a neurodegeneratívnych ochoreniach.

Predpokladá sa, že má odpovede na veľké množstvo zatiaľ „neriešiteľných“ metastatických nádorov a podľa všetkého smeruje k Nobelovej cene.

Očakáva sa, že na Konferencii o boji s rakovinou, ktorá sa uskutoční v dňoch 23. a 24. septembra tohto roku v Orlande, doktorka Ko vystúpi s prelomovými zisteniami.

Young Hee Ko a Peter Pedersen si všimli, že keď rakovinové bunky vyprodukujú nadmerné množstvá kyseliny mliečnej, musia vyprodukovať aj viac pórov, ktoré pozostávajú z fosforečnanov, potrebných na prenos monokarboxylových kyselín.

Úlohou týchto pórov je umožniť kyseline mliečnej, aby vytiekla. Keď sa to neumožní, rakovinové bunky kompletne vyhynú. Už sme hovorili o tom, že kyselina mliečna je veľmi toxická látka.

Keď sa pozrieme na to, ako najlepšie využiť tento funkčný rozdiel medzi normálnymi bunkami a rakovinovými bunkami, nutne sa nám v mysli vybaví zlúčenina 3-brompyruvát (3BP).

To je práve tá zlúčenina, s ktorou pracovala doktorka Ko v rámci svojho výskumu, za ktorý dostala doktorát.

Molekula 3-brompyruvátu vyzerá veľmi podobne ako molekula kyseliny mliečnej. Je ale veľmi reaktívna.

3-brompyruvát (3BP) môže byť schopný preniknúť do póru, ktorý umožňuje vylučovanie kyseliny mliečnej z rakovinových buniek. Tak 3BP zabraňuje vylučovaniu kyseliny mliečnej.

Doktorka Ko uvažuje veľmi správne. 3BP zlikvidovalo úplne všetky chemoterapeutické lieky, ktoré boli podané vo viac ako stovke laboratórnych testov.

Keď to chceme vyjadriť veľmi stručne: 3BP „roztápa“ nádory, pretože zabraňuje vytekaniu kyseliny mliečnej z rakovinových buniek, čím ich zabíja zvnútra.

Starý liek na cukrovku môže nájsť svoje nové uplatnenie v boji proti rakovine

Zaujímavé je to, že metformín, liek, ktorý znižuje sérovú glukózu u diabetikov, sa ukázal ako účinný proti rakovine. To je ďalší zo záverov Warburgovej teórie.

Rakovine sa nedarí v prostredí s nízkym obsahom glukózy. Takto sa o tom hovorí v jednom z článkov:

„V rokoch, ktoré nasledujú, sa môže stať, že metformín sa bude používať na liečbu, alebo minimálne na prevenciu niektorých typov rakoviny. Metformín môže ovplyvniť celý rad metabolických ciest.

Avšak  presný mechanizmus, ako sa dostane k tomu, aby vyvíjal svoje protinádorové účinky, zostáva zatiaľ neobjasnený. Bez ohľadu na to, sú ale výsledky mnohých epidemiologických štúdií pozoruhodné.

Zatiaľ to vyzerá tak, že u diabetikov, ktorí užívajú metformín, je výrazne nižšia pravdepodobnosť vzniku rakoviny než u diabetikov, ktorí ho neužívajú. A to, čo je ešte zaujímavejšie, je to, že je markantne menšia pravdepodobnosť toho, že zomrú na rakovinu.

Warburg sa stal na konci svojho života posadnutým svojou stravou a stravovaním ako takým. Bol presvedčený, že rakovine sa dá predchádzať stravou a uváženým, vedomým stravovaním.

Bol toho názoru, že chemické látky, ktoré sú pridávané do potravín a tie, ktoré sú používané v poľnohospodárstve, majú potenciál spôsobovať rakovinové nádory. A podľa jeho názoru to spôsobujú tým, že zasahujú do dýchania.

Prestal jesť chlieb. S výnimkou toho, ktorý si sám upiekol u seba doma. Pil len to mlieko, ktoré pochádzalo zo špeciálneho stáda kráv…

Warburgova osobná diéta sa pravdepodobne nestane cestou k prevencii. Oživenie Warburgovej teórie však umožnilo vedcom vyvinúť hypotézu o tom, že stravovanie vedúce k obezite a epidémiám cukrovky, môže vyústiť do trvalého zvýšenia hladiny hormónu inzulínu.

Ide hlavne o stravovanie s vysokým obsahom cukrov. Takéto neuvážené a živelné stravovanie potom vedie k tomu, že bunky sa budú správať presne podľa Warburgovho efektu a telo dovedú k rakovine.“

Je síce dosť pravdepodobné, že metformín má určitý prínos k liečeniu mitochondriálnej disfunkcie, existujú však určite aj omnoho lepšie a zdravšie možnosti na liečenie, napríklad rakoviny.

Čo sa týka metformínu, pripomeňme si, že ten dokázateľne spôsobuje nedostatok vitamínu B12. Existuje predsa aj berberín.

Ten je prírodným rastlinným alkaloidom, ktorý je oveľa bezpečnejší a funguje podobným spôsobom ako chemicky vyrábaný metformín.

Ani jedno z uvedeného však nezmôže vôbec nič, ak nedôjde k obmedzeniu bielkovín na hodnotu nižšiu ako 1g/kg telesnej hmotnosti človeka a rovnako k obmedzeniu hodnôt čistých sacharidov na menej ako 40 g denne.

Ak sa budeme pridržiavať zdravého rozumu, dostaneme sa k tomu, že ignorovanie diéty, resp. uváženého stravovania ako preventívneho nástroja, je jemne povedané, znakom hlúposti.

Zhodujeme sa s Warbugom aj v tom, že väčšine prípadov rakoviny je možné predchádzať správnou diétou a výživou. K tomu samozrejme patrí aj ďalší dôležitý faktor a ním je optimalizácia pomerov živín, lebo tým sa zabráni vystaveniu organizmu toxínom.

To je jedným z dôvodov, prečo odporúčame, aby ste vždy, ak je to možné, konzumovali len organické potraviny.

Pokiaľ sledujete naše články, tak viete, že organickými potravinami sú tie, ktorých zdrojom je dobytok chovaný klasickými spôsobmi, čiže ten, ktorý sa pasie na pasienkoch, plných trávy, vzduchu a slnka.

Význam diéty pre úspešnú liečbu rakoviny

Základným aspektom, ktorý treba riešiť, je mitochondriálna porucha metabolizmu. To znamená, že v strave je potrebné radikálne zredukovať nevláknité sacharidy a zvýšiť príjem vysokokvalitných tukov.

Ľudské telo potrebuje dostať stravou denne určitý objem kalórií. 85 % z toho musia predstavovať zdravé tuky a zbytok má byť vykrytý primeraným množstvom vysoko kvalitných proteínov, pretože nadmerné množstvo bielkovín môže tiež vyvolať vývoj rakoviny.

Toto je skutočné riešenie. Ak to neurobíte, žiadne iné liečby, vrátane 3BP, s najväčšou pravdepodobnosťou fungovať nebudú. (My sme však presvedčení, že ak podstupujete nutričnú ketózu, a potom sa vám pridá 3BP, mali by ste byť schopní zvrátiť akúkoľvek rakovinu.

Takto to vidíme na súčasnej úrovni poznania. Vždy sa môže stať, že cestou sa vyskytne nejaká chyba. Keby sa to vyskytlo, podľa potreby tu nájdete revíziu. Všetko však nasvedčuje tomu, že toto je tá správna cesta.)

To, čo si naozaj treba pamätať je, že glukóza je bez debaty „špinavé“ palivo, pretože vytvára oveľa viac reaktívnych druhov kyslíka (RDK) než horiaci tuk. Na to, aby vaše bunky mohli spaľovať tuk, musia byť v prvom rade zdravé a normálne.

Rakovinové bunky nimi nie sú. Nemajú metabolickú flexibilitu na to, aby boli schopné spaľovať tuk. Preto to dnes vyzerá tak, že zdravá strava s vysokým obsahom tukov je tou účinnou protirakovinovou stratégiou.

Keď vymeníte spaľovanie glukózy ako primárne používaného paliva za spaľovanie iného paliva, ktorým bude tuk, rakovinové bunky budú musieť naozaj bojovať o to, aby zostali nažive.

Je to tak, pretože väčšina z ich mitochondrií je nefunkčná a nemôže používať kyslík na spaľovanie paliva. Takto sa zároveň zdravým bunkám poskytne ideálne a preferované palivo, ktoré znižuje oxidačné poškodenie a optimalizuje funkciu mitochondrií.

Výsledný efekt spočíva v tom, že zdravé bunky sa začínajú kŕmiť, zatiaľ čo rakovinové bunky „umierajú od hladu“, až kým neupadnú do zabudnutia.

Na to, aby ste mali optimálne zdravie, potrebujete dostatočné množstvo sacharidov, tukov a bielkovín. Odkedy sa však objavili spracované potraviny a priemyselné poľnohospodárstvo, vybrať si zdravé potraviny sa stalo zložitejším problémom.

Existujú zdravé a nezdravé sacharidy. To isté platí pre tuky.  Pokiaľ ide o bielkoviny, existujú aj vážne úvahy o tom, že nadmerné množstvá bielkovín takisto zhoršujú zdravie.

Z toho, čo nám je známe z oblasti molekulárnej biológie, bez ktorej sa nepohnete pri optimalizácii fungovania mitochondrií, vychádza to, že najlepšie je snažiť sa o to, aby:

  • 75 až 85 % z vášho celkového denného kalorického príjmu tvorili zdravé tuky,
  • 8 až 15 % tvorili sacharidy (uhľohydráty, cukry) tak, že z tohoto množstva budú dve tretiny predstavovať vláknité uhľohydráty a čisté, vláknité sacharidy budú tou zostávajúcou tretinou,
  • 7 až 10 % vášho denného kalorického príjmu tvorili bielkoviny, proteíny (mäso a ostatné produkty živočíšneho pôvodu od dobytka chovaného na pasienkoch)

Úvahy o strave a diétach: Tuky

Zdravé tuky predstavujú asi 75 až 85 % kalórií prijatých za jeden deň. Kľúčom tu sú zdravé tuky. Veľká väčšina ľudí totiž konzumuje prevažne nezdravé tuky.

Vyhnite sa všetkému jedlu, ktoré je už nejak spracované. Rovnako sa vyhýbajte fľaškovanému oleju s výnimkou certifikovaných olivových olejov, ale tie si kupujte výhradne u výrobcov, lebo až 80 % olivových olejov je falšovaných primiešavaním rastlinných olejov.

V ideálnom prípade by ste mali mať viac mononenasýtených tukov (čiže mononenasýtených mastných kyselín) než nasýtených tukov. Obmedzte príjem polynenasýtených tukov (PUFA) na menej ako 10 %.

Na vyšších úrovniach zvýšite koncentráciu PUFA vo vnútornej mitochondriálnej membráne, čo spôsobí zvýšenie jej citlivosti na oxidačné poškodenie reaktívnymi druhmi kyslíka, ktoré tam vzniknú.

A úplne nakoniec dobrá rada: neprekročte 5 % celkového denného kalorického príjmu omega 6 mastnými kyselinami. Ak sa skombinuje množstvo omega 6 mastných kyselín a omega 3 mastných kyselín, ktoré ste prijali za jeden deň, ich súčet by nemal presiahnuť 10 %.

Zároveň pomer omega 6 : omega 3 by mal byť nižší ako 2.

Medzi zdroje zdravých tukov patria:

  • olivy a olivový olej
  • surové orechy, makadamové a pekanové, semená čierneho sezamu, rasce, tekvice a konopné semená
  • mäso od dobytka chovaného na pastvinách
  • kokos a kokosový olej
  • žĺtka vajec od hydiny chovanej na pastvinách
  • slanina, loj a masť
  • maslo vyrobené zo surového mlieka od dobytka chovaného na pastvinách, kakaové maslo
  • avokádo
  • omega 3 mastné kyseliny živočíšneho pôvodu, napríklad krillový olej

Úvahy o strave a diétach: sacharidy

Pokiaľ ide o sacharidy, ich členenie je zdrojom neustálych vedeckých dilem a rozporov. My ich rozdelíme na čisté sacharidy (hlavne zeleniny), s nízkym obsahom vláknin a sacharidy bez obsahu vláknin (cukor a spracované obilniny).

V ideálnom prípade by to malo byť tak, aby ste vo svojej strave mali dvakrát toľko vlákninových sacharidov ako sacharidov bez vláknin.

Takže, ak celkový obsah sacharidov vo vašej dennej strave predstavuje 10 % kalórií, aspoň polovica z nich by mala byť vláknina.

Vláknina nie je stráviteľná a nedá sa rozložiť na cukor. To znamená, že vláknina nebude nepriaznivo ovplyvňovať vaše hladiny inzulínu, leptínu a ani hladiny mTOR (proteínová kináza; zohráva dôležitú úlohu v bunkových procesoch).

Vláknina má na organizmus mnoho blahodarných účinkov. Okrem iného, riadi  hmotnosť a znižuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny. Hladina inzulínu zohráva veľmi dôležitú úlohu pri vzniku a priebehu rakoviny.

„Vývoj inzulínovej hypotézy sa dá vysledovať spätne až k výskumu Dr. Lewisa Cantleya. Ten v 80. rokoch minulého storočia objavil, že inzulín, počas svojho uvoľňovania do pankreasu odovzdáva bunkám pokyn, aby absorbovali glukózu, a tým ovplyvňuje to, čo sa deje vo vnútri bunky.

Cantley sa teraz odkazuje na inzulín a jemu blízky, príbuzný hormón, IGF-1 (rastový faktor 1 inzulínového typu) faktor 1), ako na „hlavných“ aktivátorov metabolických proteínov, ktoré majú väzbu na rakovinu.

Tvrdí, že začína vidieť dôkazy toho, že v niektorých prípadoch je vznik rakovinového nádoru „naozaj spôsobený samotným inzulínom.“

Podľa Cantleyho je jedným zo spôsobov, ako sa má premýšľať o Warburgovom efekte to, že keď sa signalizačná cesta inzulínu alebo IGF-1“stratila“, bunky sa správajú tak, ako keby im bol inzulín povedal, že majú jesť glukózu a ony sa tým potom kŕmia a rastú.“

Cantley, ktorý sa vyhýba konzumácii cukru tak, ako sa to dá, hovorí, že účinky cukrovej diéty na kolorektálne, prsníkové a iné rakovinové modely „vyzerajú veľmi pôsobivo“ a „dosť desivo“.

Najdôležitejším číslom, ktoré je treba sledovať, je množstvo čistých sacharidov, lebo tie chce normálny človek udržať čo najnižšie. Čisté sacharidy sa vypočítajú tak, že celkový počet sacharidov sa premení  na gramy a od toho sa odčíta množstvo vlákniny obsiahnutej  v potravinách.

Výsledné číslo dáva množstvo čistých sacharidov. Pre dosiahnutie a udržanie optimálneho zdravia a prevenciu chorôb odporúčame, aby ste si svoje čisté sacharidy udržiavali pod hladinou 40 alebo 50 g denne.

Jediným spôsobom, ako zistíte, koľko vláknin a koľko čistých sacharidov zjete, je založiť si denník a denne doň zapisovať, čo zjete. Vynikajúcimi zdrojmi vysokokvalitných sacharidov, ktorých sa môžete poriadne najesť, sú:

  • chia semienka
  • karfiol
  • hrach
  • bobuľovité ovocie
  • koreňová a hľuzovitá zelenina ako napríklad cibuľa a zemiaky
  • zelenina ako brokolica a ružičkový kel
  • surové orechy
  • zelená fazuľa
  • skorocel a jeho semená (Psylium)

Úvahy o strave a diétach: Bielkoviny

V neposlednom rade si treba povedať, že existuje horná hranica toho, koľko bielkovín (proteínov) môže vaše telo skutočne využiť.

Zjesť viac bielkovín, než ľudské telo naozaj potrebuje na svoju opravu a rast, znamená toľko, že telo tento nadbytok posunie ďalej ako palivo na vyprodukovanie nejakej choroby alebo chorôb.

Ideálny príjem bielkovín sa pohybuje okolo pol gramu bielkovín na jeden kilogram telesnej hmotnosti. U väčšiny ľudí to zodpovedá približne 40 až 60 g denne.

Ľudia v rozvinutých krajinách však zvyčajne skonzumujú tri až päťnásobok tohto množstva, čo rovnako ako prebytočný cukor, môže zvýšiť riziko vzniku rakoviny.

V mäse, rybách, vajciach, mliečnych výrobkoch, strukovinách, orechoch a semienkach sa nachádzajú podstatné množstvá bielkovín. Niektoré druhy zeleniny, ako napríklad brokolica, obsahujú veľké množstvo bielkovín.

Ak chcete odhadnúť, koľko bielkovín vaše telo potrebuje, vypočítajte si najprv svoju ideálnu  telesnú hmotnosť. Odpočítajte percentuálny podiel svojho telesného tuku od 100.

Napríklad, ak máte 20 % telesného tuku, potom máte na 80 % ideálnu telesnú hmotnosť. Teraz vynásobte toto percento (v tomto prípade 0,8) svojou aktuálnou hmotnosťou, a tak získate číslo, ktoré vám povie, aká by mala byť vaša ideálna telesná hmotnosť vyjadrená v kilogramoch.

Pokračujte tým, že si všetko, čo budete jesť, dôkladne zapíšete. Robte to niekoľko dní a vypočítajte si množstvo denne prijatých bielkovín, ktoré ste konzumovali zo všetkých zdrojov.

Znova pripomíname, že vaším cieľom má byť pol gramu bielkovín na jedno kilo telesnej hmotnosti. Ak v súčasnosti dosahujete v priemere oveľa viac, ako je to optimum, prispôsobte si svoj príjem bielkovín smerom dolu, čiže obmedzte svoj príjem bielkovín.

Nasledujúci zoznam potravín vám poskytne všeobecnú predstavu o obsahu proteínov v rôznych potravinách.

1. Červené mäso, bravčové mäso, hydina a morské plody v priemere 6 až 9 g bielkovín na 30 g.

Ideálne množstvo pre väčšinu ľudí by bolo 90 g mäsa alebo morských plodov (ale to neznamená, že jeden steak má mať 27 dg alebo 36 dg!), čo poskytne asi 18 až 27 g bielkovín.

2. Semienka a orechy obsahujú v priemere 4 až 8 g bielkovín na štvrť šálku.

3. Varené zrná priemerne 5 až 7 g na šálku.

4. Vajcia obsahujú asi 6 až 8 g bielkovín na jedno vajíčko. Takže omeleta vyrobená z dvoch vajíčok vám dá asi 12 až 16 g bielkovín.

Ak k tomu pridáte syr, musíte započítať aj tento proteín (skontrolujte označenie vášho syra).

5. Varené bôby priemerne asi 7 až 8 g na pol pohára.

6. Väčšina zeleniny obsahuje asi 1 až 2 g bielkovín v 30 g.

Optimalizácia mitochondriálnej funkcie je kľúčom k prevencii a liečbe rakoviny

Teraz si začíname uvedomovať, že mitochondriálna dysfunkcia je jadrom prakticky všetkých chorôb, predovšetkým rakoviny a všetko je to zavinené životným štýlom.

Váš životný štýl má s tým všetkým do činenia, zodpovedá za vašu zdravotnú situáciu. Preto súčasťou riešenia budú stratégie, ktoré podporujú a optimalizujú funkcieschopnosť mitochondrií.

Bude to teda o nutričnej ketóze (dosiahnutej diétou s vysokým obsahom tukov, s nízkym obsahom čistých sacharidov), o prerušovanom pôste a vysoko intenzívnom fyzickom cvičení.

Jedným zo základných dôvodov, prečo stravovanie s vysokým obsahom tukov, čiže diéta s nízkym objemom čistých sacharidov, funguje tak dobre, je to, že zápal, ktorý máte vo svojom tele, sa ním potlačí takmer na nulovú úroveň.

A keď zmizne zápal, ľudské telo sa môže liečiť. To bude znamenať to isté, ako keď sa povie, že nebudete tlačiť na pedál starnutia.

My sa však domnievame, že situácia je žiaľ taká, že viac ako 99 % obyvateľov sa nikdy nedostane k dosiahnutiu výhod takéhoto zdravia jednoducho preto, že o tom nikdy ešte ani nepočuli, alebo ak aj počuli, nechápu to.

Preto sa my zameriavame na túto a podobné témy, ktoré prinesú viac svetla do optimalizácie fungovania mitochondrií. Pevne veríme, že toto je ten dôležitý kľúč na riešenie nielen epidémie rakoviny, ale aj mnohých ďalších chorôb, ktoré sa stávajú epidémiami.

Napokon, tou naozaj skvelou správou je to, že nad svojím zdravím a eventuálnym rizikom rakoviny máte oveľa väčšiu kontrolu, než si myslíte.

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články emailom:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Pridajte komentár

*