Vedci, ktorí objavili citlivosť na lepok, teraz ukázali, že neexistuje

alergia-na-lepok

Ide o jeden z najlepších príkladov toho, ako sa aj veda môže občas zásadne mýliť.

Výskumník, ktorý pôvodne prišiel s dôkazom o citlivosti na lepok, publikoval v súčasnosti pokračovanie svojho výskumu. Teraz však už tvrdí presný opak.

Uvedený výskum bol publikovaný v roku 2014 v Žurnále gastroenterológie.

Príbeh, ktorý vyvolal vo vedeckom svete rozrušenie

Tento výskum nadväzoval na experiment, ktorý v roku 2011 vykonal Peter Gibson v laboratóriu na Monashskej univerzite v Austrálii.

Vtedy síce malá, no vedecky významná štúdia zistila, že strava obsahujúca lepok môže aj u ľudí netrpiacich plnohodnotnou celiakiou (známym autoimunitným ochorením spúšťaným lepkom) vyvolať ťažkosti v tráviacom systéme.

Lepok je bielkovina, ktorá sa nachádza v pšenici, jačmeni a ďalších obilninách. Pečivu dodáva jeho typickú žuvateľnosť a často sa používa aj ako náhrada mäsa.

Ak ste už niekedy jedli „pšeničné mäso“, seitan alebo falošnú kačku v thajskej reštaurácii, tak to bol práve on.

Lepok, respektíve jeho neprítomnosť, je veľmi veľkým biznisom. Dnes až 30% zo všetkých ľudí chce konzumovať menej lepku.

Odhaduje sa, že len v USA je ročný trh po produktoch neobsahujúcich lepok vo výške 15 miliárd dolárov. V prepočte na Slovensko je to okolo 200 miliónov Eur za rok.


Naša rada: Vyčistite si od toxínov súčasne črevá, pečeň i žlčník už za 16 dní. Tu je spôsob, ako

Experti odhadujú, že len asi 1% obyvateľov, čiže zhruba 50 tisíc ľudí na Slovensku, trpia celiakiou. Avšak bezlepkové potraviny si kupuje až 18% ľudí.

No a keďže sa lepok vyskytuje v každej normálnej strave, Gibson nebol so zisteniami spokojný. Chcel vedieť, prečo lepok vyvoláva u ľudí alergické reakcie a či úlohu v tom nehrajú aj nejaké iné faktory.

Rozhodol sa preto pre extrémne rigidný vedecký experiment, na úroveň ktorého bežné nutričné štúdie až nezachádzajú. Vybral si preň 37 testovaných osôb, ktoré sa sami identifikovali ako citlivé na lepok.

Ako prebiehal experiment

Ako sa uvádza v blogu Real Clear Science Newton, experiment prebehol nasledovne:

Testovaným subjektom sa podávali rôznorodé jedlá počas trvania štúdie.

Všetky spúšťače alergických reakcií v tráviacom trakte boli zo stravy vyňaté, vrátane laktózy (z mliečnych produktov), niektorých konzervačných látok ako benzoátov, propionátov, siričitanov, dusitanov či fermentovateľných a ťažko absorbovateľných sacharidov s krátkymi reťazcami, známymi pod skratkou FODMAPs.

Nakoniec im boli počas 9 dní odoberané a analyzované vzorky moču a stolice. S touto štúdiou nechcel Gibson nechať nič na náhodu.

Testovaným osobám sa podávala najprv strava s vysokým obsahom lepku, potom s nízkym a napokon so žiadnym lepkom (placebo). Žiadna osoba v ktoromkoľvek okamihu experimentu vedela, ktorý typ stravy konzumuje.

Čo experiment zistil

V závere všetky testované subjekty do určitej miery vykazovali bolesti, nafúkanie, nevoľnosť či plynatosť. A to bez ohľadu na to, či ich strava obsahovala lepok alebo nie!

V kontraste s našou prvou štúdiou… sme nedokázali nájsť absolútne žiadnu špecifickú odozvu na lepok“, vysvetľuje Gibson vo svojej správe.

Ďalšia, tretia a ešte väčšia štúdia publikovaná tento rok zistené fakty znova potvrdila.

Ako tomu celému rozumieť?

Zdá sa, že ide o takzvaný „nocebo“ efekt.

To znamená, že ľudia, ktorí sa sami diagnostikovali ako citliví na lepok, očakávajú, že sa po jeho skonzumovaní budú cítiť horšie. No a napokon sa preto aj horšie cítiť skutočne budú.

Okrem toho títo ľudia bývajú aj oveľa viac vnímavejší k svojmu tráveniu a častejšie sa monitorujú.

Ďalším vysvetlením môže byť aj to, že ich tráviace ťažkosti vyvolávajú práve vyššie spomínané FODMAPs, čo ľudia zle interpretujú ako citlivosť na lepok.

Uvedené látky sa totiž často vyskytujú v tých istých potravinách ako lepok.

To však stále nevysvetľuje, prečo negatívne reagovali aj ľudia, ktorí nekonzumovali žiadne z možných alergénov.

A tak sme zrejme späť pri našom „nocebo“ efekte, teda pri namýšľaní a psychickom privolaní si ťažkostí.

Záver

Patríte aj vy medzi ľudí, ktorí netrpia celiakiou, no lepku sa pre istotu vyhýbate?

Nemusíte! Kľudne choďte, s chuťou si privoňajte k vášmu čerstvému chlebu a aj ho s chuťou zjedzte.

Zdroj: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články emailom:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Jindra says:

    Parádní aprílový článek. Jenže jste se spletli – dnes není 1. dubna 🙂

  2. Peter says:

    Neide o citlivosť na lepok, ale o metabolické ochorenie, ktoré je výsledkom glykovaných proteínov, ktoré vznikajú u každého, kto konzumuje cukor, alebo potraviny, ktoré sa na cukor (glukózu) menia. Teda škrob. A je úplne jedno, či ide o škrob zo zemiakov, kukurice, či obilia. Alebo o už aj v ústach sladkú chuť zanechávajúci \”zdravý\” med, či sladké ovocie. Cukor sa viaže s bielkovinami a vznikajú nezvratné väzby (AGE-s). Je už potom len otázkou času u koho a kedy sa to vystupňuje do takej miery, že metabolické ochorenie sa prejavuje precitlivelosťou tráviaceho traktu. U iných to môže spôsobiť iné ochorenia, ako: cukrovka, obezita, migréna, epilepsia, depresia, skleróza multiplex, Alzheimer či Parkinson, rakovina, srdcovocievne ochorenia, … Viac info o tom: http://www.ezopress.sk/2015/11/ako-nam-muka-zalepila-mozog-a-cukor-znicil-zdravie/

  3. Hm. tato studia mohla byt v pozadi financovana potravinarskym priemyslom aby zmiatla ludi , mozno …. Ale ak si precitate tuto knihu asi to tak bude “PSENICNY MOZOG” alebo “Zivot bez psenice” ,

  4. I keď veda stále napreduje, často robí mega omyly – PRIRODA NIKDY SA NEMÝLI – preto lieky len prírodné!

Pridajte komentár

*