Skutočný dôvod prečo je pšenica toxická – a nie je to lepok, ani šľachtenie


Zmätení rodičia sa čudujú prečo u ich detí niekedy nastane autoimúnna reakcia po konzumácii pečiva a inokedy nie.

Dôvodom je skutočnosť, že nie je pšenica ako pšenica a dokonca to nesúvisí s tým, o aký druh pšenice sa jedná, ani to, či obsahuje lepok alebo nie. Problém tkvie v niečom úplne inom.

Liečba osteoporózy

Príbehy sú už príliš časté než aby sme ich mohli ignorovať

Ja sama som sa dlho čudovala prečo u nás doma môže môj manžel jesť mnou pripravené pečivo, no keď zje v reštaurácii jediný rožok zažíva tráviace ťažkosti.

So pšenicou, o ktorej široká verejnosť nevie takmer nič, očividne niečo nie je v poriadku.

Problém siaha ďaleko za pojmy „organická“ či „neorganická“, „lepok“ či „hybridná pšenica“.

To z toho dôvodu, že tá istá bežná pšenica nevyvoláva nijaké symptómy u osôb, ktoré konzumujú pšeničné výrobky v iných mestách, krajinách či v rozdielnych častiach sveta.

Čo sa teda stalo s pšenicou?

Pomerne dlhú dobu som mala podozrenie, že pšenica hlavne v USA je nepochybne geneticky modifikovaná.

Čoraz častejšie sa však objavuje aj v iných krajinách, dokonca i tam, kde nie je pestovanie GM povolené. Zodpovedné sú za to exporty či už priamo pšenice alebo múky, prípadne výrobkov z nej.

Geneticky modifikovaná pšenica, ktorá sa nenápadne vkradla do potravinárskeho priemyslu, sa zdala byť jediným zmysluplným vysvetlením rôznych skúseností, o ktorých som slýchala.

Rozmýšľala som, že príčinou nemôže byť lepok či hybridná pšenica, pretože lepok aj hybridná pšenica sa konzumovali už tisíce rokov.

Jednoducho, nedávalo zmysel aby toto bolo dôvodom prečo má zrazu za posledných 5 – 10 rokov toľko ľudí vo všeobecnosti problémy s lepkom a konzumáciou pšeničných výrobkov.

Skutočná príčina toxicity pšenice

Konečne som prišla na odpoveď, keď som bola na večeri s jedným známym, ktorý má veľmi dobré skúsenosti s procesom spracovania pšenice.

Začala som sama skúmať problematiku pšenice, a celkom úprimne, z mojich zistení som zostala šokovaná.

Dobrou správou je, že dôvodom prečo sa stala pšenica v poslednej dobe tak toxickou nie je jej genetická modifikácia, ako som sa pôvodne obávala (vďaka Bohu!).

No zlou správou je, že problém spočíva v spôsobe žatvy pšenice bežnými poľnohospodármi.

Predtým než si to prečítate by som Vám radila si radšej sadnúť. Zažila som ľudí, ktorí sa po vypočutí informácií o žatve pšenice rozplakali od hrôzy.

Žatva pšenice je doslova hrôza

Podľa protokolu o žatve pšenice sa pšeničné polia niekoľko dní pred žatvou polievajú herbicidným prípravkom Roundup.

Prečo? Pretože vysušená, mŕtva pšenica menej opotrebováva kombajny a poľnohospodárske stroje, a umožňuje rýchlejšiu, jednoduchšiu a väčšiu žatvu.

Prípravok Roundup a iné herbicídy obsahujú účinnú smrtiacu látku glyfosát. Používa sa na vysušenie pšenice a jačmeňa niekoľko dní pred žatvou a začali ho používať už v roku 1980.

Odvtedy sa za posledných 15 rokov stal rutinnou záležitosťou u väčšiny poľnohospodárskych spoločností. Ako sme už uviedli, používa sa ako vysušujúci prvok 7 až 10 dní pred žatvou.

Dr. Stephanie Seneffová je členkou Inštitútu Technológie v Massachusetts (MIT) a venuje sa problematike pšenice do hĺbky. Nedávno prednášala na konferencii o výžive v Indianopolis.

Podľa jej tvrdenia, vysušovanie neorganickej úrody pšenice glyfosátom len niekoľko dní pred žatvou prišlo do „módy“ koncom 90tych rokov. Výsledkom je, že väčšina neorganickej pšenice (hlavne v USA, ale zrejme aj v iných krajinách) je teraz kontaminovaná.

Dr. Seneffová vysvetľuje, že keď vystavíte pšenicu jedovatým chemikáliám akou je aj glyfosát, pšenica tak v skutočnosti vytvorí viac semien, čoho výsledkom je o niečo väčšia úroda:

„Pšenica sa doslova „zmení na semiačko“ tesne pred tým ako umrie. Pri svojom poslednom výdychu uvoľní semiačko“, tvrdí Dr. Seneffová.

Podľa rezortu poľnohospodárstva v USA, herbicídy sa v roku 2012 použili pri 99% tvrdej pšenice, 97% jarnej pšenice a pri 61% zimnej pšenice.

Od roku 1998 to predstavuje nárast použitia herbicídov o 88% pre tvrdú pšenicu, 91% pre jarnú pšenicu a 47% pre zimnú pšenicu.

Pestovateľ pšenice Keith Lewis o použitej metóde hovorí:

„Pestujem pšenicu už 50 rokov. Viem o jednej veľmi často používanej metóde, a to že herbicíd Roundup (glyfosát) sa používa tesne pred žatvou.

Roundup je vyvinutý na zbavenie sa buriny v období pred žatvou.

Spoločnosť Monsanto, výrobca herbicídu Roundup, tvrdí, že ak herbicíd použijeme pri pšenici ktorej vlhkosť zrna je viac než 30%, pšenica tak rýchlejšie dozreje do klasov.

Poľnohospodári majú túto metódu v obľube pretože Roundup zahubí pšeničnú rastlinu čím umožňuje skoršiu žatvu.“

Ďalej uvádza:

„Pšeničné polia často dozrievajú nerovnomerne, a preto sa pred žatvou používa Roundup aby sa zelenšie časti polí vyrovnali tým dozretejším. Výsledkom je, že na menej vyzretých poliach sa Roundup dostáva priamo do zrna, ktoré je potom takto aj zožaté.“

Takáto žatva však nie je povolená. Poľnohospodári to zavádzajúco nazývajú „vysušovanie“.

Ľudia, ktorí konzumujú výrobky z pšeničnej múky tak nepochybne konzumujú aj nepatrné  dávky Roundupu. Je zaujímavé, že jačmenný slad ktorý sa používa pri výrobe piva, je stiahnutý z trhu ak sa pri ňom zistí postrek Roundupu pred žatvou.

Šošovica a hrach sú taktiež stiahnuté z trhu, ak je pri nich dokázaný postrek Roundupom pred žatvou… no pri pšenici to neplatí.

Táto metóda poľnohospodárov ma značne znepokojuje a mala by viac znepokojovať aj konzumentov pšeničných výrobkov.“

Rozširovanie praktiky toxickej žatvy pšenice do ďalších krajín

Uvedená praktika však nie je rozšírená len v USA.

Agentúra pre Potravinové Štandardy v Spojenom kráľovstve informovala, že používanie Roundupu ako vysušovača pšenice má za následok pravidelný výskyt pozostatkov glyfosátu v rôznych druhoch chleba.

Avšak v niektorých európskych krajinách si už začínajú riziko uvedomovať. V Holandsku bol Roundup úplne zakázaný, tiež Francúzsko ho hodlá čoskoro zakázať.

Používanie Roundupu ako vysušovača pšenice na pšeničných poliach tesne pred žatvou môže poľnohospodárom ušetriť peniaze a zväčšiť zisk. No má devastačné účinky na zdravie konzumentov, ktorí v konečnom dôsledku konzumujú pšeničnú múku zo zrna, ktoré absorbovalo nemalé množstvo Roundupu.

Prírodná liečba osteoartritídy

Riziká glyfosátu na ľudské zdravie

Výrobcovia herbicídov tvrdia, že glyfosát je pre ľudský organizmus úplne neškodný.

Avšak výskum publikovaný v časopise Entropy proti tomu tvrdeniu tvrdo namieta a presne vysvetľuje akým spôsobom glyfosát poškodzuje telá cicavcov.

Štúdia pod vedením Anthonyho Samsela a Stephanie Seneffovej z MIT skúma vplyv glyfosátu na enzým cytochrómu P450 (CYP). Tento enzým je často prehliadaný hoci na cicavce má jedovaté až smrtiace účinky.

V súčasnosti akceptovaný názor je, že glyfosát nie je pre človeka ani iné cicavce nijako škodlivý.

Tento chybný názor je medzi bežnými poľnohospodárskymi komunitami tak zažratý, že na poľnohospodárskych výstavách sa dokonca predajcovia Roundupu šialeným spôsobom predvádzali tak že ho vypili!

To, že Vás Roundup nezabije okamžite ešte neznamená, že nie je jedovatý. Jedovatá látka obsiahnutá v Roundupe v skutočnosti narúša dôležité metabolické procesy v prospešnej črevnej mikroflóre, ktorá je zodpovedná za syntézu základných aminokyselín.

Priateľská črevná baktéria, nazývaná tiež probiotikum, plní pre ľudské zdravie zásadnú úlohu.

Črevné baktérie napomáhajú v trávení, zabraňujú priepustnosti tráviaceho traktu (čo tiež zabraňuje vzniku autoimúnnych ochorení), sú zodpovedné za syntézu viacerých vitamínov a taktiež sú základom pevnej imunity.

Keď to zhrnieme:

Roundup výrazne poškodzuje pôsobenie prospešných črevných baktérii a vedie k priepustnosti steny čreva, následkom čoho sú prejavy autoimúnnych ochorení.

Okrem poškodenej biosyntézy dôležitých aminokyselín, ktorá prebieha vďaka kyseline šikimovej, glyfosát poškodzuje aj enzým cytochrómu P450 (CYP), ktorý sa tvorí vďaka mikroflóre v čreve.

CYP enzýmy sú pre ľudský organizmus nenahraditeľné, pretože čistia organizmus od množstva cudzorodých chemických zlúčenín a xenobiotík, ktorých vplyvom  sme v dnešnom modernom prostredí vystavení.

Výsledkom je, že ľudia vystavení účinkom glyfosátu, ktorý pochádza z postrekov Roundupom v ich lokalite, respektíve požitím priemyselne spracovanej stravy, ktorá obsahuje zvyšky Roundupu, sú ešte menej odolní voči škodlivým účinkom iných chemikálií a jedov, s ktorými vo svojom okolí prichádzajú do styku!

Čo je ešte horšie je to, že škodlivé účinky glyfosátu postupujú pomaly a zákerne v priebehu mesiacov až rokov, prejavia sa postupne, až keď sa už zápal pevne usadí v bunkových systémoch organizmu.

Ochorenia, ktoré spôsobuje glyfosát

Výsledkom tohto systematického zápalu buniek je väčšina chorôb, ktorá je spájaná so Západným životným štýlom:

  • žalúdočno-črevné choroby
  • obezita
  • cukrovka
  • srdcové choroby
  • depresia
  • autizmus
  • neplodnosť
  • rakovina
  • skleróza multiplex
  • Alzheimerova choroba
  • a zoznam by mohol pokračovať a pokračovať…

Aby sme to zhrnuli, výskum vedený Dr. Seneffovou, ktorý si vzal na mušku strašný glyfosát obsiahnutý v herbicíde Roundup, a ktorým sa postrekuje pšenica v USA len niekoľko dní pred žatvou, dokazuje, že tento smrtiaci jed je pre ľudské telo škodlivý.

Poškodzuje prospešné črevné baktérie čo má tragické dôsledky ako choroby, degenerácia a utrpenie mnohých jednotlivcov.

Už Vám to dochádza?

Aj keď si myslíte, že nemáte žiadne tráviace problémy spôsobené pšeničnými potravinami, je stále veľmi rozumné z Vašej stravy čo najviac vylúčiť potraviny zložené z bežnej pšeničnej múky.

Jedovatú pšenicu musíte zo svojho jedálnička vylúčiť za každú cenu

Záver, ktorý z toho všetkého plynie je, že odmietnutie bežnej pšenice v USA (a čoraz častejšie aj v ďalších krajinách) sa stáva absolútnym imperatívom, dokonca aj keď v súčasnosti nemáte alergiu na lepok či citlivosť na pšenicu.

Zvyšujúci sa objem glyfosátu v postrekoch pšenice je priamo úmerný zvýšenému výskytu celiakie a neznášanlivosti lepku.

Dr. Seneffová tiež poukazuje na to, že zvýšený výskyt týchto chorôb nie je len genetickej povahy, ale majú tiež príčinu aj v životnom prostredí. Uvádza, že u niektorých pacientoch sa príznaky choroby nepodarilo zmierniť ani po vylúčení lepku zo stravy.

Účinky smrteľného glyfosátu na náš organizmus sú veľmi zákerné. To, že dnes ešte netrpíme žiadnymi príznakmi, naozaj nemusí nič znamenať.

Ak dnes ešte nemáte zdravotné problémy spôsobené pšenicou, v budúcnosti budete mať ak neprestanete s konzumovaním výrobkov z jedovatej pšenice!

Ako konzumovať pšeničné výrobky bezpečne

Je očividné, že ak už máte citlivosť či alergiu na pšenicu, musíte ju zo stravy vylúčiť. Bodka.

Ak ale ešte nemáte celiaku či citlivosť na lepok, a chcete bezpečným spôsobom konzumovať túto po našich predkoch zdedenú potravinu, môžete si ju pripravovať tak ako my doma.

Používame len organickú pšenicu, najlepšie s nízkym obsahom lepku, nehybridnú Einkorn pšenicu, z ktorej pečieme chlieb, palacinky, koláče a pod.

Keď sa však stravujeme mimo domu alebo nakupujeme jedlo v obchode, výrobky z bežnej pšenice automaticky odmietame. A to bez ohľadu na to, že v našej rodine ešte nikto nemá alergiu na lepok – zatiaľ.

Som pevne presvedčená, že ak by sme nič nepodnikli, po nejakom čase by sa v celej našej rodine začala vyskytovať citlivosť na pšenicu či autoimúnne choroby, a to kvôli jedovatému spôsobu akým je pšenica spracovávaná a tiež vďaka zvyškom glyfosátu obsiahnutého v bežných pšeničných výrobkoch.

A čo spravíte s toxickou pšenicou Vy?

Ako by ste reagovali na informáciu, že poľnohospodári používajú Roundup nielen na to aby vyhubili burinu, ale, a najmä preto aby vysušili pšenicu čo im umožňuje skoršiu, ľahšiu a väčšiu žatvu?

A že táto procedúra vedie k absorbovaniu jedovatého glyfosátu, aktívnej zložky Roundupu a iných herbicídov, priamo do pšeničného zrna?

Cítite sa pobúrení a znásilnení tak ako ja? Aké budú Vaše opatrenia na vyradenie bežnej pšenice zo stravy, hoci zatiaľ nemáte zdravotné problémy s lepkom či citlivosť na pšenicu?

A čo iné poľnohospodárske rastliny ako sú jačmeň, cukrová trstina, ryža, semienka, sušená fazuľa a hrach, sladké zemiaky či cukrová repa, pri ktorých sa Roundup používa na vysušovanie pred žatvou či zberom?

Budete už odteraz tieto potraviny kupovať len v organickej podobe, aby ste sa vyhli tejto modernej, človekom vytvorenej pohrome?

Autorom článku je Sarah, Healthy Home Economist

Použité zdroje a viac informácií

Roundup: Quick Death for Weeds, Slow and Painful Death for You (Roundup: Rýchla smrť buriny, no Vaša pomalá a bolestivá smrť)

Glyphosate now commonly found in human urine (Glyfosát sa už bežne vyskytuje v ľudskom moči)

Glyphosate, Celiac and Gluten Intolerance (Glyfosát, celiakia a neznášanlivosť lepku)

The Glyphosate, Celiac Disease Connection (Súvislosť medzi glyfosátom a celiakiou)

Hybrid Wheat is Not the Same as GMO Wheat (Hybridná pšenica nie je to isté ako geneticky modifikovaná pšenica)

The Dutch Ban Roundup, France and Brazil to Follow (Holandsko zakázalo používanie Roundupu, Francúzsko a Brazília sa ho chystajú zakázať tiež)

Is it the Gluten or is it the Glyphosate? (Bude to lepkom alebo glyfosátom?)

Can Celiacs Eat Sourdough Bread? (Môžu celiaktici jesť chlieb z kvaseného cesta?)

Pre-harvest Application of Glyphosate to Wheat (Postrek pšenice glyfosátom pred žatvou)

Glyphosate’s Suppression of Cytochrome P450 Enzymes and Amino Acid Biosynthesis by the Gut Microbiome: Pathways to Modern Diseases (Glyfosát potláča enzýmy cytochrómu P450 a biosyntézu aminokyselín v mikroflóre čreva: Cesta k moderným chorobám)

Yield and quality of wheat seeds as a function of desiccation stages and herbicides (Výnos a kvalita pšeničného semena sú odzrkadlením štádií vysušovania a herbicídov)

Wheat farmer weighs in on the use of Roundup as a wheat desiccant (Pestovatelia pšenice používajú na vysušovanie pšenice Roundup)

Ako vyliečiť štítnu žľazu

Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články


Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.

 

Komentáre

  1. Nie len roundap.Psenica nie jst,,vysezonovana,,-to znaci nie jest sucha a i procesy chemickie nie skonceene/davno zrno sa davalo do mlyna pred vianocami.Uz v velkic mlynach sypie sa do muki zviazki boru.A to +rondap+lepok+keratyna/z ludkichh vlasov/+sol jodovana/antygranulatE538 -na zakladie cjanku/i mamy komplet.A to nie vsetko muka z psenicy rozszczelnia creva/nie znam po slovensku /a tak toksyny z crev vnikaju naspet.A i to nie koniec

  2. kde kupujete tú Einkorn pšenicu?

  3. Ako viem pri nákupe múky, či je otrávená alebo nie, to sa nedá zistiť, či áno?

    • To si už aj pšenicu mam pestovať sam a sam aj namlet muku? Robi sa to aj na Slovensku? Ako zistim ci mam zdravu muku?

    • Zrejme len laboratórnou analýzou na prítomnosť glyfosátu.

    • …myslím, že toto je iba ďalší „strašiak z USA“ …

      • To by sme si neboli až takí istí… Dokonca aj samotné Monsanto na svojej českej webovej stránke uvádza aplikovanie Roundupu na plodiny pred žatvou.

        Tu je link, pozrite si to sami: https://www.monsanto.cz/ochrana-rostlin-roundup-pred-sklizni/

        • V prvom rade som clovek ktori obhospodaruje 3,5 ha ekologicku farmicku takze moja orientacia je cisto ekologicka a jednoznacne som proti dnesnemu chemohospodarstvu…ale musim reagovat na nespravne a zavadzajuce informacie…v prvom rade postrek roundup…nezluzi na desikaciu psenice ale na nicenie buriny a zanechava za sebou prvok,neviem presne ako sa vola,moze sa jednat o spominany glykosofaf…je karciogeny a vydrzi v pode az 100 rokov a roundup sa pouziva v zaciatkoch rastu psenice ked sa podrebuju chemohospodari zbavit buriny…nedava zmysel preco by chemohosp. pouzivali ruondup na dozretie psence z.dvoch dovodov…cena chemikalie a to ze nesluzi na desikaciu…zijem v polnohospodarskej oblasti a este som nevidel aby obiloviny niekto desikoval je to totalna kraviny z dvoch dovodov…cena chem. a obiloviny dozreju na klase prirodzene…

          • Moje hypoteza je skor taka…roundup, kedze ide o drahu chemikaliu sa pouziva vyslovene len ak je zaburineny porast, takze nie vzdy ho hospodari pouivaju, ale ak ho pouziju jeho karciogenna zlozka vydrzi v pode 100rokov co znamena ze vsetko co bude na kontaminovanej pode pestovane bude obsahovat aj tuto zlozku. Za dalsie deskacia…pouziva sa na vacsinou na olejoviny repka olejka, slnecnica a pohanka…a to moze byt dalsi problem chemikalia ktora sa pouziva na desikaciu olejovin ostava v pode niekolko rokov a v osevnom postupe ide psenica po olejovinach takze tuto latku psenica nataha zo zeme. A este jedna vec, ktora moze ovplivnovat kvalitu psenic fungicidy ktore sa pouzivaju pri chorobach psenice a rasto e hnojivo…a to pani chemohospodari pouzivaju pravidelne a ceresnicka na torte je to ze to lubia aplikovat za pekneho slnecneho dna,najlepsie veterneho ked si vsetok zivy hmyz lieta v povetri a ked ludia maju svoje pradlo vyvesene vonku maju pootvarane okna…zialbohi vacsina ludi je v praci a ani nevie co sa deje!)

        • Neviem o tom ani som o tom do tejto chvile nepocul, ale v kazdom pripade roundup, glykosofaty a ine chem s.acky v pode su…ale mozno vymysleli nieco nove!) Pisem s osobnej skusenosti lebo ja som tiez este nikdy v zivote nevidel striekat pole ani len mesiac pred zatvou?!)

      • “ musíte byť veľmi naivná, zaslepená; veď USA sa jednalo aj o to , aby si uvoľnili cesty na európske trhy“ Všeobecná informovanosť o brutalite v chove dobytka, pestovyní prevažne už len hybridných rastlinných kultúr ( geneticky upravenú ), ktorá nemá žiadne žiadne etické, morálne normy. Na prvom mieste je len dolár a ten všetky sektory likviduje. Všímnite si zdravotníctvo & BIG-FARMA BUSSINESS

  4. Ako školáci sme chodievali na družstvo brigádovať . Cez žatvu sme prehadzovali zbožie na vybetónovaných plochách družstva a ak bolo veľa zbožia tak aj v dedine sa odstavila betónová cesta asi kilometer a zrno sa sušilo aj tam.Doprava bola odsunutá ne vedľajšiu komunikáciu. Vtedy to malo malo viac výhod: 1, pokiaľ bolo pekné počasie zrno malo nízke % vlhkosti, pri špatnom počasí sa fúkalo do sípok a tam sa za pomoci veľkých ventilátorov zo spodu prefukovalo a prehadzovalo. 2, ako školák som si zarobil na bicykel 3, po skončení žatvy – brigády rodičia dostali 1,5 metráku pšenice a 1 metrák jačmeňa a stým čo dostali rodičia sme vychovali 2-3 prasiatka kopu sliepok a husí. A na záver tri týždne sa o nás predseda družstva staral ako keby sme boli jeho deti starali sa o stravu pitný režim a pravidelne nás kontroloval či sme v poriadku alebo nám niečo nechýba.Štyri roky som sa tešil na tu brigádu lebo sme pritom užili kopec srandy a odvtedy si vážim prácu poľnohospodára. To vtedy sa nemusel nikto báť že konzumuje chemikálie lebo každý vedel že sú to zdravé potraviny . A teraz (to je môj názor) nikomu na tom nezáleží či umrie jeden alebo milión ľudí hlavná vec že oni na tom bohatnú.

    • terezkaterka

      Pavel, tie krásne, zdravé časy sa nám už nevrátia. Ľúto mi je našich potomkov.

    • A v tej dobe nepoužívali herbicídy a pesticídy a iné postreky? Lebo pokiaľ viem tak chemické postreky sú tu minimálne už od druhej svetovej vojny

  5. Súhlasím s takmer celým obsahom článku až na to, že organická pšenica neexistuje, nech si hovorí kto chce čo chce.
    Keď sú vedľa seba dve farmy, ktoré pestujú pšenicu (či už GMO alebo nie), alebo čokoľvek iné, a jedna farma robí postreky a druhá nie, tak automaticky aj druhá farma je vystavená týmto chemikáliám, krížovou kontamináciou.
    Či si ozaj myslíte, že včely, ktoré opeľujú, vtáctvo a iný hmyz a hraboše neprejdú z jednej farmy na druhú? Tento chemický sajrajt sa navyše dostáva do spodných vôd, ktoré ho transportujú na kilometre ďaleko.
    Prosím, nezavádzajte ľudí a nerobte reklamu „organickej“ pšenici Einkorn. Označovanie potravín symbolmi ORGANIC a BIO je len ďalší prostriedok na vyťahovanie peňazí od ľudí.

    • terezkaterka

      Martin, to isté tvrdím aj ja. Ťažko, až vôbec, neni možné na našej planéte už dopestovať BIO, čistú potravinu. Žiaľ. Celá zemeguľa je prechemizovaná.

  6. asi by bolo vhodné toto preveriť na kompetentných miestach… ako je to na Slovensku… a potom vhodne doplniť článok… takýto článok nikomu nepomôžeme, nebudeme si v panelákoch pestovať pšenicu a akú múku kupujem, to fakt asi ťažko zistím. treba vedieť, ako je to s múkou slov. pôvodu..tú treba dať do labákov preskúmať a potom tému riešiť, aktuálne vo vzťahu k nášmu trhu

  7. bohužial laboratórium doma nemám, tak kto nám to zistí, ktorá múka je zdravá…. ???

  8. Múka, ktorú predávajú v obchode, dodávajú pekárňam je na Slovensku zo pšenice, na ktorej sa vykonali všetky náležité testy na prítomnosť rôznych škodlivých látok ?
    Ak nie, na čo potom máme kontrolné orgány?

    • terezkaterka

      Múka, tak, ako aj skoro všetky potraviny sa u nás predávajú aj z iných krajín. Prvé trojčíslie v čiarovom kóde znamená krajinu pôvodu. Ak však tovar kupujeme na vagóny a u nás sa balí do menších obalov, na obale je napísaný kód Slovenska i keď pôvod napríklad tej potraviny je z iných krajín. Písali, že s tým budú niečo robiť, ale zatiaľ nič. Dnes predstaviteľom štátov a našim zvlášť na zdraví občanov nezáleží. O EÚ ani nehovoriac, keď dovolila, že sa na väčšine výrobkov nemusí písať krajina pôvodu. Skrátka je to hnus, čo dnes žijeme. Ľúto mi je našich potomkov.

  9. Tohle je velice dobre napsanu clanek.

  10. Maria Bratislava

    No ja si myslim, ze zaklad je nerobit paniku kvoli clanku dakej pani z Ameriky… Pozerala som si jej stranku a venuje sa hlavne predaju svojich kniziek a taketo bombasticke tvrdenia predavaju…

    Myslim, ze kto si kupi bio muku a upece v domacej pekarni chlebik, urobi maximum pre svoje zdravie. Nepoznam osobne ziaden pripad, ze by kedykolvek bolo niekomu z mojho okolia raz zle z peciva a raz nie. Sama si pecivo aj peciem aj kupujem a okrem chuti som si za poslednych 15 rokov nikdy nevsimla ziaden rozdiel.

    Clanok, pod ktorym je ako autor ,,Sarah,, je len z tazka smerodajny. Tak hlavne chladnu hlavu a nie hned panika…..Pekny den.

    • Maria Bratislava

      A vobec co to davate ze hlupe tvare k tym komentom – mne tam dajte slniecko a duhu prosim :DDDD

      • Avatara si môžete nastaviť vlastného sami – či už vašu fotku alebo nejaký obrázok. Ak ho nemáte nastaveného, systém náhodne priradí vlastný obrázok.

    • terezkaterka

      Mária BA a kde sa dá kúpiť napríklad bio múka. Na ktorej nezamorenej planéte ju vyrábajú. Tiež si myslím, že je ten článok prehnaný. Ale verím tomu, že nám tá chémia, čo sa používa vo všetkých potravinách neprospieva a keď to človek konzumuje desiatky rokov môže to mať následky.

    • Ty si ale ozaj ŠIKULA !!! Nech je už ozaj ako chce !!! Našastie takýchto premúdrlantov neni až tak vela!!!

  11. Neviem, ci chapem spravne: to sa ta psenica pred skliznou postrekuje? Alebo praskuje? A ako? Lebo som za poslednych 20 rokov nevidela nic striekat na zrele obilne polia a ani uz nejaky ten piatok nelietaju sypacie „cmelaky“, ako za starych cias…

    • vecsinou zistis to asi tak, ze ked sa pozries na pole kde sa pestuje jacmen psenica su tam vyjazdene kolaje od traktorov ktore postrekuju niejakym sposobom tieto obylniny

  12. Nefmen (65)

    My už to tu nejako „doklepeme“, ale ľúto mi je našich vnukov a pravnukov…

  13. Este som si spomenul, glykosofaty sa pouzivaju na morenie osova…chemohosp. a cela prisluhovacna kasta vedcov tvrdi ze nemozu ohrozovat hmyz a nie to este cloveka. Avsak nezavezna studia ktora bola robena vedcami ktori zistovali uhyn vciely zistili, ze semiacko ktore bolo namorene tuto latku natoahne do rastliny a je v podstate v nej po cely jej zivotny cyklus…zsitilo sa ze uhyn vciel je spojeny presne s tym ze rastlina obsiahnuty glykosofat vylucuje v nektare ktory vcela zbiera…uhin nenastava okamzite vcela straca orientaciu a pada za letu, cim vlastne aj vysvetlovali preco vcelstva znico nic zmiznu. Tak isto tento glykosofat ostava aj v zrne a nasledne v psenici.
    Co sa tyka GMO odporucam si precitat clanok investigativneho svajciarskeho novinara o syngente…jeho meno neviem ale clanok sa vola Kein alooha vor Syngentha..nieco ako dcerska spolocnost monsanta len v EU sa jej pod tymto menom dari lepsie ako Monsantu.

    Za dalsie ak si niekto mysli a je tak naivny ze osovo ktore sa momentalne pouziva u nas nie je GMO upravovane tak potom do toho vobec nevidi…priklad uplne jednoduchy…chcete si kupit osivo slnecnice…uz klasicke osivo nedostanete na trhu vobec kupit..jedine co sa predava su hybridy slnecnice ktore…maju super velke vynosi, su odolne do extremneho pocasia a navyse..teraz prichadza to preco su nase potreviny ake su…lebo za ich zivotny cyklus sa ma alebo respektive odporucaju pouzit 5 postrekov…herbycidy fungicidy pesticidy…burina vsetka vykape ale slnecnica nie…preco? Monsanto a company upravuju geny rastlin tak aby boli imunne voci postrekom proti burine…neverim, ze by boli schopny vytvorit hybrid slnecnice ktory je odolny voci postreku proti burine slachtenim…je tam uprava genov!!! Tak asi tak…

  14. Neviem ako to je,ale ked kúpim chlieb z obchodu mám črevné tažkosti,ked upečem doma som v poriadku,kupujem obilie z družstva / tvrdia že robia laboratorne skúšky a je všetko v poriadku /,melem ho doma a pečem výrobky,úplne v pohode.

Pridajte komentár

*