(Dr. Hyman) Okolo olejov zo semien sa v posledných rokoch rozpútala vášnivá debata. Sú naozaj také zlé?
Niektorí tvrdia, že podporujú chronický zápal a moderné civilizačné choroby. Iní ich obhajujú ako „zdravé pre srdce“ a poukazujú na výskum, podľa ktorého pomáhajú znižovať cholesterol a riziko srdcových ochorení.
Celá debata sa pritom točí okolo jednej kľúčovej otázky: Je problémom samotné zloženie týchto olejov, alebo skôr množstvo, ktoré dnes konzumujeme? Prípadne oboje?
Možno ich pritom jete každý deň bez toho, aby ste si to uvedomovali. Sú totiž ukryté v množstve bežných potravín.
Čo sú oleje zo semien?
Oleje zo semien sú dnes takmer všade. Nájdeme ich v spracovaných potravinách, reštauračných fritézach aj domácich kuchyniach. Vyrábajú sa zo semien alebo častí rastlín bohatých na olej, napríklad z klíčkov kukuričných zŕn či sóje.
Medzi najčastejšie používané patria repkový, kukuričný, bavlníkový, sójový, slnečnicový, svetlicový, hroznový a ryžový olej.
Ako sa vyrábajú oleje zo semien?
Na získavanie oleja zo semien sa používajú priemyselné postupy zahŕňajúce vysoké teploty, tlak a pri niektorých olejoch aj chemické rozpúšťadlá, napríklad hexán. Väčšina hexánu sa počas ďalšieho spracovania odstráni, hoci v konečnom produkte môžu zostať jeho stopové množstvá.
Semenné oleje sú lacné, trvanlivé a chuťovo neutrálne. Aj preto sa vo veľkom používajú v potravinárstve, reštauráciách aj pri domácom varení.
Rafinácia umožňuje získať stabilný a trvanlivý olej, má však aj svoju odvrátenú stránku. Oleje sú počas spracovania vystavené podmienkam, pri ktorých môže dochádzať k oxidácii a vzniku vedľajších produktov spájaných so zápalom a ďalšími zdravotnými rizikami.
Omega-6 verzus omega-3
Semenné oleje obsahujú prevažne nenasýtené tuky a mnohé z nich sú bohaté na omega-6 mastné kyseliny, pričom omega-3 obsahujú podstatne menej. Obe skupiny naše telo potrebuje. Dôležitá je však ich vzájomná rovnováha.
Omega-6 a omega-3 využívajú niektoré rovnaké enzýmy, pomocou ktorých ich telo premieňa na ďalšie biologicky aktívne látky.
Z omega-6 si telo vytvára aj látky zapojené do zápalových procesov, ktoré potrebujeme napríklad pri boji s infekciou alebo hojení poranení.
Omega-3 sa zasa podieľajú na tvorbe látok regulujúcich zápal a sú dôležité pre mozog, srdce aj bunkové membrány.
Problém môže nastať vtedy, keď omega-6 v jedálničku výrazne prevládajú. Vysoký príjem kyseliny linolovej z olejov zo semien ovplyvňuje dostupnosť enzýmov potrebných aj na premenu omega-3 mastných kyselín na ich aktívne formy.
Keď je omega-6 priveľa
Historicky obsahovala ľudská strava podstatne vyrovnanejší pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín. S rozšírením rastlinných olejov a priemyselne spracovaných potravín však príjem omega-6 prudko vzrástol.
V modernej západnej strave môže byť omega-6 niekoľkonásobne viac než omega-3. Práve táto nerovnováha sa často spája s chronickým zápalom nízkeho stupňa.
Ten sa následne dáva do súvislosti s viacerými zdravotnými problémami vrátane:
- srdcovo-cievnych ochorení a cukrovky
- depresie a zhoršovania kognitívnych schopností
- artritídy a ďalších zápalových ochorení
- obezity
Nejde však iba o samotný pomer mastných kyselín. Dôležité je aj to, odkiaľ ich prijímame a koľko ich celkovo zjeme.
Problémom je aj množstvo
Oleje ako sójový, kukuričný či slnečnicový patria medzi bohaté zdroje omega-6 mastných kyselín a v modernej strave sa nachádzajú prakticky všade.
Najväčším zdrojom sú ultraspracované potraviny – čipsy, krekry, priemyselné pečivo, mrazené hotové jedlá, šalátové dresingy či rýchle občerstvenie. Práve preto môžete prijímať veľké množstvo týchto olejov bez toho, aby ste si to uvedomovali.
Medzi rokmi 1909 a 1999 sa príjem kyseliny linolovej v USA, najmä zo sójového a kukuričného oleja, zvýšil o viac ako 1 000 percent. Spotreba sójového oleja pritom pokračovala v raste aj v nasledujúcich desaťročiach.
Zároveň veľa ľudí konzumuje málo potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny, ako sú tučné ryby, ľanové semienka či vlašské orechy.
Zvýšiť príjem omega-3 je preto rozumný krok, no ak zároveň prijímate veľké množstvo omega-6 z ultraspracovaných potravín, nemusí to stačiť. Rovnako dôležité je obmedziť potraviny, ktoré sú ich najväčším zdrojom.
Prečo sa potom oleje zo semien považujú za zdravé pre srdce?
Po celé desaťročia významné zdravotnícke organizácie vrátane Americkej kardiologickej asociácie (AHA) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odporúčajú nahrádzať časť nasýtených tukov polynenasýtenými.
Dôvodom sú predovšetkým výskumy ukazujúce, že takáto zámena môže znižovať LDL cholesterol, jeden z rizikových faktorov srdcových ochorení.
Polynenasýtené tuky však nie sú jedinou možnosťou. Mononenasýtené tuky, aké nájdeme napríklad v olivovom či avokádovom oleji, ponúkajú podobné výhody bez takého vysokého podielu omega-6.
Rozdiel je aj v ich tepelnej stabilite. Polynenasýtené mastné kyseliny sú chemicky menej stabilné než mononenasýtené či nasýtené tuky, a preto ľahšie oxidujú pri pôsobení tepla, svetla a vzduchu.
Čo sa s olejom deje pri zahrievaní?
Pri vysokých teplotách sa polynenasýtené mastné kyseliny môžu rozkladať a vytvárať rôzne vedľajšie produkty.
Medzi ne patria aldehydy, lipidové peroxidy či oxidované metabolity kyseliny linolovej (OXLAM). Aldehydy sú vysoko reaktívne zlúčeniny schopné poškodzovať bunky a prispievať k oxidačnému stresu.
Tento proces je dôležitý najmä pri vyprážaní a opakovanom zahrievaní oleja. Niektoré štúdie na zvieratách naznačujú, že vznikajúce látky prispievajú k zápalu a metabolickým poruchám.
Ak teda pravidelne varíte pri vysokých teplotách, stojí za zváženie používať tepelne stabilnejšie tuky a vyhýbať sa najmä opakovanému prehrievaniu toho istého oleja.
Čo z toho vyplýva pre vás?
Osobne sa olejom zo semien vyhýbam a to isté odporúčam svojim pacientom. Nemusí to však znamenať radikálnu zmenu jedálnička.
Prvým krokom je preto obmedziť ultraspracované potraviny. Keď obmedzíte čipsy, krekry, priemyselné pečivo, hotové jedlá a rýchle občerstvenie, automaticky výrazne znížite aj množstvo semenných olejov vo svojej strave.
V tomto zmysle nemusí byť ich obmedzovanie žiadnym extrémnym postojom. Je skôr prirodzeným dôsledkom toho, že uprednostníte celé a čo najmenej spracované potraviny.
Druhým krokom je vybrať olej podľa toho, na čo ho používate.
Na varenie pri vysokej teplote, napríklad pečenie či vyprážanie, môžete použiť avokádový olej, ghí alebo kokosový olej, ktoré sú pri zahrievaní stabilnejšie.
Na varenie pri miernejších teplotách, napríklad restovanie, je dobrou voľbou avokádový alebo extra panenský olivový olej.
Na použitie bez zahrievania, napríklad do šalátových dresingov či na dochutenie hotových jedál, sa hodí extra panenský olivový olej, olej z vlašských orechov alebo ľanový olej.
Záver je teda jednoduchý: jedzte viac prirodzených, čo najmenej spracovaných potravín a oleje vyberajte podľa toho, na čo ich používate. Netreba kvôli tomu prevrátiť celý jedálniček naruby – často stačí niekoľko rozumných zmien.
Zdroj: drhyman.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
HeriPoter oTRÁVIL diskusiu tým, že si ju náSILNE uzurpoval a agresívne sa „preSADIL“ na úkor druhých. Gratulujem.
HúpacíPoník donáša svojmu „veľkému šéfovi“: „Šófo, ono skoro všotco zočolo poožóvoť OO! Čo lon s nomo bodo? Ok to tokto pôjdo ďoloj smo v roto!“
Štefan Priekopa
16/08/2026 at 22:48
Marek, Ajša, Objektívne, jop,
len v krátkosti (lebo redakcia sa asi zľakla a nezverejnila môj dlhší komentár) – bolo mi cťou a držte sa, nech sa Vám darí. Snáď niekedy, niekde, opäť…
Nooo … servítkuješ si nielen do huby,ale aj na hlavu … ešte viac, ako TVOJ IDOL – ukazuješ svoju „MYSTIČNOSŤ“. Daj si pozor – som aj v Tvojej chladničke, aj pod Tvojou posteľou … som VŠADE!
Znova kontrolóri, ktorí šikanujú majiteľov malých prevádzok kvôli absurditám.
https://www.hlavnespravy.sk/zakaznici-branili-majitela-vypukla-nova-kauza-s-blockom-tento-raz-je-v-hlavnej-ulohe-zmrzlina-v-humennom/4452614
Používám jen sádlo a olivový olej. Těm řepkovým a slunečnicovým olejům se vyhýbám jak čert kříži.
Sadlo je naozaj to naj. Aspoň teda pre mňa. Vyrástol som na sadle, domáce koláče a záviny na sadle majú stokrát lepšiu chuť ako na oleji.
Nechcem ale musím… ani to sadlo od malých súkromných výrobcov nieje ono, jediné normálne je keď si to človek vytopi sám doma. Chápem, že väčšine ľudí bude sedieť aj to z obchodov malých či veľkých ale nemá to tú vôňu a chuť.
Samozrejme najlepšie je topiť z domáceho prasaťa ale kto ho už dnes chová, že? Oproti minulosti sa ten domáci chov prasiat teda riadne zredukoval.
Mám starú kuchársku knihu po mojej nebohej mame. A tam sú recepty len s kravským maslo a bravčovou masťou. Ja tiež som bol odchovaný len na bravčovej masti. Aj do školy som mal len omastený chleba. A mám už 81 rokov. Neberiem žiadne lieky. Ale každý deň pijem bylinkové čaje. Ja verím bylinkovým čajom. Bylinky pestujem v záhrade. Každé ráno jem čerstvú nadrobno nakrájanú listovú zeleninu, cibuľu alebo cesnak, papriku, rajčiny, uhorky.
Hovorí sa že aj bylinky škodia ..Pravda či mýtus ? Ak ich pijete celý život ,tak môžete potvrdiť či je to je iba mýtus a že neškodia tak ako sa hovorí …že bylinkové čaje možno piť tak cca 3 až 4 týždňe a dosť ..potom pauza na dlho .
Možno sa to týka toho, že to treba obmieňať tie bilinky a teda nepiť dlhodobo čaj z tej istej bylinky. Na mňa doslova blahodárne pôsobí lipina – má takú akoby až priateľskú vônu a aj chuť.
Inak je dobré, že v časoch minulých sa vysadzali aleje a stromoradia kde si ľudia mohli zdarma nazbierať …na čaj alebo na zaváranie… ovocie…alebo orechy a pod. Poslednú dobu sa tieto stromy rušia…no veľa z nich má už svoje za sebou…
..tak opravím tie „horné“ bilinky na bylinky, odošlem to …a zasa sú tam bilinky:))
Napríklad kamilky je univerzálne liečivo. Kvety obyčajného hlohu sú veľmi dobré na srdce. Divozel je veľmi dobrý na priedušky, ale aj materiná dúška. Vrbovka a žihľava je veľmi dobrá na prostatu. Ja si na prostatu kupujem čajovinu Prostatin. Na tlak čajovinu Alvisan. Voľakedy sa ľudia liečili len bylinkami. FArmafirmám na nepáči, keď sa ľudia liečia bylinkami, nemajú také tržby. Veľmi dobrá je kniha Atlas liečivých rastlín a lesných plodov od Kresánka. Ale pozor, niektoré bylinky sú aj jedovaté.
Všetkého vela škodí škodí aj veľa byliniek vo velkom množstve škodí ,všetko treba s mierou robit s mierou aj užívat nie je zdravé nič ked sa to preháňa a pije sa to bez kontroly Aj naše babky si to uvedomovali ked sa liečili týmito doplnkami a bez liekov ich užívali aby sa im vyhli drahým liekom a chodeniu k lekárom ked boli choré a nemali čas liečit sa u lekárov lebo platit si takého lekára bol prepych
Všetkého vela škodí škodí aj veľa byliniek vo velkom množstve škodí ,všetko treba s mierou robit s mierou aj užívat nie je zdravé nič ked sa to preháňa a pije sa to bez kontroly Aj naše babky si to uvedomovali ked sa liečili týmito doplnkami a bez liekov ich užívali aby sa im vyhli drahým liekom a chodeniu k lekárom ked boli choré a nemali čas liečit sa u lekárov lebo platit si takého lekára bol prepych …
Na tepelnú úpravu používame bravčovú/husaciu/kuraciu masť a maslo. Olivový olej výnimočne.
Skúšala som zohnať tie papierové filtre na kávu. V supermarketoch to nemajú ani nikdy nemali. Kedysi dávno som to kúpila v elektro na oddeleni s kávovarmi, no neviem, či to predávajú aj teraz. Kedysi boli také kanvice, kde sa cez tento papierový filter filtrovala káva, alebo čaj. Z kanvice sa to potom nalievalo rovno do šálok. Ale káva bola po prefiltrovaní riedka a ftltre sa prestali vyrábať. No nastúpila doba s modernými preso kávovarmi, tak nebol o to záujem.
Ela,
netuším, kde bývaš, či pôsobíš, ale v špecializovanej predajni na kávu a čaj je určite v ponuke (v ponuke majú aj rôzne pomôcky – sklenené lieviky a pod.) a ak máš v blízkosti Billu, tak skús tam – v regáli na kávu a čaj – či je v ponuke v každej predajni, tak to netuším (informuj sa u vedúceho prevádzky) – v mojej blízkosti ponúkajú dokonca viac druhov. Dokonca sa mi do zorného poľa dostali aj v predajni zameraných na domáce potreby. Ak nie, tak skús pohľadať vo vyhľadávači – určite je v ponuke. Osobne občas kúpim viac kusov a to mi vystačí na dlho – teda pri tom mojom vystrihávaní z jedného filtra mám tých filtrov oveľa viac.
Všetko dobré prajem.
Papírové filtry na kávu min. dvou velikostí mají běžně v drogeriích, např. Rossmann, DM aj.
Papírové filtry na kávu mají běžně v drogeriích, například Rossmann, DM, Teta apod.
Do Bily chodím často, zajtra sa tam stavím a aj v špecializovanej predajni na kávu.
Vďaka.
A o repkovom oleji ani brnk…my tu v Európe nepoužívame sójový a kukuričný olej…to len amerikánci…repkový olej obsahuje okolo 80% olivového oleja. Zloženie je vynikajúce…akurát to spracovanie…a hlavne ten postrek pred zberom, aby sa vysušili rastliny…to som nepochopila, prečo to musia takto robiť…volakedy boli na družstvách sušiarne, tam sa plodiny po zbere sušili, normálne prirodzene…a teraz to striekajú chémiou…dokonca som počula, že roundapom, no neviem…a slnečnicu tiež…a potom to všetko je v tom oleji…no bodaj by to bolo zdravé!!!
Čo by sušili, to je krok naviac a energia naviac. Šupnú nato glyfosát, rastliny vyschnú a môžu žať. Obilie ide do Poľska a naspäť poľské kuracie mäso do supermarketov. Mám okolo domu polia, tak to vidím. Občas, výnimočne, keď je extrémne sucho, tak glyfosát nelejú, lebo netreba. Tento rok nebolo treba. Aspoň nie na pšenicu a repku. Uvidíme neskôr so sójou, tú ešte nezbierali.
K téme: ”Pravda o bravčovej masti, ktorú pred nami Systém celé roky tajil!”
Bravčová masť bola mnoho rokov označovaná za „nezdravú“ potravinu. Často ju obviňovali z priberania na váhe a spôsobovania hlavne kardio-vaskulárnych chorôb. S pokrokom v oblasti výživy však štúdie odhalili, že bravčová masť pri správnej konzumácii v skutočnosti ponúka viacero významných výhod a zdravotných prínosov.
Kľúčové prednosti bravčovej masti:
1️⃣- Bohatá na vitamín D – dokonca viac ako maslo alebo mäso:
Bravčová masť obsahuje vysoké množstvo prírodného vitamínu D, čím sa radí na druhé miesto medzi živočíšnymi zdrojmi (hneď po oleji z tresčej pečene).
Vitamín D hrá dôležitú úlohu v týchto telesných funkciách:
✅- zlepšuje absorpciu vápnika,
✅- posilňuje imunitu,
✅- zlepšuje náladu,
✅- znižuje riziko osteoporózy.
Keďže veľa ľudí má nedostatok vitamínu D kvôli obmedzenému vystaveniu sa slnečnému žiareniu, bravčová masť môže byť užitočným prírodným doplnkom.
2️⃣- Obsahuje zdravé mono-nenasýtené tuky – dobré pre srdce:
Mnohí si myslia, že bravčová masť je plná „zlých tukov“, ale v skutočnosti takmer 50% z nich tvoria mono-nenasýtené tuky (hlavne kyselina olejová) – teda rovnaké tuky prospešné pre srdce, aké sa nachádzajú v olivovom oleji.
Tento typ tuku pomáha zlepšovať hladinu cholesterolu, znižovať telesné zápaly a podporuje kardio-vaskulárne zdravie. Pri “zdravej” konzumácii je bravčová masť úplne bezpečná.
3️⃣- Stabilná pri vysokých teplotách varenia:
Bravčová masť znáša vysokú teplotu lepšie ako mnohé rafinované rastlinné oleje (repkový, slnečnicový či sójový).
To znamená:
✔️ – menej oxidácie pri vyprážaní,
✔️ – menej produkovaných škodlivých zlúčenín,
✔️ – lepšia aróma a chuť uvarených jedál.
Preto sa mnohé tradičné metódy varenia často spoliehajú na bravčovú masť.
4️⃣- Zvyšuje vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch:
Bravčová masť pomáha telu vstrebávať vitamíny A, D, E a K, ktoré sú nevyhnutné pre kožu, kosti, imunitu a zrak. Toto je obzvlášť užitočné pre deti, starších dospelých a ľudí so zlým vstrebávaním živín, napríklad trpiacimi ochoreniami čriev ako ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba.
5️⃣- Prírodný tuk, ktorý nie je chemicky spracovaný:
Na rozdiel od mnohých priemyselne rafinovaných olejov zo semien ako repkový či slnečnicový, bravčová masť neobsahuje chemické rozpúšťadlá ani syntetické antioxidanty a pri zahrievaní sa ľahko nedegraduje. Pri správnom používaní je bravčová masť čistým, prírodným a zdraviu prospešným tukom.
6️⃣- Robí jedlo bohatším, voňavejším a chutnejším:
Mnohé tradičné jedlá chutia najlepšie iba vtedy, keď sú pripravené s bravčovou masťou. Nemusí sa použiť výlučne, zvyčajne stačí ju do jedál pridať len trocha.
Bravčová masť vytvára hĺbku chuti, ktorej sa bežný rastlinný olej jednoducho nevyrovná.
Zopár ďalších odporúčaní:
❗Nenahrádzajte všetky rastlinné oleje (napr. olivový, kokosový olej..) bravčovou masťou.
❗Nepoužívajte vysoko prehriaty alebo spálený tuk.
❗Ak si vyrábate vlastnú bravčovú masť, vyberte si čisté, kvalitné bravčové mäso a tuk pomaly z neho vytopte na miernom ohni.
❗Kľúčom je umiernenosť, čisté suroviny a inteligentné metódy varenia.
Odkaz:
https://domacaliecba.sk/koniec-klamstvam-pravda-o-bravcovej-masti-ktoru-pred-vami-cele-roky-skryvali/
P.S: Ja som pred pár dňami – pri varení leča z domácej zeleniny – uprednostnila tiež bravčovú masť pred (akýmkoľvek) olejom a – chutilo fajn.. 👍
Lečo má veľmi lákavú vôňu, hlavne keď sa pripravuje… lenže nemusím ho… pretože mi vadia tie zatočené uschnuté ruličky z rajčín ale aj keď tam nie sú tak mi tam zasa vadí sklovitá cibuľa:(.
Cibuľu buď surovú alebo dozlatista.. keď je ako čipsy. Najstrašnejšia:) cibuľa pre mňa je v zeleninovej polievke keď je daná do polievky celá a je rozvarená na jednotlivé ‚záclonky“. To je čo?:))) Šupka na vrchu kakaa alebo ešte tá zákernejšia, ktorá sedí na dne hrnka je pre mňa nočná mora.. Každý má myslím nejaké gastro fóbie…no keby bol hlad tak to určite neriešim, to mi je jasné.
„❗Ak si vyrábate vlastnú bravčovú masť, vyberte si čisté, kvalitné bravčové mäso a tuk pomaly z neho vytopte na miernom ohni.“
..no na tom miernom ohni to väčšinou robievam ale lepšie než kúsky tuku variť tak ich ich škvračím a to ide len na prudkejšom ohni. Nedávno som kúpil v akcii 1.99€/kg pláty kože ale boli tak len centimeter až dva hrubé a úplne to nešlo topiť tak ako keď sú tie kocky 3×3 či 4×4…a robil som to oveľa dlhšie. Myslel som si, že ak sú na malé kúsky tak to pôjde rýchlo ale tá štruktúra tuku z tenkého podkožného tuku je iná, je taká tvrdšia, iná. Dva krát som to kúpil/skúšal a dopadlo to rovnako, oškvarky o ničom, sada síce dosť ale ten čas…no dlho to trvalo.
Neoplatilo sa to kúpiť…
1.100g masti obsahuje asi 30IU vit D. Takže na dennú dávku 4000IU si daj cez 10kg masti 🙂 Jediný normálny zdroj vit D je nevyhýbanie sa slnku a na slnku sušené huby – stačí dať na poludňajšie slnko už usušené huby. 2. Napríklad Bio za studena lisovaný klátovský slnečnicový olej má cez 80% kys. olejovej a 3x menej kys. linolovej ako masť. (používajú špecialnu ruskú odrodu slnečnice) 3. Teplota zadymenia masti je 160 stupňov, olejov cez 220. 4. – vitaminy sa vstrebavajú s každym tukom a masť nie je v tomto smere vynimočná. 5. Zviera v tuku ukladá pesticídy a rôzne chemsrajdy zo striekaného krmiva.
3. Nezmysel. Bravčová masť má bod zadymenia minimálne 220 stupňov. Rastlinné oleje väčšinou pod 200 stupňov, okrem tých vysoko rafinovaných, pričom rafinácia samotná je tepelný proces pri ktorom vznikajú karcinogény. Tia zdravé, za studena lisované oleje majú väčšinou 180 a menej. V tomto vyniká najmä maslo ghee, ktoré má bod zadymenia nad 250 stupňov.
5. Zviera v tuku ukladá pesticídy – a rastlina nie?
Ja som čítal, že BM má 170C a RO majú oveľa menej.. tuším 120C tam bolo..ale neviem… takže nehadam sa.
Ono záleží na čistote tuku/oleja a malo by sa to testovať s čistým tukom/olejom v labáku, ale netestuje sa – a preto sa tieto informácie ľahko manipulujú, lebo je iné testovať to na oleji lisovanom za studena a oleji vysoko rafinovanom. Ale podľa mňa sa potom tie prímesy zo živočísnych tukov ľahšie odstraňujú ako z rastlinných, kde potom rafináciou vzniká síce čistý rastlinný olej, ale s väčším poddielom karcinogénov. Záleží teda na stupni rafinácie, ale tá nikdy nie je 100%. A nakoniec sa dá použiť aj sedliacky rozum, alebo sedliacky čuch, keď vyprážanie na rastlinnom oleji doslova smrdí (ale možno niekomu nie) v porovnaní s vyprážaním na BM alebo masle ghee.
Veď si napíš do googla…. Keď neveríš daj na rovnaký horák rovnaký hrniec s rovnakým množstvom tuku. Hovorím o teplote zadymenia. – čiže rozklad pri ktorom tuk dymí. Čím rafinovanejší olej tým viac znesie (220-240 repkový) . Netvrdím, že pri nižšej teplote neprebieha nejaký rozklad. Ale tomu sa nevyhne ani masť. Teploty pod 200 majú nečistené, za studena lisované oleje. V poslednej dobe je na nete propaganda na živočíšnu stravu – pripomína mi to, ako keď sa v amerike po vojne propagovala slanina s vajcom na raňajky. – vychádzali odborné články o tom aké je to zdravé+ reklamy. Samozrejme je dohladatelné kto to platil. Potom tak reklamovali cigarety (vraj zdravé na astmu rozdávali v nemocniciach, DDT – reklama mala takú silu a vedecké podloženie v článkoch, že keď robili postrek ulíc, ľudia vyháňali deti na ulicu. Na nete najdeš protichodné info na všetko. Je to zámer – keď niekto robí niečo zle, číta len to čo mu podporuje ten jeho zvyk a cestu… a nezmení nič a často krát ho podvedomie navedie na zlú cestu, lebo tá je lemovaná pôžitkami a to má podvedomie veľmi rado…
No ja vidím skôr propagandu na rastlinné oleje a hnusné margaríny.
„Keď neveríš daj na rovnaký horák rovnaký hrniec s rovnakým množstvom tuku..“
Veď práve o tom som písal, že test sa musí robiť v labáku s čistým tukom/olejom, pretože inak záleží na stupni rafinácie a podľa toho aký výsledok chcem, také tuky/oleje použijem.
Ale veď jedz rastlinné oleje. Každé telo je individuálne. Pre mňa je najdôležitejší čuchový a chuťový test. Proste vyprážať na rastlinných olejoch je fuj. Margarínu by som sa nedotkol. A to jedlo proste inak vonia a chutí v živočísnych tukoch (ale možno to niekto má opačne). Ešte môj dedo keď mu dávali jedlo s rastlinným olejom tak sa pýtal či ho chcú zabiť? Áno jedli slaninu a vajce a dožívali sa nad 90. Ale tie kalórie vyrobili na poli a v dielni. Chemické nízkotučné hlúposti, ktoré propagujú skôr škodia. Dám si radšej plnotučné a živočísny tuk, ale s mierou. Základom zdravia je pohyb a bez pohybu môžeš jesť nízkotučné a nízkokalorické koľko chceš, zdravý asi nebudeš.
Rezne v trojobale vyprážané na masti sú oveľa voňavejšie, chutnejšie a pre mňa stráviteľnejšie ako keď sú vyprážané na oleji. Ešte k tej masti- dnes väčšina ľudí chce domácu masť alebo aspoň takú, ktorá im chutí z obchodu… každý si nájde ten svoj obchod a to je dobre ale čo chcem povedať… že v tých plastových miskách je to sadlo bielučké a to sa považuje za kvalitu. Akože v pohode ale my sme mávali doma taký plechový „štandlík“ alebo“štajndlík“ s pokrývkou ako na hrniec a tá veľká nádoba, moxnoysj desať litrová bola dole širšia a hore úzka….no a v tej nádobe to sadlo nikdy nebolo len biele ale malo sem tam také trocha nažltlé až nahnedlé miesta a dole na dne nádoby vrstvu hnedého sadla s veľmi jemnou drťou oškvarkovou. Cca 97 percent čistého bielučkeho a 3 percenta toho hnedého. A práve to žlté a hnedé prevoniavalo celú nádobu a potom aj to biele sadlo malo takú trocha inú, lepšiu vôňu a chuť. Vôbec to nemalo takú sterilnú chuť ako majú tie dnešné biekučké sadla z obchodov byť i domácich.
Samozrejme, že vtedy sa aj iným kŕmilo a tak ďalší rozdiel oproti dnešku bol aj v iných zložkách chuti sadla oproti dnešným. Ja jak malý som občas len tak na malú lyžičku nabral z tej nádoby a lizal som to, bolo to pre mňa niečo ako dnešné čipsy alebo hranolky:).
Iná doba – iné sadlo.