Ani fajčenie, ani zlá strava: Vedci zistili, čo je hlavnou príčinou úmrtí

Print Friendly, PDF & Email

Hlavnou príčinou mortality je vyhýbanie sa slnku

S príchodom jari a leta nemusíte veľmi hľadať „odborníkov“, ktorí trvajú na tom, že ak hodláte tráviť nejaký čas vonku, mali by ste svoj pobyt na slnku čo najviac obmedziť.

Mnohí lekári radia svojim pacientom zahaliť sa, alebo na seba naniesť silnú vrstvu ochranného krému s ÚV filtrom.

Ako znížiť cholesterol a vyčistiť cievy

Dokonca to nie sú varovania len pre vyznávačov opaľovania sa, ale aj pre ľudí, ktorí vonku iba vykonávajú svoje každodenné činnosti, ako sú prejdenie od domu k autu a od autu k domu, kosenie trávnika, či len vystrčenie lakťa z okna pri šoférovaní.

Keď počúvate všetky tie upozornenia, že UV žiarenie je hlavnou príčinou rakoviny kože, nehovoriac o vráskach a predčasnom starnutí, povedali by ste si, že ľudia so svetlou pleťou vo Švédsku sa budú vyhýbať slnku ako pliage.

Švédski vedci však vykonali štúdiu, ktorá ukázala, že štatisticky ľudí zabíja skôr vyhýbanie sa slnku, než naopak.

Štúdia, uverejnená v časopise Journal of Internal Medicine, tvrdí, že ženy, ktoré si zvykli na každodenný, časovo obmedzený pobyt na slnku, mali nižšiu mieru úmrtnosti než tie, ktoré sa mu vyhýbali.

Je tu však aj varovanie:

Každý, kto je na slnku príliš dlho, má zvýšené riziko vzniku kožných problémov, vrátane rakoviny. Poriadne sa spáliť je stále rovnako nerozumné, ako to vždy bolo. Faktom však je, že aby ste zostali zdraví, potrebujete sa vystavovať slnečným lúčom a to každodenne.

Vedci preto nedávno požiadali organizácie verejného zdravia spraviť „čelom vzad“ vo svojom predošlom (a mylnom) postoji, že pobyt na slnku je nezdravý. A navyše zdôraznili, že umiernené, no sústavné dávky slnečného svetla sú pre človeka nadmieru zdravé.


Naša rada: Podľa týchto 13 príznakov spoznáte, že máte v tele cudzopasné parazity. Tuto zistíte, čo sa s tým dá urobiť.

Vitamín D v skutočnosti nie je vitamín, dali mu nesprávne meno

Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, prečo sú ostatné vitamíny odvodené od jedál, ktoré jete, ale to, čo poznáte ako vitamín D, pochádza od slnka, ste na správnej stope. Podľa Siete endokrinnej spoločnosti hormonálneho zdravia je označenie „vitamín D“ nesprávne:

„Tento často nesprávne chápaný ´vitamín´ ani vitamínom nie je – je to prohormón. Prohormóny sú látky, ktoré telo mení na hormóny.

Vlastne, na rozdiel od iných vitamínov, len asi 10 % vitamínu D, ktorý telo potrebuje, pochádza z jedla (ako sú mliečne výrobky a olejnaté ryby). Zvyšok si telo vyrába samo.“

Vaše telo vyrába vitamín D v chemickej reakcii, keď na vašu kožu dopadá slnečné svetlo. Funguje to naviazaním sa na bielkovinu, zvanú receptor vitamínu D, ktorá je prítomná v takmer každej bunke a ovplyvňuje v tele veľa rozličných procesov.

Napríklad, pomáha vášmu telu absorbovať vápnik, ktorý zasa umožňuje silnieť vašim kostiam, lebo ich „mineralizuje“.

Výskum naznačuje, že najlepšia cesta na zvýšenie vašej hladiny vitamínu D nevedie cez jeho dodávanie vo forme výživového doplnku, ale cez pobyt na slnku.

Je veľmi dôležité, aby verejnosť pochopila, že najnovší výskum dokazuje, že skutočným rizikom nie je slnko, ale práve naopak – vyhýbanie sa slnku.

Riziká nedostatku vitamínu D

Možno účinnejším spôsobom pre vyjadrenie, aký dôležitý je optimálny pobyt na slnku, je skôr pochopenie problémov, súvisiacich s nedostatkom vitamínu D.

Medzi 5 hlavných príznakov patrí:

  • stále bolesti, úporné i ľahšie, ktoré sú často nesprávne diagnostikované
  • časté ochorenia a infekcie z dôvodu oslabeného imunitného systému
  • neurologické symptómy, počnúc bolesťami hlavy až po kognitívnu poruchu
  • únava, ospalosť počas dňa a bolesti krížov
  • nadmerné potenie hlavy, často vídané u malých detí, no môže sa objaviť v každom veku

V roku 2018 časopis International Journal of Environmental Research and Public Health uviedol, že riziko problémov so srdcom a rakoviny nie sú tie jediné potenciálne problémy.

Nedostatok pobytu na slnku sa dokonca spája aj s konkrétnymi druhmi rakoviny, cukrovkou, sklerózou multiplex, autizmom, Alzheimerovou chorobou a vekom podmienenou degeneráciou očnej makuly.

V protiklade s tým, čo sa v súčasnosti tvrdí, ultrafialové svetlo (UV) je hlavným zdrojom vitamínu D, ako aj iných zložiek, životne dôležitých pre vaše zdravie.

Rizikový faktor vystavovania sa slnku

Vedci chceli preskúmať rizikový faktor celkovej úmrtnosti, a to porovnaním žien v závislosti na rozdieloch dĺžky ich pobytu na slnku, ako doplňujúcu správu k štatistike Melanóm v južnom Švédsku (MISS) po 20 rokoch:

V rozmedzí rokov 1990 až 1992 sa uskutočnil nábor 29 518 vo Švédsku narodených žien vo veku od 25 do 64 rokov, z ktorých žiadna nemala dovtedy rakovinu.

Tieto ženy poskytli podrobné informácie o dĺžke svojho zdržiavania sa na slnku, a tiež o „potenciálnych prispievateľoch“, ako sú manželský stav, úroveň vzdelania, konzumácia alkoholu, disponibilný príjem a počet porodených detí.

V roku 2000 boli do dotazníka pridané fyzické cvičenie a individuálny index telesnej hmotnosti (BMI).

Medzi BMI a hladinami vitamínu D však môže existovať spojitosť, lebo jedna štúdia uviedla, že vyššie BMI vedie k nižším hladinám vitamínu D.

U ľudí s vysokým BMI tiež nedochádza k rovnakému zvýšeniu hladín vitamínu D vplyvom UV žiarenia, ako u tých štíhlych. Základ štúdie tvorili štyri otázky, kde k možnostiam pre frekvenciu patrilo aj „nikdy“:

  • Ako často sa v lete opaľujete?
  • Opaľujete sa aj v zime, napríklad počas dovolenky v horách?
  • Používate opaľovacie ležadlá?
  • Chodíte na dovolenku do zahraničia plávať a opaľovať sa?

Čo je horšie – vyhýbať sa slnečnému svetlu alebo nedostatok vitamínu D?

Pre vedcov a členov zdravotníckej komunity je otázka, či je vyhýbanie sa slnečnému svetlu pre vás horšie, než mať nedostatok vitamínu D, nekončiacou debatou.

Podľa uvedenej štúdie sa ohľadom dôležitosti a dopadu vitamínu D prizreli dvom posudkom a dospeli k diametrálne opačným záverom.

Jedna štúdia tvrdila, že „neexistuje vysoko presvedčivý dôkaz o jasnej úlohe vitamínu D“, zatiaľ čo druhá štúdia ukázala, že „riziko smrti bolo porovnateľné s rizikami očakávanými u ľudí, ktorí boli fajčiari„.

Hoci štúdií o vystavovaní sa slnečnému svetlu veľa nie je, štúdia z roku 2014 z časopisu Internal Medicine uviedla: „Miera úmrtnosti medzi tými, ktorí sa vyhýbali slnku, bola v porovnaní so skupinou, ktorá sa mu vystavovala najviac, približne dvojnásobne vyššia.“

Na každé úmrtie na rakovinu kože v severnej Európe pripadá 60 až 100 ľudí, ktorí zomierajú na mŕtvicu alebo chorobu srdca, súvisiacu s vysokým krvným tlakom, čo silne súvisí s nedostatkom vitamínu D a najmä s nedostatočným pobytom na slnku.

Ďalšia štúdia z roku 2016 zaznamenala:

„Epidemiologické a pozorovacie údaje teda naznačujú, že vystavenie sa slnku môže znižovať celkovú úmrtnosť a má konkrétne prínosy pri hypertenzii a kardiovaskulárnom ochorení.

Tieto prínosy sú za cenu zvýšeného rizika výskytu rakoviny kože, aj keď celkové prínosy nad rizikami prevládajú, ako bolo demonštrované na dávke závislými zníženiami celkovej mortality pri zvýšenom vystavovaní sa slnku.“

Ako spôsobuje nedostatok slnka kardiovaskulárne ochorenie, prípadne aj rakovinu?

Vedci uviedli, že nie je známe, čo spôsobuje vyšší výskyt úmrtí u žien, ktoré sa pobytu na slnku vyhýbajú. Išlo o pomerne malú podskupinu, tvoriacu 5,8 %.

Aby ukázali súvislosť s vystavovaním sa slnku, rozdelili „úmrtnosť“ do troch kategórií:

  1. kardiovaskulárne ochorenie
  2. rakovina
  3. z ostatných dôvodov

Zaujímavé bolo, že si vedci všímali, či a koľko ženy fajčia, ale vytvorili aj „umelú premennú“, nazvanú komorbidita, na meranie ďalšieho stavu pre určenie toho, či boli ženy liečené konkrétnymi liekmi na cukrovku (môžu znižovať hladiny vitamínu D), či liekmi proti zrážanlivosti krvi (na kardiovaskulárne ochorenia) dlhšie, než jeden mesiac.

Podľa štúdie:

„Ženy s návykmi aktívneho vystavovania sa slnečným lúčom mali v porovnaní s tými, ktoré sa slnku vyhýbali, zväčša nižšie riziko kardiovaskulárneho ochorenia a úmrtia z príčin iných, než sú rakovina a kardiovaskulárne ochorenia.

V dôsledku predĺženia doby ich dožitia, stúpol u týchto žien relatívny podiel úmrtí na rakovinu.

U nefajčiarok, ktoré sa slnku vyhýbali, bola očakávaná doba života podobná ako u fajčiarok zo skupiny s najvyšším vystavovaním sa slnku, čo naznačuje, že vyhýbanie sa pobytu na slnku je podobne silný rizikový faktor úmrtia ako fajčenie.

V porovnaní so skupinou s najvyššou mierou vystavovania sa slnečným lúčom, sa očakávaná dĺžka života u tých, ktoré sa slnku vyhýbali, skrátila o 0,6 až 2,1 roka.“

Dôležité je všimnúť si, že pobyt na slnku vytvára tiež množstvo iných zdravotných prínosov, nesúvisiacich s tvorbou vitamínu D.

Vystavovanie sa UV svetlu napríklad zvyšuje aktivitu T-buniek (alebo tiež T-lymfocytov) – bielych krviniek, podieľajúcich sa na fungovaní imunity a boji proti infekciám.

Vzťah medzi pobytom na slnku a rakovinou kože

Vedci tiež uviedli, že väčšina štúdií, analyzujúcich vzťah medzi extrémnym vystavovaním sa slnku a rakovinou kože, dokazuje zvýšený výskyt.

Je teda ťažké skúmať dosahy vystavovania sa slnečným lúčom bez zamýšľania sa nad rakovinou kože, ktorá sa obvykle delí do troch skupín:

  • bazocelulárny karcinóm (BCC)
  • skvamocelulárny karcinóm (SCC)
  • melanóm (MM)

Bazocelulárny a skvamocelulárny karcinóm sa kvôli svojej podobnosti a tomu, že sa považujú za menej ohrozujúce (nefatálne), vo všeobecnosti zlučujú do skupiny, známej ako nemelanómová rakovina kože (NMSC).

Jedna štúdia ukazuje, že skvamocelulárny karcinóm zvyčajne súvisí s kumulatívnym vystavovaním sa UV žiareniu, zatiaľ čo UV žiarenie je z dôvodu nadmerného slnenia, vrátane toho na opaľovacích ležadlách, hlavným rizikovým faktorom melanómu.

Okrem toho „výskyt melanómu sa vo Švédsku za posledných 15 rokov zdvojnásobil, zatiaľ čo miera úmrtnosti zostáva od osemdesiatych rokov konštantná.“

Je natieranie vašich detí ochranným krémom bezpečné?

Chemický priemysel už niekoľko desaťročí dodáva ochranné opaľovacie krémy, ktoré môžu „bezpečne“ používať deti aj dospelí. Sú však naozaj bezpečné?

Viaceré štúdie naznačujú, že v opaľovacích krémoch sa nachádzajú rizikové ingrediencie a môžu spôsobovať celý rad závažných, a potenciálne život pozmeňujúcich stavov.

Lekári nielenže nabádajú ľudí používať ochranné krémy proti slnku vždy, keď idú von, ale naliehajú aj na rodičov, aby ich používali u svojich detí, čo obvykle milióny z nás robia. A tiež aby ich natierali celý deň pri plávaní, hraní golfu či návšteve zábavných parkov.

Zoznam chemických látok používaných v opaľovacích krémoch podľa americkej Agentúry pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) aj koncom roka 2018 stále obsahuje početné rizikové aktívne zložky, ako sú 6 % oxybenzónu, spájaného u mužov so zníženou kvalitou spermií a u žien s endometriózou.

To ale nie je všetko…

Jedna štúdia tvrdí, že oxybenzón môže spôsobovať Hirschsprungovu chorobu, tedaa stav, ktorý „postihuje hrubé črevo a spôsobuje problémy s vylučovaním stolice. Stav sa objavuje pri narodení (vrodený) ako dôsledok chýbajúcich nervových buniek vo svaloch čreva dieťaťa“.

„Vedci zistili, že tehotné ženy so strednými až vysokými hladinami oxybenzónu v moči mali vyššiu šancu porodiť dieťa s Hirschsprungovou chorobou.

Neskoršie testovanie ľudských bunkových línií demonštrovalo, že už veľmi malé hladiny oxybenzónu majú schopnosť narúšať migráciu buniek podobným spôsobom ako Hirschsprungova choroba.

Množstvo oxybenzónu, potrebného na toto narušenie, by sa dalo v tele ľahko nájsť po bežnom použití opaľovacieho krému. Potvrdzuje sa tým, že oxybenzón celkom dobre mohol byť skrytou príčinou tohto ochorenia, ktoré v USA ovplyvnilo toľko životov.“

Oxybenzón bol označený za „ekologicky nebezpečnú chemickú látku“ po tom, čo sa zistilo, že spolu s oktinoxátom (obsah v niektorých opaľovacích krémov až do 7,5 %) – ďalšou chemickou látkou, poškodzujú koralové útesy na miestach ako je Havaj –  už v takom malom množstve, ktoré je ekvivalentné jednej jej kvapke v šesť a pol násobku objemu olympijského bazéna.

Havaj jeho používanie v roku 2018 zakázal.

Ako sa správne opalovať

Namiesto opaľovacieho krému radšej obmedzte svoj prvý pobyt na slnku len na niekoľko minút a čas pomaly predlžujte. Čím budete opálenejší, tým dlhšie môžete zostať na slnku bez toho, aby ste sa spálili.

Okrem toho môžete na ochranu svojej kože pred slnkom používať jak vnútorne, tak aj povrchovo, účinný antioxidant astaxantín. Vždy, keď je to možné, noste klobúk so širokým okrajom, aby ste si chránili pleť a oči.

Z toho vyplýva poučenie, že ak vyhýbanie sa slnku vystavuje vaše zdravie podobnému riziku ako fajčenie, je čas urobiť zmenu.

Existuje dostatok dôkazov naznačujúcich, že „nachytanie nejakých lúčov“, ako aj vyhýbanie sa chemickým zmesiam na ochranu pred slnkom, pre vás nie je len dobré, ale pre udržanie či opätovné získanie vášho zdravia je priam kľúčové.

Zdroj: articles.mercola.com, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Staré porekadlo vraví – Kam nechodí slnko, tam chodí doktor. A je stále platné, starý ľudia mali viac rozumu ako kdejaký dnešní samozvaní spasitelia sveta…

  2. Opaľovanie sa na slnku pri natretí kože opaľovacím prípravkom s faktorom vyšším ako 8 znamená takmer nulovú tvorbu vitamínu D3. Pri nadmernom slnení sa vplyvom tepla vitamín D3 rozkladá. Takže treba sa opaľovať v kratších intervaloch a nie vylihovať hodiny na pláži natretý krémom s vzsokým ochranným faktorom. Ochranný faktor 8 zabezpečí pokožke aj natieranie sa čistým kokosovým olejom, ktorý nemá žiadne zdraviu negatívne účinky.

  3. Od istého času sa aj na medicínske štúdie pozerám skepticky. Nie je múdre ihneď uveriť všetkému, čo „zistili vedci“, čo tvrdí istá medicínska štúdia a pod. Nie jedna bola totiž sfalšovaná, nie všetky boli prísne vedecké a objektívne (zverejnených negatívnych príkladov je až príliš veľa). Navyše, pokiaľ neboli potvrdené ďalšími vedeckými štúdiami na iných pracoviskách sveta,… Lebo „jedna lastovička leto nerobí“. Tým chcem iba povedať, že opatrnosti nie je nikdy dosť!
    Čo sa týka predmetnej problematiky, preberanej v článku, súhlasiť sa určite dá s odporúčaniami k intenzívnemu „opaľovaniu sa“ (správnejšie „grilovaniu sa“). Na druhej strane, ani extrémne vyhýbanie sa slnečným lúčom nie je možné nazvať inak ako „hlúpučké“.
    Ale aj v tomto prípade treba pripomenúť, že nie všetci ľudia na svete sa môžu opaľovať, resp. musia chodiť zahalení. Muslimky, eskimáci (inuiti) a polárni výskumníci. Ako kompenzujú deficit pôsobenia slnečného žiarenia na pokožku muslimky, to neviem, ale eskimáci získavajú vitamín D z tuku a pečene ulovených rýb a tuleňov. Výskumníci na polárnych staniciach azda tiež, ale dobre im slúžia aj kvalitné prírodné výživové doplnky s obsahom vitamínov skupiny D, vyrábané renomovanými spoločnosťami (nebudem im robiť reklamu, preto ich neuvádzam).
    Zatiaľ som nečítal žiadnu štúdiu o tom, že by príčinou úmrtí uvedených početných skupín ľudí bol nedostatok slnečného žiarenia. Ale rád si doplním vedomosti, ak takéto štúdie zverejníte.

  4. Ešte malá poznámka k Vitamínu D,
    pribúdajúcim vekom sa schopnosť vytvárať telo tento vitamín klesá … Zhruba pri veku nad 50r to neskutočne klesá, niekde som čítal aj koľko percent,ale to si už nepamätám (marí sa mi , že až okolo 50 percent). Takže treba sa slniť, ale v neskoršom veku aj doplňovať z potravín , prípadne, keď už tak aj z výživových doplnkov.

    A potom treba spomenúť aj úlohu vitamínu K2 ako kofaktor s Vitamínom D , kto má záujem si nájde… aj tu už to bolo myslím viac krát publikované.

Pridajte komentár

*