5 negatívnych účinkov na telo, keď chodíte spať neskoro večer

5 negatívnych účinkov na telo, keď ostávate hore dlho do noci

„Už niekoľko rokov vieme, že ľudia, ktorí pracujú na nočné smeny, majú oveľa vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky a mnohých ďalších zdravotných problémov.“ – Dr. Courtney Peterson z Biomedicínskeho výskumného centra v Penningtone.

Pravdepodobne ste aj vy jedným z dvoch typov ľudí: „ranné vtáča“ alebo „ponocovač“.

Ako autorka tohto článku sa prikláňam k „ponocovačovi“, preto nemám žiadnu radosť z toho, že vám musím priniesť deprimujúce správy, ak so mnou patríte k rovnakej skupine ľudí.

 „Pohŕdam ránami. Budík zvoní a ja si prajem, aby som ho vyhodila z okna môjho štvorposchodového bytu. Je sedem ráno? Skutočne?

Spala som skutočne osem hodín? Pretože sa cítim tak, že by som len spala. Káva…káva…mohol by mi niekto priniesť kávu, aby som dokázala fungovať? Och, ja bývam sama. Nenávidím svoj život.

Nikto sa so mnou nerozpráva.“

Áno, toto sú slová „ponocovača“. Vždy som ňou bola a pravdepodobne vždy budem. Zároveň som veľkou zástankyňou vedeckej metódy: pozorovanie, kontrola, dôkaz…proste to všetko, čo s tým súvisí.

Z tohto dôvodu budem objektívna (hoci s nechuťou).

Tu je nepríjemná pravda, moji noční priatelia: Ponocovanie je zlé pre vaše zdravie.


Zistite, aké vitamíny, minerály a doplnky stravy užívať pri rôznych ochoreniach. Viac informácií tu.

A tu je druhá nepríjemná pravda: Veda v podstate nemá akékoľvek protiargumenty v opačnom zmysle, ktoré by ponocovanie obhajovali.

Takže, poďme sa teraz pozrieť na konkrétnych 5 negatívnych účinkov na telo, keď ostávate neskoro v noci hore:

1. Oslabujeme si imunitný systém

Náš imunitný systém je neoddeliteľne spojený so spánkom a bdelým cyklom – cirkadiálnym rytmom.

Vo svojom prirodzenom stave je náš cirkadiálny rytmus naprogramovaný na 12 hodín svetla a 12 hodín tmy.

Keď sa zahrávate so svojimi vnútornými telesnými hodinami, váš imunitný systém trpí.

V štúdii publikovanej v časopise Veda, výskumníci pozorovali negatívne účinky zahrávania sa s cirkadiálnym rytmom.

Zistilo sa, že narušenie svetelného cyklu zvyšuje „prozápalové imunitné bunky, ktoré nás chránia pred bakteriálnymi a hubovými infekciami.“ Nadmerné množstvo týchto imunitných buniek je však pre telo škodlivé.

2. Je to zlé pre zdravie mozgu

Vedci z Aachenskej univerzity v Nemecku vykonali snímky mozgu u 59 ľudí rozdelených do 3 skupín: 16 skoro vstávajúcich, 23 ponocovačov a 20 ľudí niekde medzi týmito dvoma skupinami.

Po analýze výsledkov zo snímok mozgu vedci dospeli k záveru, že ponocovači mali menej bielej mozgovej hmoty v rôznych oblastiach mozgu.

Biela mozgová hmota je tukové tkanivo, ktoré uľahčuje komunikáciu medzi neurónmi, keď mozog vysiela signály rôznym oblastiam tela, aby ich „zapol“ alebo „vypol“.

Neprimerané hladiny bielej hmoty potláčajú schopnosť mozgu, aby prenášal tieto signály cez mozog a telo.

Do dnešného dňa sú abnormálne hladiny bielej hmoty spojené s depresiou a zhoršenou rozpoznávacou funkciou.

3. Naše stravovacie návyky idú dole vodou

Och, a okrem toho, že máme oslabený imunitný systém a potenciálne nezdravý mozog, sme k tomu ešte aj náchylnejší na obezitu.

V štúdii s 52 účastníkmi, ktorá sa uskutočnila na Univerzite Northwestern a bola publikovaná v časopise Obezita, výskumníci zistili súvislosť medzi spánkovými vzorcami a nesprávnymi stravovacími návykmi.

Dr. Phylliss Zee, hlavná autorka štúdie, tvrdí:

„Keď spánok a stravovacie návyky nie sú v súlade s vnútornými hodinami tela, môže to viesť k zmenám chuti do jedla a k zmenám metabolizmu, čo by mohlo viesť k zvýšeniu hmotnosti.“

Tu sú niektoré konkrétne zistenia štúdie. Ponocovači:

  • Denne skonzumovali o 248 kalórií viac.
  • Skonzumovali dvakrát viac jedla z rýchleho občerstvenia.
  • Zjedli o polovicu menej ovocia a zeleniny.
  • Vypili viac vysoko kalorických nápojov.
  • Mali vyšší index telesnej hmotnosti (BMI), mieru telesnej hmotnosti.

4. Negatívne sa mení produkcia melanínu

Melatonín je hormón tvoriaci sa v epifýze, ktorá reguluje spánok a bdelosť. Vystavenie sa svetlu stimuluje dráhu z očnej sietnice do hypotalamu mozgu, kde sa nachádzajú suprachiazmatické jadrá (SCN).

Okrem toho, že SCN produkujú melatonín, chrlia signály do častí mozgu, ktoré kontrolujú telesnú teplotu a hladiny hormónov.

Zvyčajne spomínaná fyziologická odpoveď nastáva o 21:00 hodine večer. Bohužiaľ, o tomto čase už ani ponocovači nie sú úplne ostražití, no sú stále ďaleko od toho, aby si zdriemli.

Mozog a telo sú jemne zladené, aby sa prispôsobili zmenám v prostredí, vrátane tých, ktoré sú sami spôsobené (napr. návykmi).

Pre ponocovačov to znamená nedostatočnú produkciu melatonínu – a keďže majú k dispozícii menej tohto spánkového hormónu, dochádza u nich k narušeniu rôznych hormonálnych funkcií.

5. Zvyšuje sa riziko cukrovky a metabolického syndrómu

Podľa výskumnej štúdie publikovanej v časopise Klinickej endokrinológie a Metabolizmu:

„Muži, ktorí sa radia medzi ponocovačov, majú vyššiu pravdepodobnosť cukrovky. Ženy majú dvakrát vyššiu pravdepodobnosť metabolického syndrómu ako skoro vstávajúci ľudia.“

Zatiaľ čo dôvody týchto účinkov sú nejasné, výskumníci naznačujú, že strava (príjem kalórií po 20:00 hod. večer) a nadmerné vystavenie sa umelému svetlu, čiže dva bežné znaky ponocovačov, môžu ovplyvniť ich metabolické funkcie.

Niekoľko ďalších skutočností…

Tu sú niektoré zaujímavé informácie podložené výskumom, ktoré sa týkajú cyklov spánku/bdenia:

  • Neexistuje žiadna zaznamenaná súvislosť s inteligenciou, úspechom a cyklom spánku/bdenia človeka
  • Či už ste „ranné vtáča“ alebo „ponocovač“, je to geneticky determinované. Nazýva sa to „gén 3. periódy“. Dlhšia verzia tohto génu je typická pre „ranné vtáčatá“, zatiaľ čo tí, ktorí majú krátku verziu, sú zvyčajne ponocovači.
  • Je možné, hoci veľmi ťažké, zmeniť ponocovača na ranné vtáča. Vyžaduje si to disciplínu, trpezlivosť a zorganizovanie si času. Teoreticky, keď sa zobudíte o 20 minút skôr (najneskôr o 6:00 hod. ráno) a keď rozsvietite svetlá, mozog sa môže pomaly prekalibrovávať. Víkendy nie sú výnimkou.

Prípadne vám život ranného vtáčaťa alebo ponocovača proste takto vyhovuje. Preto sa nad tým prestaňte trápiť a užívajte si život.

Spracoval: Badatel.net

Mohlo by vás tiež zaujímať


Podobné články

Odoberajte nové články na email

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články emailom:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Edita says:

    Napisali ste :
    „Biela mozgová hmota je tukové tkanivo, ktoré uľahčuje komunikáciu medzi neurónmi, keď mozog vysiela signály rôznym oblastiam tela, aby ich „zapol“ alebo „vypol“.
    Ste si vedomi aspon trosku, ze v mozgu NEMOZE byt TUKOVE TKANIVO?????
    Jedine tkanvio tam je NERVOVE. Mozno by sa oplatilo spomenut myelin….
    Prosim vas, dbajte trochu viac o uroven toho, co propagujete!

  2. V.A.M. says:

    Souhlasim s Editou.

  3. Jjanci says:

    Nuz neviem ako je to u mna s bielou hmotou ale ponocujem uz viac nez 15rokov a ostatne body sa ma vobec netykaju.
    Cital som ze u niektorych ludi su aj ich organove hodiny posunute o 3 fazy (6hodin) Cize ak chodim spat o 3-4 v noci tak to telo berie akoby to bolo o 10vecer.

  4. Edita says:

    Ak by niekoho naozaj zaujimalo, ako to s tymi tummy (ci lipidmi) v tom mozgu je:

    Gray matter, white matter, and myelin were isolated from the frontal lobes of humans aged 10 months, 6 yr, 9 yr, and 55 yr and the lipid compositions of each were determined. Myelin had a much higher lipid content (78–81% of the dry weight) than white matter (49–66%) or gray matter (36–40%). Myelin contained much higher molar percentages of cerebroside and cerebroside sulfate, slightly higher molar percentages of cholesterol, and lower molar percentages of ethanolamine glycerophosphatides and choline glycerophosphatides than gray matter. The molar percentages of serine glycerophosphatides and sphingomyelin were about the same in each tissue.

    The aldehyde content of glycerophosphatides, expressed as molar percentage of the total lipoidal residues in each lipid, were as follows: ethanolamine glycerophosphatides from myelin 40–50%; ethanolamine glycerophosphatides from gray matter 21–27%; serine glycerophosphatides from myelin 21–36%; serine glycerophosphatides from gray matter 0.3–3.8%. Choline glycerophosphatides from either tissue contained only traces of aldehydes.

    The extra-myelin portion of white matter had a lipid composition that was very similar to that of myelin, but quite different from that of gray matter.

    Assuming a molecular weight of 28,000 for myelin protein(s), it was calculated that for each protein molecule in human myelin there are 186 lipid molecules, 111 of which are polar lipids and 75 of which consist of cholesterol. The over-all molar ratios of the polar lipids are phosphatidal ethanolamine:serine glycerophosphatides:choline glycerophosphatides:sphingomyelin:cerebroside:cerebroside sulfate:ceramide:uncharacterized lipids 25:9:20:9:29:7:3:9. It was calculated that the molar ratio of protein amino acids to polar lipids in human myelin is 2.38 to 1.

Pridajte komentár

*