Štúdia zistila, že farmaceutický priemysel o antidepresívach nechutne klame

Názov tohto článku vo vás možno vyvoláva dojem, že mojím cieľom je vás vydesiť. Ubezpečujem vás, že to tak nie je.

Stráviť pravú podobu farmaceutického priemyslu je nesporne ťažké, no vzhľadom k množstvu ľudí, ktorí užívajú lieky proti depresii, sú tieto informácie dôležité.

Tieto podrobnosti môžu byť dosť znepokojujúce, najmä ak lieky proti depresii užívate vy, alebo niekto, koho poznáte.

Dôležité však je prekonať strach z informácií a naozaj sa pozrieť na to, čo sa stalo so súčasným zdravotníckym priemyslom a škrtiacim farmaceutickým zovretím, ktoré mu dnes nedá dýchať.

„Farmaceutický priemysel si kupuje lekársku profesiu, nie iba čo sa týka výkonu medicíny, ale aj čo sa týka výučby a výskumu.

Akademické inštitúcie tejto krajiny sa nechávajú platiť agentmi farmaceutického priemyslu. Podľa mňa je to nechutné.“ – Arnold Seymour Relman (1923-2014), profesor medicíny na Harvardovej univerzite a niekdajší šéfredaktor časopisu New England Medical Journal.

Čo o antidepresívach zistila štúdia

Najnovší príklad tejto korupcie vyplýva zo štúdie, ktorú nedávno uverejnili v časopise British Medical Journal výskumníci z Nordic Cochrane Center v Kodani.

Štúdia ukázala, že farmaceutické spoločnosti neprezrádzali všetky informácie, týkajúce sa výsledkov ich liekových testov.

Výskumníci sa prizreli dokumentom zo 70 rozličných dvojito slepých, placebom kontrolovaných testov vybraných inhibítorov spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) a sérotonínu a inhibítorov spätného vychytávania noradrenalínu (norepinefrínu; SNRI) a zistili, že v správach z klinických štúdií nebol uvedený celý rad vážnych poškodení.

Ide o správy zasielané hlavným zdravotníckym úradom, ako je americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv.

Tamang Sharmová, doktorandka na Cochrane a hlavná autorka štúdie, povedala:

„Zistili sme, že veľa príloh bolo často k dispozícii až po vyžiadaní úradmi a že úrady ich nikdy nepožadovali. Som naozaj dosť znepokojená tým, aká zlá by bola skutočná situácia, keby sme mali kompletné údaje.“

Joanna Moncrieffová, psychiatrička a výskumníčka z University College London, upresňuje:

„[Táto štúdia] potvrdzuje, že nie je uvádzaná plná miera škodlivosti antidepresív.

Neuvádza sa v publikovanej literatúre, to vieme – a zdá sa, že nie je patrične uvádzaná ani v správach z klinických testov, odosielaných regulátorom, ktoré sú základom pri  rozhodovaní o udelení povolenia.“

Peter Gotzsche, klinický výskumník z Cohrane a spoluautor štúdie, sa vlastne pred takmer desiatimi rokmi usiloval získať prístup k správam z klinických testov tabletiek proti obezite.

Bohužiaľ im však Európska agentúra pre medicínu správy odmietla:

„Hovorili o obchodnom tajomstve, hoci v tých správach nebolo nič, čo by bolo obchodným tajomstvom. Vysvetľovali sme, že celé toto tajnostkárstvo môže v skutočnosti stáť ľudské životy, ale vôbec ich to nezaujímalo.“

Aby sa toto stalo, bolo treba roky žiadostí a sťažností, a hoci Gotzscheho teší, že dokázali tento pokrok dosiahnuť, pripomína nám, že podobný progres treba ešte docieliť aj v krajinách mimo EÚ.

Pokračoval vyhlásením, že výskumníci potrebujú pre vykonanie posúdení lepší prístup k údajom z klinických testov, neblokovaný vplyvom priemyslu:

„Je silne neetické, keď sa pacienti dobrovoľne ponúknu slúžiť vede a my potom necháme farmaceutické spoločnosti rozhodnúť, že sa nemôžeme dostať k pôvodným údajom. Testovanie liekov by malo byť verejným počínaním.“

Moncrieffová (spomenutá vyššie) potom pokračuje vyjadrením ďalších obáv:

„Naozaj nemáme dostatok dobrých dôkazov, že sú antidepresíva účinné a máme čoraz viac dôkazov, že môžu byť škodlivé. Potrebujeme preto zaradiť spiatočku a zastaviť tento narastajúci trend [ich] predpisovania.“

Toto nie je prvýkrát

Toto nie je prvýkrát, čo boli farmaceutické spoločnosti pristihnuté pri manipulácii vedy, aby dostali antidepresíva na police lekární.

Len pred niekoľkými mesiacmi nezávislá kontrola zistila, že bežne predpisované antidepresívum Paxil (paroxetín) nie je bezpečné pre tínedžerov, hoci to predtým naznačovalo už veľké množstvo literatúry.

Test na lieky, financovaný spoločnosťou GlaxoSmithKline, ktorý sa uskutočnil roku 2001, zistil, že tieto lieky sú plne bezpečné a tú „vedu“ potom využili k tomu, aby mohli predávať Paxil ako bezpečný pre dospievajúcich.

John Ioannidis, epidemiológ z lekárskej fakulty Stanfordovej univerzity a spoluautor štúdie, je tiež autorom najčastejšie vyhľadávaného článku v histórii verejnej vedeckej knižnice PLoS (Public Library of Science), nazvaného Prečo je väčšina najčastejšie publikovaných vedeckých zistení lživá.

V správe uvádza, že „väčšina v súčasnosti  publikovaného výskumu je lživá“. A to bolo pred 10 rokmi – odvtedy sa situácia nesporne zhoršila.

Opakuje to slová Dr. Richarda Hortona, súčasného šéfredaktora jedného z najuznávanejších lekárskych časopisov na svete:

„Dôkazy, hromadiace sa proti vede, sú jasné: veľa vedeckej literatúry, snáď polovica, môže byť jednoducho nepravdivá.

Trpiac malou veľkosťou vzoriek, nepatrnými účinkami, neplatnými predbežnými analýzami a do očí bijúcimi konfliktami záujmov spolu s posadnutosťou venovať sa módnym trendom pochybnej dôležitosti, odbočila veda na cestu k temnote.“

Redaktor najprestížnejšieho medicínskeho na svete spochybňuje väčšinu lekárskeho výskumu

Podobné tvrdenia vyslovil šéfredaktor časopisu New England Medicine, považovaného za najprestížnejší medicínsky časopis na svete:

„Nie je už jednoducho ďalej možné veľmi dôverovať publikovanému vedeckému výskumu, ani sa spoliehať na úsudok uznávaných lekárov či záväzné liečebné smernice.

Nemám žiadnu radosť z tohto záveru, ku ktorému som pomaly a zdráhavo dospel za dve desaťročia vo funkcii redaktora časopisu New England Journal of Medicine.“

Pred pár rokmi, Lucia Tomljenovic, PhD. v odbore biochémie a vedúca postdoktorandka na fakulte medicíny University of British Columbia zverejnila dokumenty, ktoré odhaľujú, že výrobcovia vakcín, farmaceutické spoločnosti a úrady zdravotníctva vedeli o početných nebezpečenstvách, súvisiacich s očkovacími látkami, no rozhodli sa ich pred verejnosťou zatajiť.

Dokumenty boli získané od anglického Ministerstva zdravotníctva a Spoločného výboru pre vakcináciu a imunizáciu (JCVI), ktorý v Anglicku radí štátnym tajomníkom pre zdravie v záležitostiach ochorení, ktorým sa dá predchádzať imunizáciou.

JCVI vyvíjal „pre dosiahnutie celkovej miery zaočkovanosti “ pokračujúce snahy zatajovať dôležité údaje o závažných nepriaznivých reakciách a kontraindikáciách na očkovania tak pred rodičmi, ako aj pred poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti“.

Ďalej vysvetľuje:

„Prepisy stretnutí JCVI tiež ukazujú, že niektorí členovia Výboru mali rozsiahle väzby na farmaceutické spoločnosti a že JVCI často spolupracoval s výrobcami vakcín na stratégiách zacielených k zvýšeniu miery zaočkovanosti.

Niektoré stretnutia, na ktorých sa preberali kontroverzné témy, nemali byť prístupné verejnosti, keďže prepisy boli uvoľnené až neskôr, na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (FOI).

Tieto konkrétne stretnutia boli v prepisoch označené ako „obchodné tajomstvo“ a prezrádzajú jasný a znepokojujúci nedostatok transparentnosti, keďže z textu boli pred sprístupnením prepisu v časti FOI na webovej stránke JVCVI odstránené niektoré informácie (napr. mená účastníkov).“

Nižšie je uvedený úryvok z dokumentárneho filmu Ešte jedno dievča, ktorý sa venuje vakcíne Gardasil, lieku, určenému na prevenciu ľudského papilomavírusu (HPV).

Niekdajší viceprezident jednej z najväčších farmaceutických spoločností na svete (Pfizer), Dr. Peter Rost, MD, v ňom prezrádza pravdu o previazanosti zdravotníckeho a farmaceutického priemyslu.

Rost je bývalý viceprezident Pfizeru a vo všeobecnosti whistleblower celého farmaceutického priemyslu. Je autorom knihy  The Whistleblower, Confessions of a Healthcare Hitman.

Vzhľadom na jeho pracovné skúsenosti by bolo príliš skromné povedať, že je len zasväteným odborníkom na marketing farmaceutického priemyslu.

Je načase znova sa zamyslieť nad súčasným lekárskym výskumom a pozrieť sa na celkový obraz.

Zdroj: collective-evolution.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Farmaceutický priemysel a organizovaný zločin – sú si podobnejšie, než myslíte
• Viceprezident spoločnosti Pfizer prehovoril: Odhaľuje temnú pravdu o farmaceutickom priemysle
• Rakovinový priemysel nehľadá liek: Sú príliš zaneprázdnení zarábaním peňazí
• Prečo Big Pharma nedokáže nájsť liek na väčšinu chronických ochorení