Radiácia z Fukušimy

Dňa 11. marca 2011 zasiahlo Japonsko silné zemetrasenie a následná vlna cunami, ktorá kriticky poškodila atómovú elektráreň vo Fukušime. Presné čísla o tom, koľko radiácie uniklo a zamorilo nielen pracovníkov elektrárne podieľajúcich sa na odstraňovaní škôd, ale tiež obyvateľov priľahlých oblastí, nie sú známe. Rovnako nie je celkom jasné, aký vplyv bude mať táto havária na zbytok sveta.

Jedná vec je však istá – táto katastrofa ani zďaleka ešte neskončila a prichádzajúce správy vypovedajú o tom, že dôsledky môžu byť oveľa závažnejšie, ako je nám prezentované úradmi.

Súčasne hladiny radiácie vo Fukušime na historických maximách

Je tomu už vyše 1 a pol roka od havárie, no až teraz prichádzajú správy, že vzorky odobraté z areálu reaktora číslo jeden vykazujú radiáciu až 10,300 milisievertov (mSv) za hodinu, čo úplne postačuje pre vyvolanie akútnej choroby z ožiarenia v priebehu 6 minút a smrti len o malú chvíľu neskôr. Ak to máme dať do perspektívy, tak pracovníci elektrárne (samozrejme vybavený odtieňovacími oblekmi) by prijali ročnú dávku povolenej radiácie za krátkych 20 sekúnd ich pobytu v danej lokalite.

Budova reaktoru vo FukušimeZ toho dôvodu sa do blízkosti reaktora ani živí ľudia nevysielajú. Namiesto nich sa používajú roboty, pričom sa odhaduje, že kompletná demolácia objektu zaberie minimálne 40 rokov a bude si vyžadovať vyvinutie nových, doteraz ešte neexistujúcich technológii.

Aby by toho ešte nebolo dosť, tak k tomu všetkému budova, v ktorej je 1331 použitých a 204 nepoužitých palivových súborov, z ktorých každý obsahuje 50 až 70 palivových tyčí, sa v súčasnosti nakláňa a k tomu sa jej steny vydúvajú smerom von. V prípade ďalšieho zemetrasenia, alebo samovoľného skolabovania tejto budovy hrozí ďalší únik veľkého množstva radiácie do životného prostredia.

Situácia ohľadne elektrárne je stále veľmi neistá, je preto záhadou, prečo úrady majúce na starosti ochranu verejného zdravia v rôznych krajinách ostávajú nečinné. Americká EPA (Agentúra na ochranu životného prostredia) odobrala len niekoľko vzoriek v období medzi marcom a júnom 2011 a vyhlásila, že ich radiačná úroveň je „pod  úrovňou, ktorá by vyvolávala akékoľvek starosti o zdravie populácie“ a vytrvalo odmietala uznať akékoľvek riziko. Po júni 2011 s testovaním prestali a zameriavajú sa len na rutinný radiačný monitoring.

Avšak správa amerického kongresového výboru pre vedu uvádza, že troskám a smetiam kontaminovaných radiáciou odplavených do mora môže trvať až 3 roky, kým dosiahnu americké pobrežie.

„Na základe počítačových modelov morských prúdov, trosky vyprodukované vlnou cunami sa budú šíriť východným smerom z Japonska subtropickým pásmom Tichého oceánu. Za približne 2 až 3 roky tieto trosky dosiahnu západné pobrežie USA, vyplavujúc sa na pláže Kalifornie, Britskej Kolumbie (Kanada) a Aljašky.“

 „Aj napriek tomu, že väčšina radiácie z elektrárne Dai-ichi vo Fukušime sa uvoľnila bezprostredne po zemetrasení a vlne cunami, existuje vysoká pravdepodobnosť, že časť z trosiek kontaminovaná radiáciou ju bude naďalej rozširovať.“

Správa poukazuje na to, že aj napriek pomaly sa pohybujúcim morským prúdom, trosky stále predstavujú významné riziko, pretože rádioaktívna kontaminácia v prostredí má dlhotrvajúce životnosť.

„Je pravdou, že tieto morské prúdy majú potenciál rozniesť rádioaktívne trosky do ostatných častí sveta, ich pohyb je pomalý a zatiaľ nebola detekovaná žiadna zvýšená radiácia nad úroveň prirodzenej radiácie prostredia. Avšak bez ohľadu na pomalosť morských prúdov, rádioaktívna kontaminácia prvkami s dlhým polčasom rozpadu (napríklad cézium 137 s polčasom rozpadu 30 rokov) môže vyvolávať obavy v lokalitách tisíce kilometrov vzdialených od ich miesta pôvodu.“

Oficiálne úrady sa zatiaľ podivne zaoberajú tým, ako v prípade dorazenia trosiek navrátia rôzne predmety s ich kultúrnym, osobným alebo symbolickým významom, no vôbec sa nezaoberajú dôsledkami vyplývajúcich z radiačného ohrozenia.


Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je črevnými parazitmi nakazených 3,5 miliardy ľudí, čiže 50% svetovej populácie. Tuto zistíte, ako sa parazitmi nakazíte, aj ako sa ich zbavíte.

Faktom je, že 15 modroplutvých tuniakov vylovených pri americkom San Diegu v Kalifornii obsahovalo cézium-137 a cézium-134 v úrovniach 10 krát presahujúcich úrovne v tuniakoch vylovených v predchádzajúcich rokoch. Uskutočnený výskum uvádza:

„Tieto zistenia ukazujú na to, že pacifický modroplutvový tuniak dokáže rýchlo transportovať rádionuklidy z miesta ich zdroja v Japonsku do vzdialených regiónov a demonštruje tým dôležitú úlohu migrujúcich zvierat v premiestňovaní rádionuklidov. Mnoho ďalších migrujúcich morských živočíchov sa zdržiava v Japonských pobrežných vodách a tieto živočíchy taktiež môžu prispievať k šíreniu rádioaktívnych prvkov z Fukušimy do vzdialených regiónov severného a južného Tichého oceánu.“

Je Fukušima horšia ako Černobyľ?

Keď v roku 1986 vybuchol reaktor atómovej elektrárne v Černobyle, približne 134 zamestnancov bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia – 800 až 16 000 mSv, ktorých následne postihla akútna choroba z ožiarenia. Z týchto 134 pracovníkov 28 zomrelo v priebehu nasledujúcich 3 mesiacov.Radiácia z Fukušimy

Celkovo viac ako 160 000 detí a 146 000 pracovníkov podieľajúcich na čistiacich prácach sa stalo obeťami radiačnej otravy v dôsledku ich pobytu v zamorených oblastiach. Nasledovalo veľké množstvo pôrodných defektov, leukémie, anémie, rakoviny, chorôb štítnej žľazy, degenerácii pečene a kostnej drene a celkové zlyhania imunitného systému.

Tieto čísla sú však len odhadmi a podľa niektorých zdrojov úmrtí v dôsledku černobyľskej havárie môže byť až 1 milión. Černobyľ je považovaný za najväčšiu nukleárnu haváriu v ľudských dejinách, no v prípade Fukušimy sa začínajú vynárať mnohé podobnosti. Inštitút pre vedu a spoločnosť (ISIS) uvádza:

„Už od samého začiatku havárie v Černobyle mali experti úradov pre jadrovú bezpečnosť veľké problémy s minimalizovaním predpokladaných dôsledkov na zdravie populácie. Presne rovnako je tomu aj teraz v prípade havárie vo Fukušime.“

Podľa ISIS, pri Černobyle úrady podcenili úmrtia v týchto oblastiach:

  • Podceňovanie úrovne radiácie prepočítaním uniknutého množstva rádionuklidov na celé územie štátu. Tým sa vysoké úrovne v blízkosti elektrárne spriemerovali s nízkymi úrovňami inde a v štatistikách sa takto spriemerované údaje javili menšie, akými boli v skutočnosti.
  • Ignorovaním vnútorných zdrojov radiácie v dôsledku konzumácie a vdychovania rádioaktívneho spádu.
  • Použitie zastaraného a chybného lineárneho modelu pre externé zdroje ionizujúceho žiarenia.
  • Nezapočítavanie chorôb a zdravotných potiaží iných ako rakovina.
  • Nadhodnocovania prirodzenej radiácie prostredia. V súčasnosti sa za prirodzenú radiáciu prostredia považujú oveľa vyššie úrovne ako tomu bolo kedysi. Tieto úrovne však nie sú „prirodzené“, ale ako dôsledok kontaminácie rádioaktívnymi časticami z testov atómových zbraní v polovici minulého storočia, používanie ochudobneného uránu predovšetkým armádou USA v bývalej Juhoslávii, Iraku a Afganistane a tiež kontaminácie prostredia pri ťažbe uránu.
  • Zatajovanie informácii pred verejnosťou.

Vo svojich článkoch v magazíne Forbes, Jeff McMahon poukazuje na používané stratégie úradov snažiacich sa minimalizovať predstavu verejnosti o skutočných hrozbách z Fukušimy.

„Sledujúc túto kauzu som spozoroval, že vlády vo všeobecnosti používajú tieto dve stratégie pre minimalizáciu verejného znepokojenia:

  • Pri prezentácii dát k nim pribaľujú ubezpečenia ako napríklad, že úrovne radiácie sú hlboko pod prahom, ktorý by vyvolával akékoľvek znepokojenie. Samozrejme, otázkou tu je – čie znepokojenie?
  • Americká EPA načasováva svoje hlásenia tak, aby sa vyhli mediálnemu pokrytiu. Najalarmujúcejšie správy vydáva v piatok neskoro večer, ako napríklad správu o tom, že rádioaktivita bola objavená v desiatkach veľkých miesto naprieč Spojenými štátmi.“

Americký kongresový výbor pre výskum ide síce do hĺbky čo sa týka úniku rádioaktivity do mora, no zároveň zľahčuje riziko kontaminácie rýb a iných morských živočíchov určených pre ľudskú konzumáciu.

„Kontaminácia morskej vody bola monitorovaná japonskou firmou TEPCO (vlastník elektrárne) v blízkosti vypúšťacieho miesta elektrárne uskutočnené po havárii zo dňa 11. marca 2011. Voda s úrovňou radiácie vyššou ako 1000 mSv za hodinu bola potvrdená 2. apríla 2011 v jame nachádzajúcej sa v blízkosti druhého čerpadla privádzajúceho vodu do elektrárne.

Cez pretrhnutú stenu tejto jamy unikala kontaminovaná voda priamo do oceánu. Analýza vzoriek vody potvrdila obsah 130 000 Bq/l Jjódu-131 (polčas rozpadu asi 8 dní), 32000 Bq/l cézia-137 (polčas rozpadu 30 rokov) a cézia-134 (polčas rozpadu asi 2 roky)

…Experti klasifikujú tento únik radiácie do oceánu ako najväčší zaznamenaný v celej histórii

…Nevie sa, či morské živočíchy, ktoré migrujú cez alebo v blízkosti japonských pobrežných vôd a ktoré sa následne presúvajú do iných častí svetových morí boli vystavené zvýšenej rádioaktívnej kontaminácii, alebo či konzumovali potravu, ktorá v sebe naakumulovala toto rádioaktívne znečistenie.

Zomrelo už 14 000 Američanov na rádioaktivitu z Fukušimy?

Medzičasom bola publikovaná správa Medzinárodného denníka zdravotných služieb, ktorá tvrdí, že v USA už mohlo dôjsť k úmrtiu až 14 000 ľudí na následky radiácie z Japonska.

„Medzi rokmi 2010 a 2011 vzrástli úmrtia o 4,46% počas 14 týždňoch, ktoré nasledovali po Fukušimskej havárii v porovnaní s 2,34% počas 14 týždňoch pred haváriou. Počet novorodeneckej úmrtnosti vzrástol o 1,80% v porovnaní s predošlým poklesom o 8,37%. Ak sa tieto čísla rozšíria na celú populáciu USA, po prepočte to vyjde na celkovo na 13 983 extra úmrtí, z čoho je 822 novorodencov.

…Súčasné výskumy a hodnotenia ukazujú, že množstvo rádioaktivity uvoľnenej do prostredia po Fukušimskej tragédii sa vyrovnajú, ba dokonca aj prekračujú Černobyľ. Keď sa vezme do úvahy stále prebiehajúce uvoľňovanie rádioaktivity do okolia z roztavených reaktorov, vysoká hustota populácie okolo elektrárne a blízkosť zdrojov potravy (polia, more) je možné očakávať, že morbidita a mortalita v Japonsku bude vysoká.

…Nepriaznivé zdravotné následky je možné očakávať aj inde vo svete, aj keď expozícia bude oveľa menšia ako v Japonsku. Avšak aj expozícia nízkym úrovniam rádioaktivity, ktorá bola ešte donedávna považovaná za neškodnú, je dnes spájaná so zvýšenou chorobnosťou u detí žien, ktoré sa podrobili röntgenovému vyšetreniu panvy počas tehotnosti a tiež matkám, ktoré zasiahol rádioaktívny spád z testov nukleárnych zbraní alebo ktoré pracovali v atómových elektrárňach. U detí z Černobyľu, ktoré boli vystavené len malým dávkam radiácie sa vyskytuje zvýšená miera leukémie. Okrem samotných fyzických ochorení je zaznamenávaná aj znížená kognitívna schopnosť u adolescentov vystavených nízkym úrovniam rádioaktívneho znečistenia.

Potencionálne nebezpečenstva nízkoúrovňovej radiácie

Aj keď sú úrovne radiačného spádu zasahujúceho ostatné krajiny pomerne nízke, stále môžu predstavovať nebezpečenstvo pre verejné zdravie. V roku 2010 vedecká komisia OSN vydala správu o efektoch radiácie nízkej úrovne poukazujúc na nasledovné (komisia používa termín „nízka dáka“, čo znamená radiácia nižšia ako 200 mGy. Jedno vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) vystaví človeka dávke okolo 10 mGy):Areál elektrárne Fukušima

  • Existujú presvedčivé dôkazy pre štatisticky významné zvýšenie rizika nádorov a leukémie pri dávkach medzi 100 až 200 mGy
  • Zistenia o zvýšenej miere srdcovocievnych ochorení medzi populáciou ožiarenou určitými dávkami ionizujúceho žiarenia vyvolávajú obavy
  • Vystavenie embrya radiácii počas jeho vývoja v tehotenstve môže tiež prispieť k rozvoju nerakovinových ochorení u detí. Okrem deformácie pohlavných orgánov, špeciálne je tiež ohrozený centrálny nervový systém. Na základe štúdií na zvieratách a pozorovaní žien po vystavení vyšším dávkam radiácie, komisia sa domnieva, že existuje limit nad ktorý sa dostavujú nepriaznivé efekty. Tým limitom je 100 mGy.
  • Nové poznatky zo súčasných epidemiologických štúdii ukazujú na zvýšené riziká nerakovinových ochorení pri vystavení dávkam radiácie pod 1 – 2 Gy a v niektorých prípadoch dávkam oveľa nižším.

Aj keď bola uvedená správa publikovaná už v roku 2010, vedci ju idú preveriť až teraz, čo by malo dopomôcť k pravdivému zisteniu efektov Fukušimy. Tiež tu existuje tzv. efekt pozorovateľa, ktorí násobí dávky a poškodenie plynúce z vystavenia sa radiácii. Podľa doktora Mae-Wan Ho, bunky, ktoré neboli zasiahnuté radiáciou môžu byť poškodené okolitými bunkami, ktoré boli poškodené radiáciou. Tento efekt vysvetľuje takto:

„…radiácia nižšej úrovne je ešte viac nebezpečná, pretože tá bunku nezabije, ale umožní jej ovplyvňovať veľké množstvo okolitých buniek. Takto sa radiačný efekt môže 100-násobiť. V štúdiách bolo zistené veľké množstvo rôznych efektov na tieto okolité bunky. Tieto efekty môžu byť rôzne, od chromozómovej nestability až po bunkovú smrť.“

V súčasnosti sú vyvíjané silné snahy pre lepšie pochopenie „efektu pozorovateľa“, alebo tiež nazývaného „efektu prístojaceho“ vyznačujúceho sa génovou nestabilitou a adaptívnou odozvou po vystavení nízkym dávkam radiácie. Každopádne sa dnes už vie, že k týmto efektom naozaj dochádza  a patria medzi všeobecné efekty vyvolávané všetkými druhmi ionizujúceho žiarenia.

Čo môžete urobiť pre minimalizáciu rizík vystavenia sa radiácii?

V prvom rade, ak bývate v mieste so zvýšenou úrovňou radiácie v pitnej vode, mali by ste si zabezpečiť alternatívny nekontaminovaný zdroj vody. Dobrým zdrojom bývajú prírodné pramene, prípadne môžete tiež použiť vysoko kvalitné vodné filtre. V prípade radiácie je veľmi účinnou reverzná osmóza, ktorá z vody dobre odstraňuje akékoľvek cudzorodé prvky (vrátane ťažkých kovov).

Ak sa zaujímate pre stratégie, ako zabrániť poškodeniu v dôsledku vystavenia sa radiácii, tak v Medzinárodnom denníku pre nízku radiáciu mnohí výskumníci odporúčajú najaktívnejšiu formu vitamínu D, ktorou je forma D3, tiež známa pod názvom kalcitriol. Jeho užívanie môže ponúknuť ochranu proti širokej škále radiačných poškodení, aj tým ku ktorým dochádza v dôsledku prirodzenej radiácie prostredia alebo dokonca pri nukleárnej havárii nižšieho stupňa.

Ochranné účinky vitamínu D3 sú tak silné, že výskumníci dokonca odporúčajú, aby D3 bol hlavným (ak nie úplné primárnym) farmaceutickým prostriedkom ochrany proti poškodeniam vyplývajúcich z vystaveniu sa nízkym dávkam radiácie a špeciálne pred rakovinou.

Spirulina

Spirulina, modro-zelená riasa, ponúka ďalšiu formu ochrany proti efektom radiácie. V skutočnosti bola spirulina používaná na liečenie černobyľských detí vystavených chronickým nízkoúrovňovým dávkam ionizujúceho žiarenia.

Podľa vedeckých výskumov spirulina má tieto výhody:

„Až donedávna hlavný záujem o spirulinu spočíval v jej nutričnej hodnote. V súčasnosti však viacero ľudí začína skúmať možnosť jej použitia pre terapeutické účely. Mnohé predklinické a niekoľko klinických štúdii ukazuje na niekoľko zaujímavých terapeutických efektov od zníženia cholesterolu, cez rakovinu, posilňovanie imunitného systému, vplyvu na zvýšenú úroveň črevnej mikroflóry, zníženie nefrotoxicity z kontaminácie ťažkými kovmi a chemikáliami až po ochranu pred radiáciou.

V čom teda spočíva ochranná schopnosť spiruliny pred poškodením radiáciou? Spirulina obsahuje 16 % fykokyaninu, modrým pigmentom naviazaným na fotosyntetické membrány, Fykokyanin tiež viaže dusík, ktorý dokáže vytvárať chemické väzby s ťažkými kovmi ako napríklad rádioaktívne cézium alebo stroncium a teda čistí vaše telo od týchto rádionuklidov.

Turmeric

Turmeric obsahuje širokú paletu molekúl od vody, tukov až po komponenty riediteľné v alkohole. Všetky tieto zložky dokážu znížiť poškodenia plynúce tak z externého, ako aj interného vystavenia sa rádioaktívnym prvkom. Tohto účinku sa dosahuje predovšetkým prostredníctvom zníženia oxidatívneho stresu  na bunkové štruktúry, špeciálne na DNA.

Výskumy ukazujú, že turmeric má silné ochranné účinky pred radiáciou. Veľmi dôležité je však si zadovážiť organický tumeric pre ubezpečenie, že nebol ožiarený (ach, tá irónia) gama lúčmi za použitia rádioaktívneho kobaltu-60, ktorý sa bežne používa na tzv. studenú pasterizáciu. Bežne predávané druhy sú často vystavované dávkam až 30 kiloGrayov gama žiarenia, čo je ekvivalent 990 miliónov röntgenov pľúc. Ožarovanie rastlín v nich produkuje kyselinu mravčiu, formaldehyd a nezvyčajné rádiolytické molekuly s rakovinovými účinkami.

Srvátka

Bol uskutočnený rozhovor s Ori Hofmeklerom ohľadne jeho názoru na zníženie zdravotných rizík vyplývajúcich z ožiarenia. Jeho názor zahŕňa použitie vysoko kvalitného koncentrátu srvátky a jej bielkovín pre ochranu proti absorpcii rádioaktívnych prvkov.

Jedným z dôvodov pre použitie srvátky je obsah špeciálnych prekurzorov, ktoré pomáhajú telu produkovať glutation. Ten je veľmi účinným nástrojom pre detoxikáciu tela od rádioaktívnych prvkov. Druhým dôvodom pre srvátku je ten, že tá je najväčším v prírode známym zdrojom minerálov a stopových prvkov. Obsahuje takmer každý možný minerál a stopový prvok, vrátane organického sodíka, ktoré vaše telo potrebuje v jeho bio-aktívnej forme.

Ostatné byliny a doplnky stravy

Vo všeobecnosti nasledovné jedlá, bylinky a doplnky stravy vám tiež môžu pomôcť podporiť celkové zdravie v prípade zasiahnutia radiáciou:

Ako vyliečiť štítnu žľazu

Ginseng Kelp a ďalšie morské riasy (vysoký obsah prírodného jódu) Zeolity (neutralizujú radiáciu) alebo Íly bentonity
Ashwaganda (adaptogenická bylina) Kyselina fulvičitá Huby Reishi, Shitake, Maitake a Hliva ustricová (obsahujú imunoglukany na imunitu)
Vysoké dávky vitamínu C Horčík Selenium
Kokosový olej, ktorý podporuje optimálnu činnosť štítnej žľazy Astaxantin (má určité ochranné účinky proti ionizačnému žiareniu) Chlorella (obsahuje chlorofyl, ktorý zvyšuje odolnosť proti radiácii)

Zdroj



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte ZDARMA nové články emailom! Ako odberateľ zároveň získavate 15% zľavu na všetky naše e-knihy a výživové doplnky DrBuzgi. Prihláste sa tu:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Pridajte komentár

*