Ako pôst lieči cukrovku, rakovinu a Alzheimerovu chorobu

Aké účinky môže mať pôst na zdravotný stav ľudí, ktorí majú cukrovku, rakovinu a Alzheimerovu chorobu

„V každom človeku prebýva lekár; musíme mu len pomôcť v jeho práci. Prirodzená liečebná sila, ktorá je súčasťou každého človeka je tou najväčšou vnútornou silou  vedúcou k tomu, aby sme sa mali dobre a boli zdraví.

Naše jedlo by malo byť naším liekom. Náš liek by mal byť naším jedlom. Ale jesť vtedy, keď si chorý, znamená kŕmiť svoju chorobu.“ – Hippocrates

Pôstu nebolo venované toľko pozornosti, koľko by si bol z hľadiska zdravia a medicíny zaslúžil. Dôvod je jednoduchý – z pôstu farma a potravinárske firmy nevyťažia žiadne peniaze.

Štúdie „farmaceutickej vedy“, ktoré sa využívajú pri vyučovaní na zdravotníckych stredných školách a lekárskych fakultách, sa jednoducho nesústredia na pôst.

Pôst totiž nie je považovaný za tému, o ktorej by mali lekári vedieť viac, než je naozaj nevyhnutné.  Lekárov školia veľmi málo aj o výžive.

Sú vyškolení na dosahovanie výsledku. Tým je predpisovanie viac a viac liekov.

Dr. Jason Fung sa snaží všetko toto zmeniť. Je nefrológom, ktorí sídli v Toronte. Absolvoval lekársku fakultu a internú medicínu na univerzite v Toronte a neskôr sa špecializoval na nefrológiu na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, v nemocnici Cedars-Sinai.

V roku 2001 nastúpil do Všeobecnej nemocnice v Scarborough, kde pokračuje v praxi a mení životy ľudí.

Je jedným z rastúceho množstva vedcov a lekárov, ktorí budujú povedomie verejnosti o  obrovských zdravotných výhodách, ktoré sa dajú dosiahnuť držaním pôstu.


O najčastejšom spôsobe infikovania sa parazitmi väčšina ľudí ani len netuší. Tuto zistíte, ktorý to je a čo s tým môžete urobiť.

Pôst je jednou z najstarších metód, ktorou sa dá zasahovať do stravovania človeka. Používa sa už tisíce rokov. Keby bolo správne dodržiavanie pôstu nejakým spôsobom škodlivé, ako to naznačujú niektorí lekári, už dávno by sa o tom bolo vedelo.

Ak by pôst spôsoboval nejaké ujmy na zdraví, neobjavovali by sa štúdie preukazujúce jeho osožnosť, ktorá sa dá dosiahnuť jeho pravidelným opakovaním.

Výskum

Ako príklad sa dá uviesť časopisom Cell aktuálne publikovaná štúdia, ktorá ukazuje, ako sa prostredníctvom pôstneho stravovania môže spustiť autoregenerácia pankresu.

Funkciou pankreasu v ľudskom tele je riadiť hladiny cukru v krvi a potlačiť prejavy cukrovky. Neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by v prípade priemerne zdravého človeka, mohol byť pôst nebezpečným.

Ak však používate lieky na predpis alebo ak máte nejaké iné zdravotné problémy, môže sa samozrejme stať, že pôst pre vás nebude tým najideálnejším riešením.

Jedno je však úplne jasné – ľudské telo bolo vytvorené tak, aby bolo schopné dlhodobejšie fungovať bez príjmu jedla. Je to úplne prirodzené.

Dr. Fung, pôst a cukrovka

Fung bol, podobne ako 90% ostatných lekárov, konvenčne orientovaný. Je to odborník na obličky a mnohí z jeho pacientov mali/majú cukrovku typu 2, ktorá sa u nich prejavila ako dôsledok ochorenia obličiek.

Dr. Fung dospel k záveru, že pri aplikácii konvenčného liečenia cukrovky typu 2 je niečo veľmi zlé. Pri cukrovke typu 2 sa u pacientov, ktorí užívajú inzulín a dodržiavajú odporúčané pokyny na výživu, neustále objavujú rôzne a viaceré komplikácie.

Najčastejšou komplikáciou je ochorenie obličiek. V dôsledku toho môžu títo ľudia ešte aj oslepnúť. Ich zdravotný stav si vyžaduje dialýzu alebo dokonca je nevyhnutná aj amputácia končatín.

Dr. Fung zachádza aj do hlbších detailov a vysvetľuje, že pôstom nedochádza k spaľovaniu svalstva. Pozornosť upriamuje aj na to, ako sa pomocou pôstu môže zvrátiť cukrovka.

Rieši mýtus o „režime hladu“, vysvetľuje úlohu inzulínu a diskutuje o rôznych variáciách, ako sa dá postiť.

„Ľudia žijú zo štvrtiny toho, čo zjedia; z ostatných troch štvrtín žije ich lekár.“ – Nápis vyrytý na egyptskej pyramíde

Pôst, mozgové a neurodegeneratívne choroby, akou je napríklad Alzheimerova choroba

Marka Mattsona je profesorom neurologických vied na Univerzite Johnsa Hopkinsa a jedným z popredných výskumných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú bunkovými a molekulárnymi mechanizmami.

Uvedené mechanizmy stoja v pozadí mnohonásobných neurodegeneratívnych porúch, akými sú Parkinsonova a Alzheimerova choroba.

Dr. Mattson zhrnul svoje celoživotné zistenia nasledovne:

„Prečo je to tak, že normálna strava pozostáva z troch jedál denne a k tomu patrí ešte aj občerstvenie? Podľa môjho názoru, toto nie je ten najzdravší  stravovací vzorec.

Myslím si však, že existuje veľa dôkazov, na základe ktorých by bolo možné podporiť túto stravovaciu schému. Je evidentné, že existujú silné tlaky na jeho dodržiavanie, veď sú za tým obrovské peniaze.

Potravinársky priemysel. Zarobia na tom, keď vylúčime raňajky, ako som to práve dnes urobil aj ja? Nie. Oni prídu o peniaze. Keď sa ľudia postia, potravinársky priemysel prichádza o veľké peniaze.

A čo takto farmaceutický priemysel?  Čo vtedy, keď sa ľudia budú postiť v striedavom režime, budú pravidelne cvičiť a budú veľmi zdraví? Zarobí na tom farmaceutický priemysel? Zarobí na zdravých ľuďoch?“      

Zhrnutie lekcie a ako sa k tomu stavia veda

Mark a jeho tím publikovali niekoľko článkov, v ktorých sa hovorí o tom, ako by mohlo dodržiavanie pôstu dvakrát do týždňa výrazne znížiť riziko rozvoja ako Parkinsonovej, tak aj Alzheimerovej choroby.

„O dietetických zmenách je už dlho známe, že majú vplyv na mozog. Deti, ktoré trpia epileptickými záchvatmi, ich v dôsledku pôstu, respektíve obmedzeniu príjmu kalórií, majú menej.

Predpokladá sa, že postenie pomáha naštartovať ochranné procesy. Tie potom pôsobia proti signálom nadmerného vzrušenia, ktorým sú mozgy ľudí, postihnutých epilepsiou, vystavené.

(Niektorým z epileptických detí prospeli špecifické plnotučné, nízko uhľohydrátové diéty.) Normálny mozog, ktorý je prekŕmený, môže zažiť iný druh nekontrolovaného vzrušenia, ktorý poškodzuje funkcie mozgu.

V januári o tom informoval Mattson a ostatní výskumní pracovníci v časopise Príroda recenzuje neurologické vedy (Nature Reviews Neuroscience).“ 

V podstate to je tak, že keď sa pozriete na štúdie o redukcii kalórií, mnohé z nich poukazujú na predĺženie života, ako aj na zvýšenú schopnosť odolávať chronickým ochoreniam.

Na základe skúmania literatúry o postení, ktoré sa uskutočnilo v roku 2003:

„Obmedzenie kalórií (CR = calorie restriction) a pôst predlžujú život a spomaľujú priebeh chronických ochorení súvisiacich s vekom u rôznych živočíšnych druhov, vrátane potkanov, myší, rýb, múch, červov a kvasiniek.

Mechanizmus alebo mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa to deje, nie sú jasné.“

Práca uvedená nižšie však teraz ukazuje niektoré z týchto mechanizmov, ktoré predtým neboli jasné. Pôst má pozitívne účinky na mozog. Dôkazom toho sú všetky tie pozitívne neurochemické zmeny, ktoré sa udejú v mozgu, počas držania pôstu a ešte i následne.

Kognitívne funkcie sa viditeľne zlepšujú a posilňuje sa rezistencia voči stresu, neurotrofické faktory a liečia sa zápaly.

Pôst znamená pre mozog veľkú výzvu. Mozog na ňu reaguje tak, že adaptuje dráhy  reakcie na stres, aby mu pomáhali lepšie zvládať stres a eliminovať riziko vzniku ochorenia.

Zmeny, ku ktorým dochádza v mozgu počas postenia, sú podobné tým zmenám, ku ktorým dochádza vďaka pravidelnému telesnému cvičeniu.

Pôst aj pravidelné telesné cvičenie zvyšujú produkciu proteínov v mozgu (neutrofické faktory), ktoré potom na oplátku podporujú rast neurónov, optimalizujú spojenie medzi neurónmi a silu synapsií.

Mattson vysvetľuje: „Výzvy predkladané ľudskému mozgu, či už to bude prerušovaný pôst alebo intenzívne cvičenie… sú kognitívnou výzvou.

Keď sa tak stane, dochádza k aktivovaniu neuro-okruhov, zvyšujú sa hladiny neurotrofických faktorov, ktoré podporujú rast neurónov a dochádza k vytváraniu a posilňovaniu synapsií.“

Pôst môže stimulovať aj produkciu nových nervových buniek z kmeňových buniek v hipokampe.

Mattson tiež uvádza, že postenie stimuluje produkciu ketónov, ktoré sú zdrojom  energie pre neuróny. Postenie môže viesť k zvýšeniu počtu mitochondrií v neurónoch. Neuróny sa prispôsobujú stresu spôsobeného postom tým, že produkujú viac mitochondrií.

Zvyšovaním počtu mitochondrií v neurónoch sa tiež zvyšuje schopnosť neurónov vytvárať a udržiavať vzájomné prepojenia, čím sa zlepšuje schopnosť učiť sa a schopnosť pamätať si.

„Prerušované postenie zvyšuje schopnosť nervových buniek opravovať DNA.“

Mattson zachádza i do evolučného aspektu tejto teórie a vysvetľuje, ako sa naši predkovia adaptovali a boli uspôsobení na to, aby boli schopní žiť a fungovať počas dlhších časových úsekov bez príjmu jedla.

Pôst a rakovina

Štúdia publikovaná dňa 5. júna vo vestníku Cell Stem Cell (Bunka pochádza z bunky) výskumnými pracovníkmi University of Southern California ukázala, že jednotlivé cykly predĺženého pôstu chránia imunitný systém ľudského tela pred poškodením.

Okrem toho indukujú regeneráciu imunitného systému. Vedci dospeli k záveru, že postenie vyvoláva prebudenie kmeňových buniek zo stavu nečinnosti a ich aktivovanie do stavu samo obnovenia, čím dochádza k spusteniu regenerácie telesných orgánov alebo celého ľudského tela.

Realizovaných bolo niekoľko skúšobných klinických štúdií na ľuďoch, pacientoch liečených chemoterapiou. Pacienti dlhší čas nejedli, čo výrazne znížilo počet ich bielych krviniek.

U myší cykly postenia „spustili regeneratívny spínač“, zmenili signalizačné dráhy pre krvotvorné kmeňové bunky, ktoré sú zodpovedné za tvorbu krvi a imunitného systému.

Z uvedeného vyplýva, že pôst vedie k zániku starých a poškodených imunitných buniek, a keď sa telo zmobilizuje, začne používať kmeňové bunky na tvorbu úplne nových, celkom zdravých buniek.

„Neboli by sme predpokladali, že predĺžený pôst by bol mohol mať takýto pozoruhodný účinok pri podpore regenerácie hematopoetického systému založeného na kmeňových bunkách…  

Keď hladujete, systém sa snaží ušetriť energiu a jedna z vecí, ktorú môže urobiť v záujme toho, aby šetrilo energiu, je recyklovanie množstva imunitných buniek, ktoré nie sú potrebné, najmä však tých, ktoré môžu byť poškodené.

To, čo sme si začali všímať ako v našej ľudskej práci, tak aj v činnosti živočíchov, je to, že počet bielych krviniek klesá priamoúmerne s dĺžkou trvania predĺženého pôstu.

Potom, keď sa znovu najete, krvinky sa vrátia.“ – Valter Longo

V roku 2007 bol v Americkom časopise klinickej výživy (The American Journal of Clinical Nutrition) publikovaný prehľad viacerých vedeckých štúdií týkajúcich sa pôstu.

V prehľade skúmali zistenia z množstva štúdií, ktoré boli realizované na ľuďoch i na zvieratách.

Dospeli k záveru, že pôst je účinným spôsobom na zníženie rizika vzniku kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny. Ukázalo sa tiež, že pôst má významný potenciál i pri liečbe cukrovky.

Prv, než sa začnete postiť

Skôr než sa budete postiť, urobte si svoj vlastný prieskum a získajte čo najviac informácií o pôste. Ja osobne som sa roky postil, takže mne to pripadá byť jednoduché.

Jeden z odporúčaných spôsobov, ako to urobiť, bol testovaný Michaelom Mosleym z BBC. Jeho cieľom bolo zvrátenia chorôb a ochorení, na ktoré trpel.

Mal cukrovku, vysoký cholesterol a ďalšie problémy, ktoré súviseli s jeho obezitou. Spôsob, ktorý použil Michael Mosley je známy ako „diéta 5: 2“.

Pri „diéte 5:2“ znížite počas dní pôstu príjem jedla na jednu štvrtinu bežného kalorického príjmu (to je asi 600 kalórií pre mužov a 500 kalórií pre ženy na deň).

Počas toho konzumujete veľa vody a čaju. Počas ostatných piatich dní v týždni môžete normálne jesť.

Aké účinky môže mať pôst na zdravotný stav ľudí, ktorí majú cukrovku, rakovinu a Alzheimerovu chorobu

Ďalším spôsobom, ako sme už v predchádzajúcom texte spomenuli, je obmedzenie príjmu jedla v čase medzi 11:00h a 19:00h a v čase mimo uvedených hodín sa nemá jesť vôbec nič.

Napokon, správne stravovanie zostáva i naďalej rozhodujúcim predpokladom udržania dobrého zdravia.

Dôležitou časťou tejto skladačky je aj to, ako rozmýšľate nad tým, čo vkladáte do svojho tela.

Myslím si, že toto bude eventuálne predmetom nezaujatej a ničím neovplyvňovanej medicínskej literatúry budúcnosti.

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články emailom:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Pridajte komentár

*