(Dr. Hyman) Na začiatku 60. rokov minulého storočia vedci narazili na mimoriadne zaujímavý jav. Obyvatelia mestečka Roseto v Pensylvánii mali približne o polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že zomrú na infarkt, než ľudia zo susedného mesta Bangor.
Na tom by možno nebolo nič zvláštne, keby tieto dve mestá neležali len necelé dva kilometre od seba. Obe využívali rovnaký zdroj pitnej vody, mali rovnakých lekárov aj nemocnice.
Obyvatelia sa nelíšili ani mierou fajčenia, povolaním, hladinou cholesterolu či sociálnym postavením.
Vedci zašli ešte ďalej. Preskúmali úmrtné záznamy aj v troch ďalších okolitých mestách. Všade bol výskyt smrteľných infarktov približne na úrovni celoštátneho priemeru. Len Roseto z tohto obrazu výrazne vyčnievalo – počet úmrtí na infarkt bol doslova prekvapivo nízky.
A teraz prichádza tá najzaujímavejšia časť.
Obyvatelia Roseta vôbec neboli ukážkou zdravého životného štýlu. Vedci ich opisovali ako ľudí s nadváhou a poznamenali, že jedli veľké množstvo jedla, pili pomerne veľa alkoholu a prijímali podstatne viac kalórií aj tukov než priemerný Američan.
Čo teda stálo za dnes už známym Rosetským efektom? A čo si z neho môžeme vziať pre vlastné zdravie a dlhší život?
Poďme sa na to pozrieť.
Tajomstvo mestečka Roseto
Aby sme pochopili Rosetský efekt, musíme sa najprv vrátiť do histórie.
Mesto Roseto založili v roku 1882 prisťahovalci z talianskeho mestečka Roseto Valfortore na juhu Talianska. Názov svojho nového domova si jednoducho priniesli so sebou.
V čase výskumu malo viac než 95% obyvateľov talianske korene a stále žili spôsobom, na aký boli zvyknutí ich predkovia.
Nebolo ničím výnimočným, že pod jednou strechou bývali starí rodičia, rodičia aj deti. Ľudia sa ženili a vydávali prevažne v rámci komunity, spoločenské rozdiely medzi nimi boli minimálne a susedia spolu trávili veľa času. Boli to jednoducho ľudia, ktorí držali pri sebe.
Bangor vyzeral úplne inak.
Žili tam prisťahovalci z Nemecka, Walesu, Anglicka aj Talianska. Hoci išlo o pokojné mesto, jeho obyvatelia neboli prepojení spoločnou kultúrou ani tradíciami. Ich sociálne väzby boli oveľa voľnejšie.
Keď sa vedci rozprávali s miestnymi predstaviteľmi, jeden z nich situáciu vystihol jedinou vetou:
„Tu si každý hľadí hlavne svojho.“
Asi už tušíte, kam tento príbeh smeruje.
V Rosete si ľudia nehľadeli len seba. Pomáhali si navzájom. Cítili spolupatričnosť, mali hlboké priateľstvá a pevné rodinné vzťahy. Takéto prostredie prirodzene znižovalo stres a podporovalo psychickú pohodu.
Práve v tom podľa vedcov spočíval Rosetský efekt.
Môžu vzťahy naozaj ovplyvniť zdravie?
Na prvé počutie to možno znie neuveriteľne. Naozaj môžu medziľudské vzťahy tak výrazne ovplyvniť naše zdravie?
Ukazuje sa, že áno. Roseto totiž nie je jediným miestom, kde sa podobný jav objavil.
Veľmi podobné výsledky zaznamenali vedci aj v takzvaných modrých zónach – oblastiach, kde žije najviac dlhovekých ľudí na svete. Patrí medzi ne napríklad Okinawa v Japonsku či Sardínia v Taliansku.
Podobné závery priniesla aj rozsiahla Jackson Heart Study, najväčšia štúdia skúmajúca srdcovo-cievne ochorenia u Afroameričanov.
V modrých zónach sú ľudia súčasťou silných komunít. Pravidelne spolu stolujú, športujú, stretávajú sa na miestnych podujatiach a prirodzene trávia veľa času s rodinou aj priateľmi.
Takéto časté sociálne kontakty pomáhajú znižovať stres, podporujú duševné zdravie a podľa výskumov významne prispievajú k dlhovekosti.
Aj Jackson Heart Study ukázala, že pevné rodinné väzby, aktívny život v komunite či pravidelná účasť na cirkevných aktivitách pomáhajú zmierňovať stres a znižujú riziko úmrtia aj srdcovo-cievnych príhod. Tento ochranný účinok bol obzvlášť výrazný u žien.
To prirodzene vedie k otázke:
Ako môžete využiť Rosetský efekt vo svojom živote?
Dobrá správa je, že všetko začína uvedomením.
Ak pochopíte, že kvalitné medziľudské vzťahy sú pre zdravie rovnako dôležité ako správna strava či pohyb, budete im pravdepodobne venovať oveľa väčšiu pozornosť.
Samozrejme, samo sa to nestane.
Tak ako si zdravé stravovanie alebo pravidelný pohyb vyžadujú každodenné rozhodnutia, aj budovanie vzťahov potrebuje čas a úsilie.
Tu je niekoľko jednoduchých spôsobov, ako začať.
1. Zapojte sa do dobrovoľníctva
Dobrovoľnícka práca vás prirodzene spojí s ľuďmi, ktorým záleží na rovnakých veciach ako vám.
Ak milujete zvieratá, pomôžte v útulku. Ak vás baví príroda, zapojte sa do ekologických aktivít. Spoločné hodnoty sú často tým najlepším základom nových priateľstiev.
Navyše samotná pomoc druhým posilňuje pocit zmysluplnosti a spolupatričnosti.
2. Prihláste sa na skupinové cvičenie alebo relaxačný kurz
Nezáleží na tom, či preferujete intenzívny tréning alebo pokojnejšie aktivity. Môže to byť joga, meditácia, Zumba, CrossFit, pilates, spinning alebo čokoľvek, čo vás baví.
Stačí prísť. A potom prísť znova.
Postupne zistíte, že spoločné zážitky prirodzene vytvárajú nové priateľstvá.
3. Vytvorte tradíciu spojenú s jedlom
Pravidelný nedeľný obed s rodinou. Mesačné stretnutie s priateľmi. Spoločná grilovačka so susedmi. Večera raz za čas v obľúbenej reštaurácii.
Nie nadarmo sa hovorí, že jedlo spája ľudí.
4. Rozvíjajte svoje záujmy
Skúste kurz fotografie, keramiky alebo varenia.
Pridajte sa do čitateľského klubu, športového tímu alebo divadelného súboru.
Popri rozvíjaní nových schopností spoznáte ľudí s podobnými záujmami, čo je jeden z najprirodzenejších spôsobov budovania nových priateľstiev.
5. Zorganizujte spoločný výlet
Určite poznáte situáciu, keď si s priateľmi roky hovoríte, že raz niekam vyrazíte. A potom sa nikdy nič nestane.
Každá skupina potrebuje niekoho, kto prevezme iniciatívu. Navrhnite termín, miesto, rezervujte ubytovanie a postarajte sa o organizáciu.
Najkrajšie na tom je, že spoločné zážitky sa nezačínajú až počas dovolenky. Budujú sa už pri plánovaní, v skupinových správach a spoločnom tešení sa.
6. Robte malé prejavy láskavosti
Spomenuli ste si dnes na dobrého priateľa? Obdivujete kolegu za jeho prácu? Chýba vám sestra alebo bratranec, ktorí bývajú ďaleko?
Napíšte im. Zaberie to možno tridsať sekúnd. Ale pokojne tomu venujte aj pol hodiny.
Čím častejšie budete dávať najavo záujem o druhých, tým častejšie sa vám podobná pozornosť bude vracať.
Psychológovia tento jav označujú ako princíp reciprocity – láskavosť má tendenciu vytvárať ďalšiu láskavosť.
7. Choďte sa po večeri prejsť
V Rosete ľudia netrávili spoločný čas len doma. Podobne ako v mnohých častiach Talianska sa po večeri spoločne prechádzali. Táto tradícia sa nazýva la passeggiata.
Nejde o spaľovanie kalórií. Ide o rozhovory, čerstvý vzduch, stretnutia so susedmi a chvíle strávené s rodinou.
A ako príjemný bonus výskumy ukazujú, že krátka prechádzka približne do 30 minút po jedle môže výrazne zlepšiť reguláciu hladiny cukru v krvi a podporiť zdravie metabolizmu.
Ľudia liečia ľudí
Rosetský efekt nám pripomína jednu jednoduchú, no často prehliadanú pravdu – ľudia prospievajú ľuďom.
Ak budete vedome budovať kvalitné vzťahy, posilňovať priateľstvá a tráviť viac času s rodinou či komunitou, nezískate len bohatší a radostnejší život.
Možno tým zároveň urobíte jednu z najlepších vecí pre svoje srdce, psychiku aj celkové zdravie.
Zdroj: drhyman.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Tak to je veľmi presné a pravdivé. Takto sme žili v kolektívoch pred nežnou revolúciou a držíme sa toho aj dnes a vytvárame kolektívy na spoločných dovolenkách ale dnes je to stále ťažšie dať ľudí dohromady. Značne vzrástol individualizmus a tendencie k rozbíjaniu kolektívou, vzťahové problémy prílišný egoizmus atď.
https://aragonit11.blogspot.com/2026/06/xxv.html
https://aragonit11.blogspot.com/2026/03/o-cinnosti-jaskyniarskej-skupiny.html