(Ava Grace, Natural News) V dobe, keď technológie sľubujú optimalizáciu každého aspektu života, nová štúdia naznačuje, že práve aplikácie, ktoré milióny ľudí používajú na monitorovanie svojho zdravia, môžu systematicky sabotovať ich motiváciu.
Fitness aplikácia sa prezentuje ako nástroj určený na zlepšenie fyzickej výkonnosti a sledovanie zdravotných ukazovateľov. Má pomáhať jednotlivcom sledovať ich pokrok, stanovovať si ciele a zostať motivovaní k aktivitám, ako sú cvičenie a zdravé stravovanie.
Analýza tisícok príspevkov na sociálnych sieťach však odhalila znepokojujúci vzorec: aplikácie na počítanie kalórií a monitorovanie telesných ukazovateľov spôsobujú, že používatelia cítia zlyhanie, zahanbenie a sú pripravení úplne sa vzdať svojich wellness cieľov.
Tento výskum, ktorý uskutočnil tím z Univerzity College v Londýne a Loughboroughskej univerzity, odhaľuje kritickú chybu v revolúcii digitálneho zdravia a spochybňuje základný predpoklad, že viac údajov nevyhnutne vedie k lepším výsledkom.
Algoritmická priepasť
Štúdia skúmala verejnú diskusiu na sociálnej sieti X, predtým Twitter. Výskumníci využili kombináciu umelej inteligencie a ľudskej analýzy na preosiatie 58 881 príspevkov týkajúcich sa piatich najziskovejších fitness aplikácií na svete.
Zamerali sa na 13 799 príspevkov vyjadrujúcich negatívne nálady a odhalili konzistentný príbeh o trápení sa používateľov. Ústredným konfliktom nebol nedostatok vôle, ale boj s cieľmi generovanými aplikáciami, ktoré používatelia označovali za nedosiahnuteľné a demoralizujúce.
Jadro problému spočíva v automatizovaných algoritmoch, ktoré vypočítavajú denné kalorické ciele. Používatelia jednoducho zadajú svoju aktuálnu a cieľovú hmotnosť a softvér vygeneruje presný denný príjem stravy.
Tieto výpočty však často ignorujú základné biologické skutočnosti. Príspevok jedného používateľa poukázal na túto absurditu a uviedol, že jeho aplikácia odporúča konzumovať mínus 700 kalórií denne na dosiahnutie cieľa.
Ďalší používateľ varoval, že slepé dodržiavanie odporúčaní aplikácií by mohlo viesť k nezdravému a neudržateľnému kalorickému deficitu.
Keď sa život neriadi programom
Štúdia zistila, že tieto algoritmické systémy nezohľadňujú zložitosť individuálnych ľudských okolností.
Dojčiaca matka opísala svoje zmätenie, keď jej aplikácia MyFitnessPal nezohľadňovala odhadovaných 500 kalórií spálených denne počas dojčenia, čím sa jej cieľ okamžite stal nereálnym. Strnulý rámec aplikácie neposkytoval priestor pre túto biologickú realitu, čo ju od začiatku nasmerovalo na zlyhanie.
Cvičenie sa paradoxne stalo ďalším bodom frustrácie.
Používatelia hlásili, že keď zaznamenávali fyzickú aktivitu, aplikácie automaticky upravovali ich denný príjem kalórií smerom nadol, aby udržali prudký deficit. Za cvičenie ich penalizovali, čo často viedlo k zvýšenému hladu a pocitu deprivácie.
Jeden z používateľov panikáril vo svojom príspevku plnom veľkých písmen a chýb. Bol úplne zmätený ohľadom toho, či sa výpočtom spálených kalórií v aplikácii dá vôbec dôverovať.
Špirála hanby
Okrem nepraktických cieľov dizajn aplikácií často vyvoláva silné pocity hanby. Upozornenia, ktoré mali povzbudzovať k pravidelnému zaznamenávaniu jedál, boli namiesto toho vnímané ako odsudzujúce otravovanie.
Jeden používateľ priznal, že sa z hanby vyhýbal zaznamenávaniu svojej večere s pizzou, zatiaľ čo iný sa s tým vyrovnal čiernym humorom a povedal aplikácii, aby ho po zjedení veľkého jedla a zmrzliny nechala na pokoji.
Samotný akt každodenného zaznamenávania zjedených jedál spôsobil, že aj zdravé potraviny sa tiež stali zdrojom úzkosti.
Jeden používateľ vyjadril podráždenie, keď ho aplikácia upozornila na obsah cukru v banáne, prirodzenom a výživnom ovocí. Iní opísali hrôzu, keď zistili kalorický obsah svojich obľúbených pochúťok, pričom jeden človek povedal, že bol zahanbený po tom, čo si vyhľadal informácie o obľúbenej britskej cukrovinke.
Toto neustále numerické posudzovanie premieňa jednoduchý a nevyhnutný akt jedenia na mínové pole úzkosti a sebakritiky.
Bodovací systém zlyháva
Mnohé aplikácie zahŕňajú bodovací systém a virtuálne ocenenia na podporu pravidelného používania. Táto funkcia sa však často vypomstila.
Používatelia opisovali pocity zničenia, keď vynechali jediný deň zaznamenávania, čím sa niekoľkomesačná séria zresetovala na nulu.
Toto rámcovanie „všetko alebo nič“ znamenalo, že tri mesiace pravidelného úsilia mohli byť psychologicky bezvýznamné kvôli jednému zlyhaniu, čím sa vymazal akýkoľvek pocit postupného úspechu.
Keď ľudia čelili týmto nemožným štandardom a narastajúcim negatívnym emóciám, mnohí dosiahli bod zlomu. Príspevky často obsahovali frázu „späť k“, čo naznačovalo návrat k starým zvykom ako nevyhnutnú porážku.
Niektorí sa tomu vyhýbali a zámerne sa rozhodli nezaznamenávať potraviny, aby sa vyhli negatívnej spätnej väzbe aplikácie, čo zmarilo celý účel sebamonitorovania a zároveň pridalo vrstvu viny za podvádzanie samotného systému.
Cesta vpred
Výskumníci interpretujú tieto zistenia prostredníctvom psychologického rámca známeho ako teória sebaurčenia, ktorá predpokladá, že trvalá motivácia si vyžaduje pocit kontroly, schopnosti a prepojenia.
Štúdia naznačuje, že fitness aplikácie systematicky podkopávajú všetky tri aspekty. Používatelia nemajú kontrolu nad cieľmi stanovenými algoritmom, cítia sa neschopní, keď sú ciele nedosiahnuteľné, a vo svojich neúspechoch sú izolovaní rigidnými numerickými cieľmi.
Ak čo i len zlomok z miliónov denných používateľov aplikácií pociťuje tieto účinky, dôsledky pre verejné zdravie sú významné.
Autori štúdie poukazujú na to, že tvorcovia aplikácií často uprednostňujú premenu bezplatných používateľov na platiacich predplatiteľov pred zabezpečením pozitívnych zdravotných výsledkov.
Na rozdiel od lekárskych aplikácií existuje odvetvie wellness aplikácií v regulačnej šedej zóne s minimálnym dohľadom, a to aj napriek potenciálu spôsobenia psychickej ujmy.
Výskum si vyžaduje zásadný redizajn. Namiesto rigidného počítania kalórií a trestajúcich metrík by sa aplikácie mali zamerať na budovanie udržateľných návykov, zvyšovanie pôžitku z fyzickej aktivity a podporu používateľov pri prekonávaní neúspechov.
Cieľom by malo byť podporovať vnútornú motiváciu – inherentné uspokojenie zo zdravia – a nie spoliehať sa na vonkajší tlak hanby a viny.
Kým sa tieto digitálne nástroje nenaučia komunikovať s používateľom s empatiou a biologickým realizmom, riskujú, že odoženú práve tých ľudí, pre ktorých boli vytvorené.
V snahe o dosiahnutie dobrého zdravia môže byť láskavejší a flexibilnejší algoritmus tou najsilnejšou inováciou zo všetkých.
Autor: Ava Grace, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
J.-P.Sartre – „Základom utrpenia moderného človeka je jeho neustále porovnávanie sa s nými!“
A preto nám neustále podsúvajú kvázi celebrity a ich tupé úspechy a ich životný štýl! Vzory krásy!
Kontrolovať znamená uplatňovať moc! A preto nám neustále podsúvajú aplikácie a algoritmy na našu vlastnú zombie sebakontrolu. Autocenzúru, aplikácie na naše dobrovoľné otroctvo bez dozorcov, bez bičovania. Apka ti povie kedy si máš šľahnúť po papuli! Komunisti to nazývali uvedomelosť – chcem byť uvedomelý otrok súdruhovia!
Komunisti mi nikdy nerozkazovali vo volnom čase som liezol na hory s dobrými priateľmi mali sme svoj vlastný svet vysoko v horách a na horských hrebeňoch i v klubovniach. Tam sme boli slobodní a vždy v nadhľade. Vychovávali nás Settonovi Dvaja divosi, Fičali sme na Foglarovkách a pri táborových ohňoch na turistických letných táboroch sme žili a tvorili úžasné a súdržné skupiny mladých ľudí, žili sme s prírodou a bolo to pre nás veľké a úžasné dobrodružstvo.
https://aragonit11.blogspot.com/2025/04/sprava-o-cinnosti-jaskyniarskej-skupiny.html
Dobre – a teraz?
https://encyklopedie.soc.cas.cz/w/Potlach
U nás sa tomu hovorilo čunder. Chlastačka a stanovačka v lese. Nikdy som sa toho nezúčastnil bol som ešte malý keď toto existovalo. Už je to dávno preč. Dnes si na dedine ani nemáme kam ísť opiecť špekáčiky, všetko si postupne zabrali súkromní vlastníci pozemkov a zablokovali prístupy. Tramping is dead. Paradoxne nezomrel za komunistov, ale až v dnešnej ,,dobe slobody“.
Komančovia udržiavali branné kompetencie náhradou skautingu. Ten bol previazaný s veriacimi, takže vadil. Takže komančovia vymysleli Zväzarm. Pre nás deti Klub mladých priateľov armády. Myslím, že som tam získal dobré kompetencie na prežitie, nielen trampské, ale aj prírodovedné, elektrotechnické, strelecké a iné. Potom to zakapalo – odbočím – trénovali nás vojaci prieskumníci. Rozkaz to zrušiť prišiel zhora po 1968. Zrejme nejaké politické „normalizačné“ rozhodnutie. Potom prišlo vodáctvo. Túlanie v prírode, rybolov, hubárčenie. Mám to v sebe od útleho dectva. Doma mám výstroj – buď pripravený = stále pripravený. Pionierstvo je priekopníctvo, o zdrojoch, zlatokopectve, o love, o nových priestoroch. Šatku sme si nikdy neviazali /kravata, uzol, záväzok = slobodomurári/ – na to slúžila návlečka zo škrupiny čierneho orecha tvrdá ako kosť. Pionierstvo je prieskum nových príležitostí, nových svetov, nie podrbaný marxizmus.