75 ročný pacient zmenil stravu a uzdravil sa z Parkinsonovej choroby

Print Friendly, PDF & Email

75 ročný pacient zmenil stravu a uzdravil sa z Parkinsonovej choroby

Doteraz prevládaným názorom v medicíne bolo, že Parkinsonova choroba je nevyliečiteľné ochorenie, ktoré postihuje zvyčajne staých ľudí a možné je ho liečiť jedine tak, že sa zmierňujú prejavy.

Avšak nedávna pozoruhodná prípadová štúdia opisuje dramatické zlepšenie zdravotného stavu 75-ročného pacienta s Parkinsonovou chorobou po trojmesačnej zmene stravy.

Stop Candida

Môže Parkinsonovu chorobu vyvolávať citlivosť na lepok?

Mohla by toxicita lepku zasahovať do nervového systému, vytvárajúc symptómy identické so symptómami klasickej Parkinsonovej choroby?

Uvedená prípadová štúdia sa radí k čoraz rozsiahlejšiemu množstvu výskumu naznačujúceho, ako veľmi je podceňovaná neurotoxicita pšenice.

Zároveň sa týmto odhaľuje potreba preskúmať, či existuje zvýšený výskyt tichej alebo symptomatickej celiakie alebo neceliatickej citlivosti na lepok tak u tých, ktorí sú postihnutí Parkinsonovou chorobou, ako aj tých, čo sú postihnutí súvisiacim multifaktorovým neurodegeneratívnym stavom známym ako parkinsonizmus.

Správa uverejnená v časopise Journal of Neurology uvádza, že celiakia sa často prejavuje len neurologickými príznakmi, dokonca aj v pokročilom veku. Čitateľovi to možno bude pripadať prekvapujúce, vzhľadom k tomu, že najbežnejšie povšimnuteľným symptómom sú gastrointestinálne problémy.

Napriek tomu, keď sa vezme do úvahy rozsiahla uverejnená literatúra o lepku vo vzťahu k jeho nepriaznivým zdravotným účinkom, sú takzvané ´nečrevné´ prejavy intolerancie na obilniny obsahujúce lepok oveľa bežnejšie, než tie, ktoré súvisia s črevami, s nie menej ako 200 rôznymi preukázanými nepriaznivými účinkami.

Naše zhrnutie biologického masakru, spôsobovaného touto ´kráľovnou obilnín´, si môžete prečítať v článku v angličtine Pšenica: 200 klinicky potvrdených dôvodov, prečo ju nemáte jesť (Wheat: 200 Clinically Confirmed Reasons Not To Eat It).

Všimnete si, že vysoko na zozname sa nachádzajú počty poškodení mozgu. Na jej nepriaznivé účinky je obzvlášť citlivý centrálny nervový systém, počnúc schizofréniou až po mániu, autizmus a periférnu neuropatiu.

Lepok a neurotoxicita

Existuje celý rad mechanizmov poháňajúcich neurotoxicitu spájanú s lepkom, ako sú:

1. Lepok sa správa ako „mozgová droga“ – prítomnosť farmakologicky aktívnych opioidných peptidov v pšenici, vrátane štyroch lepkových exorfínov a gliadorfínu a ďalšia je schopnosť lepku brániť prítoku krvi do mozgu.

2. Autoimunita „lepkového mozgu“ – veľké množstvo  výskumu teraz naznačuje, že u citlivých jedincov má pšenica nepriaznivý vplyv na črevno-mozgovú os.

Zvyšuje totiž priepustnosť čreva a napokon vedie k tomu, že imunitný systém nesprávne identifikuje svoje štruktúry v mozgu či nervové tkanivo ako „iné“, čo spôsobuje, že hostiteľský imunitný systém napáda svoj vlastný nervový systém.

 3. „Neviditeľné tŕne“ pšenice majú nepriaznivý vplyv na mozog – bolo zistené, že ochranná bielkovina v pšenici, viažuca sacharidy, známa pod názvom aglutinín pšeničného klíčku (WGA), známa aj ako „pšeničný lektín“, prechádza cez krvno-mozgovú bariéru a môže mnohými spôsobmi narúšať nervovú činnosť.

4. Obilie metabolicky poškodzuje mozog – širší kontext je ten, že obilniny poskytujú nevhodný alebo menej optimálny súbor živín pre mozgový metabolizmus.

Vo svojom bestselleri Obilný mozog dáva Dr. David Perlmutter do súvisu zhoršenie kognitívnych funkcií u starších populácií v západných kultúrach s nadmernou konzumáciou sacharidov (počnúc obilninami a cukrom) a nedostatočnou konzumáciou tukov.

Pri zvážení týchto faktorov nie je prekvapujúce, že odstránenie lepku zo stravy mohlo viesť k tomu, čo názov publikovanej prípadov štúdie opísal ako „Dramatické zlepšenie symptómov parkinsonizmu po zavedení bezlepkovej diéty u pacienta s tichou celiakiou“.

Podobne pozoruhodných uzdravení sme boli svedkami pri tukoch, optimalizujúcich mozgový metabolizmus, ako sú kokosový olej, v prípadoch invalidizujúcej demencie, vrátane Alzheimerovej choroby.

Prípadová štúdia so 75 ročným pacientom

V tejto novej prípadovej štúdii mal 75-ročný muž rok trvajúce „ťažkosti s chôdzou, nedostatočnou stabilitou a unavenosťou“.

Jeho neurologické vyšetrenie odhalilo:

  • faciálnu hypomímiu (obmedzené výrazy tváre)
  • bradykinéziu (extrémnu pomalosť pohybov a reflexov)
  • rigiditu
  • nestabilitu postoja

Boli zhotovené snímky mozgu za použitia jednofotónovej emisnej počítačovej tomografie  (SPECT), ktoré odhalili abnormality zodpovedajúce nízkej tvorbe dopamínu a ktoré v kombinácii s klinickými údajmi viedli k diagnostikovaniu Parkinsonovej choroby.

Ďalšie laboratórne vyšetrenie krvi zistilo nižšie než normálne hladiny folátu (kyseliny listovej), zvýšený homocysteín, pri normálnych hladinách vitamínu B12.

Pre posúdenie možnosti asymptomatickej malabsorpcie z dôvodu tichej celiakie bolo ďalej preskúmaný krvný obraz.

Protilátky proti gliadínu, výrazne zvýšené hladiny imunoglobulínu (IgA), protilátky proti transglutamináze a pozitívne anti-endomyziálne protilátky – všetko znaky s lepkom súvisiaceho autoimunitného ochorenia.

Pozoruhodné je, že len po 3 mesiacoch vzdania sa lepku pacient hlásil takmer úplnú remisiu symptómov, následne potvrdenú neurologickým posúdením. Po 18 mesiacoch bol vyšetrený znova a bolo zistené ďalšie zlepšenie.

Pozoruhodné je tiež, že pacient nevidel merateľné zlepšenia abnormalít dopaminergických receptorov, objavených na snímku jeho mozgu, ktoré by sa dali očakávať pri klasickej Parkinsonovej chorobe, prejavujúcej sa degeneráciou buniek, vytvárajúcich dopamín v čiernej hmote (substantia nigra) mozgu.

Autori preto nepostulovali, že Parkinsonovu chorobu spôsobila u pacienta celiakia, ale skôr že v tomto prípade celiakia aktivovala parkinsonizmus.

Prípad však ilustruje možnosť, že celý rad pacientov, ktorým bola diagnostikovaná Parkinsonova choroba, trpí predtým nezisteným a nehláseným parkinsonizmom, ktorý z vonkajšieho klinického prejavu môže vyzerať identicky.

Záver

Ľudia, ktorí by mohli mať veľký prospech z odstránenia príčiny neurologických problémov – konkrétne vzdania sa lepku, resp. pšenice – sú často diagnostikovaní zbytočne a zbytočne liečení liekmi na zmiernenie Parkinsonovej choroby.

To však môže v konečnom dôsledku viesť k zrýchlenej degenerácii tvorby endogénneho dopamínu v mozgu, zvýšenej neurotoxicite z dôvodu liekových metabolitov (napr. 6-hydroxydopamínu) a tvorbe dyskinézy (porúch pohybu), ktoré sú oveľa horšie, než v stave pred liečbou, alebo ktoré neboli vôbec prítomné.

Zdroj: greenmedinfo.com, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Zaujíma ma, či aj špalda spôsobuje problémy uvedené v článku, keďže tiež obsahuje lepok. Ak niekto vie poradiť, budem veľmi rada. Ďakujem.

    • Oriona, nielen pšenica (vrátane špaldovej), ale žiadna obilnina obsahujúca lepok (raž, jačmeň, ovos…) mozgu neprospieva. Pšenica má z menovaných druhov obilnín najagresívnejší lepok, preto aj rozsah škodlivých účinkov na náš mozog je najväčší. Špalda, pravdaže, tiež.
      Pšenica (aj špaldová) neškodí len ľuďom s celiakiou, ona nie je vhodná pre nikoho. Kupujte si amarant, quinou, pšeno, pohánku, ryžu… (po konzumácii pohánky sa nesmie ísť na slnko, je fototoxická). Quinou odporúčam jesť naklíčenú – je to vitamínová a minerálová bomba.

      David Perlmutter, MD v svojej knihe Pšeničný mozog opisuje a podrobne v nej vysvetľuje „prekvapivú pravdu o pšenici a sacharidoch – tichých zabijakoch nášho mozgu“. Medzi jeho najpozoruhodnejšie prípady patria ľudia, ktorí celkom zmenili svoj život a zdravie úplným odstránením lepku zo stravy a začali sa zameriavať na tuky namiesto sacharidov. Spozoroval, ako tento posun vo výžive ukončil depresiu, uľavil od chronickej únavy, zvrátil cukrovku 2. typu,zastavil obsedantno-kompulzívne správanie a vyliečil mnohé neurologické choroby od psychickej únavy až po bipolárnu poruchu. No a podľa tohto autora lepok nie je jediným zloduchom. Ak chceme skrotiť zápaly a predchádzať chorobám a mentálnym dysfunkciám, je potrebné zvoliť stravu s extrémne nízkym obsahom sacharidov a vysokým obsahom tukov. (Tento autor však zas prekvapujúco uvádza taký recept ako napr. omeleta s kozím syrom pripravovaná na panvici s olejom v rúre vyhriatej na 200°C… ja si myslím, že tepelnou úpravou sa strava mení na mŕtvu a zďaleka nie je pre organizmus taká prospešná, ako strava surová.)
      Dovolím si uviesť jeden úprimný citát z jeho 336-stranovej knihy: „Žiadna diéta neodstráni z Vášho tela všetok tuk, pretože mozog pozostáva takmer výlučne z tuku. Bez mozgu by ste možno vyzerali dobre, ale vaše schopnosti by stačili tak maximálne na politiku.“ (George Bernard Shaw)

      P.S.: Autor vydal aj ďalšiu, rovnako objemnú knihu s názvom Zdravý mozog; v nej zdôrazňuje dôležitosť črevnej mikroflóry a jej vplyv na náš najpozoruhodnejší orgán.

      • Emily, ďakujem veľmi pekne za obsiahlu odpoveď. Súhlasím so všetkým. Pšeno, pohánka, ryža, slzovka, cirok a pod., sú už roky súčasťou nášho jedálnička, ako aj surová strava. Dokonca ste mi pripomenuli knihu Pšeničný mozog, ktorú som pred časom dostala, ale zostala zabudnutá na poličke, takže prišiel čas siahnuť po nej 🙂 Jediné čoho sa vzdávam veľmi ťažko, je dobrý chlebík.. a preto kupujeme, resp. pečieme ražný, špaldový, pohánkový. Som si vedomá že aj raž a špalda obsahujú lepok, len som dúfala že nie je taký agresívny ako pšeničný. Skúšala som aj kváskovať, ale kváskové produkty sa mi nedarili v takej kvalite, aby sme si na nich pochutili. Jedli sme ich skôr z povinnosti, preto som od kváskovania postupne upustila. Asi to chce viac praxe a vytrvalosti. Možno opäť v zime, bude viac času. Veľmi ma pobavil citát v závere príspevku :))) ďakujem ešte raz a všetko dobré, veľa zdravia prajem.

    • Ja roky kupujem bio špaldový kváskový chlieb. Mám rada chlieb a myslím si, že je to menšie zlo.
      Ako viem bio špalda nesmie byť postrekovaná glyfosátom (Round-up ready).
      A ako viem špalda je pôvodná, nekrížená pšenica, asi obsahuje menej lepku a menej cukru.
      Toľko viem, že dnes preto toľko ľudí trpí všelijakými chorobami čriev lebo čo nie je bio sa postrekuje glyfosátom (strašný jed). Glyfosát naruší črevnú flóru, črevo sa stane „priepustným“.

      • Áno glyfosáty sú naozaj veľké zlo, treba sa im vyhnúť všade kde sa len dá, a burinu – aspoň tú vo vlastných záhradách – likvidovať alternatívnymi spôsobmi. Ja mulčujem všade kde sa dá, napr. pokosenou trávou, sadím plodiny nahusto aby burina nemala priestor, ničím ju aj vriacou vodou, napr. v dlažbe, na chodníkoch … Nedávno som čítala, že kukuričná múka funguje ako ničiteľ buriny, treba ju vytrhať, posypať a údajne viac nenarastie. Nemám zatiaľ vyskúšané, lebo neviem či sa dá použiť aj medzi hriadkami, kde by mohla zasiahnuť aj plodiny – zrejme zničí aj tie, resp. či nepoškodí pôdu. Má niekto skúsenosti s kukuričnou múkou, alebo iné, spoľahlivé (netoxické) metódy na ničenie buriny? Za posledné cca 2 roky mi záhradu doslova zaplavila drobná ďatelina s červenou vňaťou a žltými kvietkami, ničí trávnik a je úplne všade, nedá sa vytrhnúť lebo je veľmi krehká, rozpadáva sa na kúsky, treba ju opatrne nožom vyberať z pôdy, inak to nejde, a na to nemám síl ani času, ďakujem za prípadné rady.

        • Oriona, je možné, že na odstránenie buriny ste si zvolili veľmi nešťastný termín. Úplne najnevýhodnejšie na boj s burinou je obdobie dorastajúceho mesiaca, ak mesiac prechádza znamením leva.
          Naopak, najvhodnejšie obdobie na zbavenie sa kdejakej chamrade sú dni ubúdajúceho, resp. cúvajúceho mesiaca (t. j. keď mesiac má tvar písmena C) – najlepšie je, keď prechádza znamením kozorožca (kozorožec v čase ubúdajúceho mesiaca je od januára do júna). Tento rok ste ideálny termín na zlikvidovanie buriny už prešvihli, no nič to, v najbližších týždňoch – mesiacoch je možné túto pliagu aspoň zredukovať a zabrániť jej bujneniu, no a v lete budúceho roka jej môžete vykrútiť krk úplne.
          Na jeseň bude potrebné prekopať a vyplieť burinu pri cúvajúcom mesiaci, t.j. keď bude mať mesiac z nášho pohľadu oblúk na ľavej strane. Je to dobrá príprava pôdy na budúci rok.
          Potom ju znova vytrhajte na jar – za cúvajúceho mesiaca v kozorožcovi: 8. a 9. marec (pondelok, utorok) alebo 4. a 5. apríl (nedeľa, pondelok), prípadne 1. a 2. máj (sobota, nedeľa).
          V kalendári na rok 2021 si potom poznačte dátum 18. jún, dopoludnia, do 12. hodiny SEČ. Je to mimoriadny deň (teda poldeň) na vykynoženie aj pretrvávajúcej buriny – viac nevyrastie. Tento deň vychádza na piatok, pričom mesiac bude dorastať (bude mať tvar písmena D) a bude v panne, ale to nech Vás nemýli. Je to jeden z javov v prírode nevysvetliteľný, ale tak to funguje po celé stáročia. Na Slovensku (a takisto v bývalom Československu) sa, žiaľ, ani tieto poznatky neuchovali.

          • …ešte že sa sem-tam riadim starým známym „dôveruj, ale preveruj“… pre istotu som nazrela aj do inej knihy od tej istej autorky, a v nej ako jedinečný deň na totálne zastavenie opakovaného rastu buriny je dátum 18. máj (nie jún), čas „iba dopoludnia“ súhlasí. Môže ísť o chybu prekladu jednej z publikácií (neprekladala ich tá istá prekladateľka). Práve v tejto oblasti osobnú skúsenosť nemám (bývam v bytovke), takže Vám nezostáva iné, ako aspoň časť záhrady vyplieť 18. mája a v prípade, že burina vyraší, presne o mesiac zbaviť tohto nechceného hosťa celú záhradu.

  2. Jednoduchá

    Pre p.Emily a p.Jean – Ďakujem pekne za cenné rady pri bezlepkovej strave, človek sa zasa dozvie niečo nové a ,,rozšíri si svoje obzory“ ohľadom zdravej stravy :- )…………….

Pridajte komentár

*