Vakcíny pre zdravie nepotrebujete, tvrdí lekárka, ktorá zvíťazila nad Britskou lekárskou radou

Print Friendly, PDF & Email

Lekárka, ktorá víťazí nad britskou Generálnou lekárskou radou dôkazmi, že vakcíny nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie zdravia

Čo sa udialo, keď sa britská lekárka objavila na súde ako odborný svedok, ktorý mal dvom matkám pomôcť dokázať, že ich deti nepotrebovali byť očkované?

Výsledkom bol 3 roky trvajúci súdny spor proti britskej Generálnej lekárskej rade, ktorý sa skončil stiahnutím všetkých vznesených obvinení proti lekárke.

Ako znížiť cholesterol a vyčistiť cievy

Dr. Jayne Doneganová, britská všeobecná lekárka, prežila veľmi fascinujúci príbeh.

Ten začal tým, že bola veľmi silnou zástankyňou očkovania, prešlo však iba niekoľko rokov a už sa vyslovuje nielen proti nebezpečenstvám očkovaní, ale dostala aj predvolanie pred Generálnu lekársku radu, ktorá proti nej vzniesla niekoľko vážnych obvinení týkajúcich sa jej profesionality.

Po niekoľkých stresujúcich rokoch na súde proti lekárskej rade Dr. Doneganová svoj spor napokon vyhrala. Je však možné, že o tom práve počujete prvýkrát.

Aby ste si mohli urobiť celý obraz o tom, čo sa udialo, je najlepšie prečítať si celý príbeh. Dr. Doneganová dala súhlas použiť celú jej správu, ktorá nasleduje nižšie.

Príbeh Dr. Jayne Doneganovej

Ako lekárku všeobecnej medicíny, ktorá v roku 1983 ukončila štúdium na Lekárskej fakulte nemocnice St. Mary University of London, ma všetko moje univerzitné vzdelávanie a postgraduálne skúsenosti v oblasti pôrodníctva a gynekológie, plánovaného rodičovstva, detského zdravia, ortopédie, pohotovostnej medicíny a všeobecného lekárstva viedli k tomu, že som bola silnou zástankyňou programu všeobecného detského očkovania.

Vlastne som v 80. rokoch zvykla do očkovania presviedčať rodičov, ktorí nechceli dať zaočkovať svoje deti proti čiernemu kašľu – čo bola vakcína považovaná v tých časoch za „problematickú“.

Hovorievala som im, že s vakcínou sa skutočne spájajú nepriaznivé reakcie – nepatrila som k lekárom, ktorí by obchádzali také nepríjemné detaily.

Avšak nám lekárom povedali, že nepriaznivé reakcie, ktoré by mohli nastať po očkovaní proti čiernemu kašľu, sú prinajmenej desaťkrát nepravdepodobnejšie, než šanca na komplikácie zo samotného ochorenia a že v zásade je zmyslom podania vakcíny ich deťom uchrániť ich pred tým, aby chorobu dostali.

Rodičov, ktorí nedávali deti očkovať, som zvykla považovať buď za nevzdelaných, alebo za sociopatov

Vlastne som rodičov, ktorí nechceli dať očkovať svoje deti, zvykla považovať buď za neinformovaných, alebo priamo za sociopatov.

Som presvedčená, že tento názor nie je medzi dnešnými lekármi ničím nezvyčajným. Prečo som mala tento postoj?

Nuž, počas môjho lekárskeho štúdia ma učili, že ľudia, ktorí v tisícoch či státisícoch zomierali na ochorenia, ako sú záškrt, čierny kašeľ a osýpky – na ochorenia, na ktoré existujú vakcíny – na ne po zavedení očkovania zomierať prestali.

Zároveň ma učili, že ochorenia, ako sú týfus, cholera, reumatická horúčka a šarlach – na ktoré vakcíny neexistujú – prestali ľudí zabíjať vďala zlepšeniu sociálnych podmienok.

Logické by potom bolo položiť si otázku, prečo, keď sociálne podmienky zlepšili zdravie populácie vo vzťahu k niektorým ochoreniam, nezlepšili ich zdravie vo vzťahu ku všetkým chorobám?

No množstvo informácií, ktoré musíte absorbovať počas štúdia medicíny je také obrovské, že máte skrátka sklon brať všetko tak, ako je napísané a nespájať si veci, ktoré by boli zrejmé niekomu inému.

Pre mňa a mojich súčasníkov išlo o prijatý článok viery, že očkovanie je ten najužitočnejší zdravotný zásah, aký bol kedy zavedený.

Keď sa v rokoch 1991 a 1993 narodili moje deti, dala som ich poslušne – teda, nazdávala som sa, že k tomu mám všetky potrebné vedomosti, podporené mojím štúdiom medicíny – zaočkovať, vrátane vakcíny MMR, pretože to tak bolo správne.

Dokonca som nechala svoju štvortýždňovú dcérku na klinike verejného zdravotníctva zaočkovať aj exspirovanou vakcínou BCG (proti tuberkulóze).

Vakcína BCG po exspiračnej dobe mi poškodila dieťa

Všimla som si (ide o silu zvyku – automaticky si prezerám fľaštičky a hľadám názov lieku, číslo výrobnej šarže a dátum exspirácie), že vakcína je po záručnej dobe a povedala som: „Ach, prepáčte, tuším je už po exspiračnej dobe.“

A lekárka mi sucho odpovedala: „Len si nerobte starosti, práve preto má klinika hodinu meškanie – práve sme zisťovali, či jej ju môžeme podať a JE to v poriadku.“

Na čo som ja povedala: „Tak dobre.“

A nechala somu ju zaočkovať… Moja úbohá dcérka mala hroznú reakciu, no ja som bola taká presvedčená, že je to pre jej najlepšie dobro, že som so zvyšnými očkovaniami pokračovala aj v 2, 3 a 4 mesiacoch.

Žiadny dôkaz epidémie osýpok

Z toho som vychádzala – moje nadšenie pre vakcíny nenarúšal dokonca ani môj záujem o homeopatiu. Ako som tomu chápala, išlo o rovnaký proces – daj malú dávku niečoho a ono ťa to spraví imúnnym – teda žiadny problém.

Čo sa teda stalo?

V roku 1994 prebiehala očkovacia kampaň proti osýpkam a ružienke, počas ktorej bolo proti týmto ochoreniam zaočkovaných 7 miliónov školopovinných detí.

Hlavný zdravotník poslal listy všetkým všeobecným lekárom, lekárnikom, ošetrovateľkám a ďalšiemu zdravotníckemu personálu, že nastane epidémia osýpok.

Najprv to bolo jedno očkovanie MMR, potom dve, teraz TRI?

Dôkazy tejto epidémie neboli v tom čase zverejnené. V neskoršej dobe sa zdá, že bola predpovedaná zložitým matematickým modelom založenom na odhadoch, a tak by k nej možno nikdy nebolo bývalo došlo.

Hovorili nám:

„Nikto, kto má jednu dávku vakcíny, nebude nevyhnutne chránený pred nastávajúcou epidémiou. Potrebuje preto ďalšiu.“

„No dobre, to je v poriadku,“ povedala som si, „vieme predsa, že žiadna vakcína nie je 100-percentne účinná.“

Poplašné zvony: Teraz sú potrebné až tri vakcíny MMR?

Znepokojilo ma však, keď povedali, že pri príchode epidémie nemusia byť nevyhnutne chránení ani tí, ktorí dostali dve dávky vakcíny a že potrebujú tretiu.

Možno sa na to nepamätáte, ale v tých dobách bola v očkovacom kalendári len jedna dávka vakcíny proti osýpkam. Išlo o vakcínu so živým vírusom, bolo to teda ako prísť do kontaktu s divým vírusom, len trochu pozmeneným, aby bol bezpečnejší a viedol k imunite.

Odvtedy, samozrejme, pridali ďalšiu dávku v predškolskom veku, lebo jedna dávka nezaberala, v tej dobe to však bola len „jedna injekcia za život“.

A teraz nám hovoria, že keď nastane epidémia, ľudí neochránia dokonca ani dve očkovania vakcíny „jednej za život“. V tomto bode som si začala klásť otázku:

„Prečo som tým rodičom stále hovorila, že vakcíny sú bezpečnejšie než ochorieť a že zaočkovanie v podstate zabráni ich deťom tú chorobu dostať – s rizikom komplikácií?

Že vakcíny nie sú stopercentné, ale v podstate sú na to určené, keď sa zdá, že deti môžu byť zaočkované, môžu mať rôzne nepriaznivé reakcie súvisiace s vakcínou a aj napriek tomu dostať ochorenie so všetkými možnými komplikáciami, ktoré sa s ním spájajú, hoci už majú dve dávky tej „jednorazovej“ vakcíny?

Aký to má teda zmysel? Toto sa mi nezdá byť v poriadku.“

Ak si kladiete otázku, ako je možné, že by niekto mohol mať dve dávky „jednorazovej“ vakcíny, tak je to preto, lebo vtedy, keď bola v roku 1988 zavedená vakcína MMR, bolo už veľa detí zaočkovaných proti osýpkam.

No hovorili nám, že aj napriek tomu by sme im mali vakcínu MMR podať, lebo ich „ochráni proti mumpsu a ružienke a zvýši ich imunitu proti osýpkam“.

Tiež nám hovorili, že najlepší spôsob očkovania je hromadný, lebo to „preruší reťaz prenosu“. A tak som si povedala:

„Načo vlastne očkujeme všetky tie detičky v 2, 3 a 4 mesiacoch veku? Prečo jednoducho nepočkáme dva či tri roky, a potom nezaočkujeme všetky, ktoré sa medzitým narodili a „neprerušíme tak reťaz prenosu“?“

Ako znížiť cholesterol a vyčistiť cievy

Veci jednoducho nesedia

Takže niektoré veci jednoducho nesedia. Je však veľmi ťažké začať vážne spochybňovať bezpečnosť a účinnosť očkovania, najmä keď ste mu boli naučení tak pevne veriť.

Čím vyššie máte lekárske vzdelanie, tým je to ťažšie, pretože máte v istých ohľadoch o to vymytejší mozog.

Nie je to ľahké, alebo aspoň vtedy nebolo, vykročiť cestou, ktorá vás môže zaviesť opačným smerom, než ktorým sa uberajú všetci vaši kolegovia a systém zdravotnej starostlivosti, v ktorom pracujete.

Prečítala som niektoré knihy, ktoré by sa dali opísať ako „antivakcinačné“.

Obsahovali grafy dokazujúce, že k väčšine poklesu úmrtí na infekčné ochorenia, proti ktorým máme očkovacie látky a k poklesu ich výskytu došlo ešte pred zavedením vakcín v 50. a 60. rokoch, napríklad u čierneho kašľa a koncom 60. rokov u osýpok.

Usúdila som, že nemôžem len tak prijať, čo mi tieto knihy hovoria, najmä keď odkaz je opakom toho, čo som sa do tej doby učila. Potrebovala som si spraviť nejaký výskum.

Zdalo sa, že grafy v mojich učebniciach a Očkovacej príručke Ministerstva zdravotníctva dokazujú, že zavedenie vakcín spôsobilo prudký pokles úmrtí na ochorenia, proti ktorým sa dá očkovať.

Zhromažďovanie mojich vlastných grafov o očkovaní – prečo bolo také ťažké získať informácie?

Usúdila som, že ak mám seriózne spochybniť, čo som sa naučila na lekárskej fakulte a od svojich profesorov, budem si musieť zohnať skutočné údaje sama.

A tak som zatelefonovala do Národného štatistického úradu (ONS) a požiadala ich o zaslanie grafov úmrtí na choroby, proti ktorým od polovice 19. storočia očkujeme, od obdobia, kedy sme začali robiť záznamy až doteraz.

Povedali mi: „My ich nemáme – máme len grafy k ovčím kiahňam a tuberkulóze; asi by ste to mali skúsiť na Ministerstve zdravotníctva.“ To som aj urobila.

Grafy z 19. ani počiatku 20. storočia nemali ani oni. Povedali: „Radšej by ste to mali skúsiť na Národnom štatistickom úrade.“ 

„Tam som už skúšala,“ odpovedala som. „Práve oni mi odporučili obrátiť sa na vás.“

Zdalo sa, že sa začínam krútiť v kruhu, a tak som znova zatelefonovala do Národného štatistického úradu a povedala im o svojom probléme.

„Nuž,“ povedali, „máme tu všetky údaje odvtedy, čo štátny register začal v roku 1837 zaznamenávať počty úmrtí na infkečné ochorenia. Ak chcete, môžete  prísť a pozrieť si ich.“ Bolo to zadarmo.

Kvôli získaniu informácií, ktoré som si mala vybrať sama, som musela ísť aj so svojmi dvomi deťmi vo veku 6 a 4 rokov do Úradu pre národnú štatistiku v londýnskej štvrti Pimlico.

Dievčatá boli veľmi dobré – boli zvyknuté cestovať so mnou a sprevádzať ma – a personál knižnice bol veľmi milý; dobrosrdečne dal mojim dcérkam na pitie pomarančový džús, papier a pastelky, aby si mohli kresliť a zabaviť sa samy, zatiaľ čo som vyťahovala všetky tie moľami obžraté staré knihy z rokov 1837 až 1900, po ktorých už, našťastie, existoval CD-ROM, ktorý si človek mohol za značný obnos kúpiť a odniesť domov.

Išlo o jedno z užívateľsky najnepríjmnejších dátových úložísk, s akým som sa kedy stretla, no bolo to lepšie, než musieť tam fyzicky dochádzať deň čo deň.

A tak som sa so svojimi poznámkami a CD-ROMom pobrala domov a nakoniec si zostavila svoje vlastné grafy. Vyľakalo ma zistenie, že sa podobajú grafom z niektorých kníh (protiočkovacích), ktoré som nedávno čítala.

Lekárka, ktorá víťazí nad britskou Generálnou lekárskou radou dôkazmi, že vakcíny nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie zdravia

Graf 1: V Anglicku aj USA bol čierny kašeľ na ústupe (veľmi ustálenom) už pred zavedením vakcíny

Ľudia prestali umierať na čierny kašeľ dávno pred zavedením vakcíny

Ohromilo ma a nemálo rozrušilo zistenie, že keď nakreslíte graf miery úmrtnosti na čierny kašeľ, ktorý sa začína v polovici 19. storočia, môžete jasne vidieť, že najmenej 99 % ľudí, ktorí na čierny kašeľ zomierali v 19. a začiatkom 20. storočia, prestalo zomierať ešte predtým, ako bola najprv skusmo v 50. a potom vo veľkom v 60. rokoch 20. storočia zavedená vakcína proti čiernemu kašľu.

Uvedomila som si tiež, že dôvodom, prečo sa na základe grafov Ministerstva zdravotníctva zdajú byť vakcíny také účinné, je fakt, že sa začali robiť až v 40. rokoch, kedy už nastala väčšina zlepšení v zdravotníctve.

A to bolo ešte predtým, než boli bežne dostupné antibiotiká.

Ešte dramatickejší bol pokles, keď ste vybrali len úmrtia osôb vo veku do 15 rokov – v čase, keď sa začiatkom 60. rokov 20. storočia stala vakcína proti čiernemu kašľu súčasťou celkového očkovacieho kalendára, bola už všetka ťažká práca vykonaná.

Vlastné grafy Ministerstva zdravotníctva: nedobrý spôsob dokazovania zmien v úmrtnosti a ochorení

Teraz som si začala uvedomovať, že grafy, aké boli vyobrazené v Zelenej knihe Ministerstva zdravotníctva, nie sú dobrým ani jasným spôsobom dokazovania zmien v mortalite (úmrtnosti) a morbidite (výskyte ochorenia), ktoré sa udiali pred a po zavedení očkovania proti týmto ochoreniam.

Podobné je to s osýpkami: Zelená kniha Ministerstva zdravotníctva uvádza graf, ktorý má začiatok až v roku 1940. Podľa neho sa zdá, že k veľkému poklesu počtu prípadov došlo po zavedení vakcíny v roku 1968.

No pri pohľade na graf siahajúci až do roku 1900 môžete vidieť, že miera úmrtnosti – pričom úmrtie je najhoršou komplikáciou ochorenia – klesla o 99 % ešte pred zaradením vakcíny do očkovacieho kalendára.

Lekárka, ktorá víťazí nad britskou Generálnou lekárskou radou dôkazmi, že vakcíny nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie zdravia

Graf 2: Osýpky boli na prirodzenom ústupe už pred zavedením vakcíny.

100-percentný pokles úmrtí na osýpky tri roky pred zavedením vakcíny

Po prizretí sa konkrétnej kategórii osôb mladších ako 15 rokov je možné vidieť, že v období rokov 1905 až 1965 došlo prakticky k 100-percentnému poklesu úmrtí na osýpky – čo bolo tri roky pred zavedením vakcíny v Anglicku.

Koncom 90. rokov sa objavila reklama na vakcínu MMR zobrazujúca dieťa v plienkach, sediace na okraji útesu a na druhej strane zakrádajúceho sa leva.

Hlas nad nimi hovorí: „Žiadny milujúci rodič by zámerne nenechal svoje dieťa bez ochrany a v nebezpečenstve.“

Prírodná liečba osteoartritídy

Podľa mňa by bolo vedeckejšie zverejniť ako výstrahu jeden z grafov využívajúcich informácie od Národného štatistického úradu – rodičia by tak mali väčšiu šancu rozhodnúť sa informovane, než keď ich k tomu núti strach.

Keď po návšteve svojho všeobecného lekára alebo zdravotného pracovníka odchádzate s pocitom strachu, je to preto, lebo ste prevzali ich pocity.

Ak na chorobu a zdravie máte len „lekársky model“, potom viete len toľko, že tam vonku je nepriateľský svet a keď nebudete mať vakcíny, antibiotiká a 100-percentné antibakteriálne mydlo, nebudete mať žiadnu obranu proti všetkým tým choroboplodným zárodkom, ktorými ste vy a vaše deti obklopení.

Keď vaše deti dostanú osýpky, môžu byť v poriadku, nikdy však neviete povedať, kedy nastane pohroma a môžu zostať hendikepované alebo mŕtve náhodnou rukou osudu.

Zdravie pochádza z výživy a ďalších opatrení zdravého sedliackeho rozumu.

Jedinou imunitou je zdravie

Taká som bola aj ja a keď mi začalo svitať strašné pochopenie, že vakcíny vôbec nie sú tým, za čo ich vyhlasujú, začala som v panike hľadať nejaký iný spôsob, ako ochrániť svoje deti a seba – nejakú inú zázračnú guľu.

Moja dlhá, pomalá cesta výskumu ekológie vakcinačných ochorení zahŕňala vzdelávanie o iných modeloch a zdravotných filozofiách a postupné uvedomenie, že to, čo mi ľudia po celý čas hovorili, teda, že „jedinou imunitou je zdravie“, je pravda.

Nepotrebujeme byť chránení pred tým, čo je „tam vonku“. Infekčné choroby dostávame vtedy, keď naše telo potrebuje periodické čistenie.

Detské lokálne vyrážky alebo tiež „exantémy“, ako sa nazývajú, prospievajú obzvlášť deťom, aby mohli robiť patričné skoky vo vývoji.

Keď máme horúčku, kašeľ, vyrážky, potrebujeme ich liečiť podporne, a nie ich potláčať.

Štandardná lekárska liečba symptómy potláča a spôsobuje najväčšiu škodu

Podľa mojich skúseností spôsobuje najväčšie komplikácie u detských infekcií štandardná lekárska liečba, ku ktorej patrí potláčanie všetkých symptómov.

Čo je najväčšou prekážkou pre lekárov, ktorí sa čo i len pohrávajú s myšlienkou, že všeobecný program detského očkovania nemusí byť taký dokonalý úspech, za aký sa vykresľuje? Alebo že môžu existovať iné spôsoby dosiahnutia zdravia, ktoré sú lepšie a trvácnejšie?

Možno je ňou strach vystúpiť z radu a byť vnímaní ako iní – so všetkými dôsledkami, ktoré to môže mať, čo viem z vlastnej osobnej skúsenosti.

Ako hovorí v roku 1906 George Bernard Shaw vo svojom úvode k hre „Lekárova dilema“:

„Lekári sú úplne rovnakí ako všetci ostatní: väčšina z nich nemá žiadnu česť ani svedomie.

Za čo si ich bežne zamieňajú, sú sentimentálnosť a intenzívny strach robiť čokoľvek, čo nerobí nikto iný, či opomínať robiť to, čo robia všetci ostatní.“

Dr. Jayne L. M. Doneganová, MBBS, DRCOG, DCH, DFFP, MRCGP, MFHom, holistická všeobecná a homeopatická lekárka

Súdny prípad britskej Generálnej lekárskej rady

Na tomto mieste uvádzame niekoľko veľmi zaujímavých informácií o Dr. Doneganovej a o tom, prečo by ste mali venovať pozornosť jej odbornosti v oblasti vakcín jednoducho preto, lebo tak už v skutočnosti spravil svet medicíny.

V roku 2002 šla Dr. Doneganová k Najvyššiemu súdu, lebo bola zainteresovaná do súdneho sporu, v ktorom sa dve matky súdili so svojimi bývalými partnermi kvôli očkovaniu svojich detí.

Prírodná liečba osteoartritídy

Matky nechceli, aby boli ich deťom podané vakcíny – za žiadnych okolností – z obavy, že spôsobia nezvratné poškodenie. No otcovia tak urobili, z čoho vyplynul kontroverzný súdny spor.

Dr. Doneganová písala a verejne prednášala o očkovaniach a prírodných spôsoboch uchovania detského zdravia, a tak bola požiadaná robiť obom matkám odborného svedka.

Dr. Doneganová vyslovila svoj odborný názor, že bezpečnosť a účinnosť vakcín nebola dobre preskúmaná a že pre tieto deti existujú iné spôsoby dosiahnutia zdravia než očkovanie.

Lekárka, ktorá víťazí nad britskou Generálnou lekárskou radou dôkazmi, že vakcíny nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie zdravia

„Proces iniciovaný Generálnou lekárskou radou proti Jayne Donaganovej bol vykalkulovaným útokom na právo obhajcov predložiť súdu dôkaz nezávislého experta.“ – Martin Walker

Proces sa ukázal byť veľmi dlhý a extrémne stresujúci. Občas sa dial za veľmi nečestných okolností, kedy mala sotva čas zhromaždiť si dokumenty, hoci protistrana mala na prípravu tých svojich dvojnásobok času.

Obvinenie z pochybnej vedy

Kvôli informáciám, ktoré poskytovala súdu (a boli v príkrom rozpore s typickými mainstreamovými lekárskymi radami), nazval odvolací súd jej dôkazy „pochybnou vedou“ a GMC (Generálna lekárska rada) – organizácia, ktorá usmerňuje lekárov a hovorí im, ako vykonávať prax – sa zamerala na samu lekárku.

Nakoniec Dr. Doneganovú obvinili zo „závažného profesionálneho zlyhania“, ktoré mohlo potenciálne ukončiť celú jej lekársku kariéru.

V roku 2004 jej doručili oficiálne dokumenty, no písanie správ a prechádzanie stovkami lekárskych dokumentov a štúdií zabralo tri dlhé roky, než konečne došlo k pojednávaniu prípadu.

Obvinenia boli nasledovné:

„že ste (dr. Doneganová):

6a. podávali klamlivé, prípadne zavádzajúce dojmy o výskume, o ktorý ste sa opierali;

6b.  selektívne citovali z výskumu, správ a publikácií a vynechávali relevantné informácie,

6c. dovolili svojím hlboko zakoreneným názorom na tému očkovania prevládnuť nad vašou povinnosťou voči súdu a sporným stranám,

6d. opomenuli predložiť objektívny, nezávislý a nezaujatý názor;

7. Vaše kroky vo vyššie uvedenej hlave 6. boli:

7a. zavádzajúce,

7b. v priamom rozpore s vašou povinnosťou odborného svedka; neprofesionálne,

7c. smerujúce k možnému zneváženiu profesie; a že vo vzťahu k vami vyhlasovaným faktom ste sa dopustili závažného profesionálneho zlyhania.“

Po prečítaní týchto slov určite uznáte, že išlo o veľmi vážne obvinenia. V podstate hovorili, že svedecká výpoveď Dr. Doneganovej na súde bola vymyslená, že poskytla škodlivú radu, ktorá mohla poškodiť celú lekársku profesiu a nechala do prípadu vstúpiť svoj osobný názor.

Ďalšie tri roky si Dr. Doneganová musela pripravovať svoju obhajobu, písať listy, prechádzať stohmi dôkazov a zatrieďovať dokumenty, takže sa len s veľkými ťažkosťami mohla venovať rodine či svojej profesii lekárky.

Vyrovnať sa musela aj s tým, že z prípadu stiahli jej právny tím, a to šesť týždňov predtým, ako sa mala pôvodne dostaviť na súd.

Vedecký „dôkaz“: Veľmi odlišný od „dôkazu“ pred súdnym dvorom

Vtedy sa Dr. Doneganovej podarilo zohnať pána Clifforda Millera, právnika, ktorý bol výnimočne dobre zorientovaný v téme očkovania.

Pán Miller bol nielen veľmi dobrý právnik, ale aj vedec, ktorý získal titul BSc z fyziky. Mal veľmi dôkladnú znalosť vedeckej metodiky, vedel, čo tvorí vedecký „dôkaz“ a ako veľmi sa líši od toho, čo je ako „dôkaz“ akceptované súdnym dvorom.

Dr. Doneganová a Miller veľmi obozretne využívali na podporu svojich tvrdení len správy a štúdie z lekárskych časopisov. Je veľmi dôležité si to zapamätať.

Používali len informácie z uznávaných lekárskych zdrojov.

Tento prípad sa začal s takmer nulovými šancami na úspech, no napriek tomu po takmer troch rokoch právnych ťahaníc a trojtýždňovom výsluchu pred výborom Generálnej lekárskej rady (GMC) v Manchestri, dospel GMC k tomuto záveru:

„Výbor si bol istý tým, že ste v žiadnej fáze nedopustila, aby nad vašou povinnosťou voči súdu a sporným stranám prevážili vami zastávané názory.

Výboru ste dokázali, že vaše správy nevychádzali z vašich hlboko zakorenených názorov a vaše dôkazy to potvrdili.

Vysvetlili ste Výboru, že vaším postojom pri vašej správe bolo poskytnúť súdu alternatívny pohľad na základe materiálu, ktorý ste uviedla vo svojich odkazoch.

Ten materiál bol do veľkej miery čerpaný z publikácií, ktoré sa v skutočnosti vyslovovali v prospech očkovania.

Z vašich dôkazov a dôkazov vášho svedka bolo jasné, že vaším cieľom je upriamiť rodičov k zdrojom informácií o imunizácii a bezpečnosti detského zdravia, aby ste im pomohli informovane sa rozhodnúť.

Povedali ste nám, že na túto tému existuje veľa kníh od lekárov a iných autorov a tiež iné krajiny, ktoré očkovanie vážne spochybňujú a na podporu svojich argumentov uvádzajú veľa historických údajov, dôkazov a lekárskych štúdií.

Žiadnu z týchto publikácií ste nepoužili, pretože ste si nemysleli, že by ich Generálna lekárska rada považovala za uspokojivú oporu či referencie pre vaše odporúčania.

Použili ste zväčša to, čo bolo dostupné v odborných lekárskych časopisoch. Výbor si je istý, že vami poskytnuté správy sú objektívne, nezávislé a nezaujaté.

Výbor teda vyhlasuje, že ste sa závažného profesionálneho zlyhania nedopustili.“

Spor medzi Dr. Doneganovou a GMC bol veľmi podobný súboju Dávida s Goliášom a bol ďalším zriedkavým príkladom skutočného Davidovho víťazstva.

GMC súhlasil s tým, že deti nepotrebujú vakcíny, aby boli zdravé

Chcela by som, aby ste sa naozaj vážne zamysleli nad týmto procesom – nad vyslovenými tvrdeniami – nad konečným výsledkom a tým, čo by mohol znamenať pre celý očkovací priemysel:

  • Doneganová bola prizvaná ako svedok, ktorý mal dokázať, že deti nepotrebujú vakcíny, aby boli zdravé a že mnohé vakcíny sú zbytočné, a nie bezpečné.
  • To vyvolalo neželanú pozornosť britskej Generálnej lekárskej rady, ktorá ju potom dala na súd.
  • Počas tohto tri roky trvajúceho procesu predkladala svoje dôkazy proti veľmi silnej opozícii zloženej z mnohých právnych zástupcov a veľmi drahého právneho tímu, no aj napriek tomu Dr. Doneganová so svojím oveľa menším tímom spor VYHRALA.
  • Čo podľa vás znamenajú ňou predložené dôkazy a fakt, že jej táto lekárska rada nevedela dokázať pochybenie?
  • Ako to ovplyvnilo to, čo si o vakcínach myslíte teraz?
  • A čo vás to núti myslieť si o súčasnej vede, keď sa predstaví pred súdnym dvorom?

O výsledkoch prípadu médiá mlčia

Tento šokujúci výsledok so svojím nepravdepodobným a prekvapivým víťazstvom sa v skutočnosti vôbec nedostal do médií.

Mal by sa pritom ocitnúť na každej titulnej strane všetkých novín sveta, to sa však, samozrejme, nestalo.

Keď médiá vlastnia či financujú farmaceutické spoločnosti, ktoré dokážu vytvárať tlak na vlády, aby robili to, čo chcú, tak sa niet čo čudovať, že toto význačné víťazstvo bolo držané mimo dohľadu verejnosti.

Keď však Dr. Doneganovú prvýkrát obvinili zo závažného profesionálneho zlyhania, tak sa to, samozrejme, do novín dostalo. No keď vyhrala, sotva sa našlo médium, ktoré jej vôbec venovalo pozornosť.

Nemyslíte však, že si verejnosť zaslúži poznať tento výsledok? Neboli by ste radi, keby ste sa o ňom dozvedeli? A nechceli by ste sa tiež dozvedieť o špinavých taktikách použitých na súde proti Dr. Doneganovej?

Po skončení svojho výsluchu pred GMC sa Dr. Doneganovej opýtali, čo ju táto skúsenosť naučila:

„Snáď to, že keď hovorí rodič ´Robí mi starosti bezpečnosť očkovania´, povedia mu: ´Vy tomu nerozumiete, nie ste lekár´. No keď to isté hovorí lekár, povedia mu: ´Žalujeme vás zo závažného profesionálneho zlyhania…´“

Navštívte, prosím, webovú stránku Dr. Doneganovej:

Dr. Jayne L. M. Donegan MBBS DRCOG DCH DFFP MRCGP MFHom

Holistická všeobecná a homeopatická lekárka

Dr. Doneganová cestuje po Veľkej Británii a prednáša rodičom o vakcínach a o tom, ako vytvárať zdravie pomocou výživy, výživových doplnkov a homeopatie.

Ako znížiť cholesterol a vyčistiť cievy

Zdroj: collective-evolution.com, Spracoval: Badatel.net

Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Pavel Čech

    Velice děkuji autorům za tento článek. Je o Dr. Doneganové, která si všimla, že některé postupy v oblasti očkování nemají logiku. A začala pochybovat o nutnosti a účinnosti očkování a začala si zjišťovat, jak je to doopravdy. A přišla například na to, že lidé přestali umírat na černý kašel dávno před zavedením vakcíny. A nebo že 100-procentní pokles úmrtí na spalničky nastal 3 roky před zavedením očkování. A že standardní lékařská léčba potlačuje symptomy a způsobuje největší škodu….

    Ten článek je sice z UK, ale u nás je to stejné nebo ještě horší. Pokud by se u nás někdo zamyslel nad logikou očkování a jeho prosazování, tak by mu taky asi přišlo ledacos divné a nelogické. Třeba proč v ČR nelze přijmout do předškolního zařízení díte bez očkování proti hepatitidě B, která se přenáší krví a pohlavním stykem a jejíž přenos v kolektivu malých dětí je tudíž téměř nemožný, viz http://rozalio.cz/nase-projekty/legislativni-zmeny-v-systemu-ockovani/1426-poslanecka-snemovna-schvalila-zmeny-na-skolu-v-prirode-pojedou-deti-bez-ohledu-na-ockovani-pro-prijimani-do-skolek-se-podminky-meni. A obdobně kdyby člověk začal zkoumat téměř jakoukoliv léčbu, včetně léčby rakoviny, asi by v mnoha případech nenašel seriózní logické zdůvodnění.

    Zdánlivě to vypadá, že v léčbě a prevenci často chybí logika. Alespoň pokud vycházíme z toho, že cílem medicíny a zdravotnictví je, aby byli všichni co nejzdravější. Ale pokud bychom si aspoň hypoteticky představili, že zdraví dětí a dospělých není pro medicínu to nejdůležitější a že jsou očkování a medicína silně ovlivněny farmaceutickými firmami a dalšími účastníky boje o zisky ze zdravotnictví, tak už logika tolik nechybí.

  2. Ak si porovnáte počet mŕtvych počas korona pandémie v jednotlivých krajinách, tak zbadáte priepastný rozdiel medzi mŕtvymi v postsocialistických krajinách, kde bolo povinné očkovanie proti TBC a západnými, kde očkovanie povinné nebolo. Je to do očí bijúce, hlavne pri porovnávaní percentuálnej mortality v krajinách. Suverénne vyhráva Slovensko, Maďarsko, Polsko, Česko, Rusko, Bielorusko… oproti obetiam v západných a transoceánskych štátoch.

Pridajte komentár

*