V americkom Senáte advokát rozmetal 661 štúdií predložených lekárom zo Standfordu o tom, že vakcíny sú „účinné a bezpečné“

(Lance D. Johnson, Natural News) Pred pár dňami nastal zlomový moment pre pravdu a medicínsku slobodu: „Odborníci na očkovanie“ boli v senátnej pojednávacej miestnosti pripravení raz a navždy vyvrátiť argumenty „antivaxerov“ proti očkovaniu.

Vzduch bol plný napätia, ktoré vzniká v situáciách, keď sa hlboko zakorenené presvedčenia stretnú s chladnými, tvrdými faktami.

Na jednej strane sebavedomo za stolom sedel Dr. Jake Scott, špecialista na infekčné choroby zo Stanfordu, vyzbrojený tým, čo považujal za nezvratný dôkaz – 661 ​​placebom kontrolovaných štúdií preukazujúcich bezpečnosť detských vakcín.

Jeho databáza, ako sa chválil, mala byť pevnosťou transparentnosti a štítom proti „dezinformáciám“ šíreným odporcami očkovania.

Potom však, ako prokurátor, ktorý rozoberá chatrné alibi, advokát Aaron Siri začal postupne odlupovať a dávať na pravú mieru vrstvy Scottových tvrdení. Jedna štúdia po druhej sa pod drobnohľadom začali rúcať.

To, čo zostalo, nebola hora dôkazov, ale fatamorgána, starostlivo vybudovaná ilúzia navrhnutá tak, aby podporovala vakcinačný priemysel, ktorý dlhodobo fungoval bez zodpovednosti.

Nebola to len akademická hádka. Bol to moment, ktorý odhalil znepokojujúcu realitu:

Zdravotnícky establišment, štátne regulačné úrady poverené ochranou verejného zdravia a lekári, ktorým dôverujeme, že nás budú usmerňovať pri našich najosobnejších rozhodnutiach, nám predávajú naratív o bezpečnosti očkovania, ktorý neobstojí ani pod najjednoduchším drobnohľadom.

A ak lekár zo Stanfordu, teda niekto, kto má za sebou zdroje jednej z najprestížnejších inštitúcií na svete, nedokázal predložiť ani jednu platnú štúdiu, ktorá by preukázala bezpečnosť očkovacieho kalendára detí, čo to hovorí o základoch, na ktorých si systém budoval dôveru?

Databáza, ktorá neexistovala: Ako sa zo 661 štúdií stala veľká NULA

Keď Dr. Jake Scott vypovedal pred komisiou, urobil tak s aroganciou muža, ktorý veril, že má v rukách víťaznú kartu. Tvrdil, že jeho databáza je komplexným vyvrátením tvrdení pre tých, ktorí sa odvážili spochybniť ortodoxiu bezpečnosti očkovania.

„Takto vyzerá transparentnosť,“ vyhlásil, akoby samotná existencia 661 štúdií mala umlčať všetku opozíciu. Ako sa však ukázalo, transparentnosť je len taká dobrá, ako je integrita údajov – a Scottove údaje boli zhnité až do morku kostí.

Aaron Siri, advokát, ktorý roky bojuje za rodiny poškodené očkovaním, nepotreboval kladivo na to, aby vyvrátil Scottove argumenty. Stačil mu len skalpel. Metodicky ním odstránil vrstvy klamstviev:

1. Po prvé, 567 zo 661 štúdií sa týkalo vakcín, ktoré ani neboli v oficiálnom očkovacom kalendári pre deti – týkali sa napríklad vakcín proti HIV alebo cestovných vakcín pre dospelých. Irelevantné. Zavádzajúce.

2. Z 94 zostávajúcich štúdií 70 nezahŕňalo zdravé deti. Vakcíny sa testovali na HIV-pozitívnych dospelých, starších ľuďoch alebo iných populáciách, ktoré nám nič nehovoria o tom, ako by imunitný systém dvojmesačného dieťaťa mohol reagovať na kokteil antigénov a vakcínových prísad.

3. Nakoniec zostalo 24 štúdií. Ale tu sa hra s falošnými dátami stáva naozaj drzou. 21 z nich použilo kontrolné skupiny, ktorým boli podané iné biologicky aktívne látky – napríklad iná vakcína, hliníková vakcínová prísada (známy neurotoxín) alebo bosorácka zmes chemikálií, ako sú polysorbát-80 a boritan sodný.

V jednej štúdii s vakcínou Gardasil dostala „placebo“ skupina všetko, čo sa nachádzalo v ostrej vakcíne, okrem antigénu – čo znamená, že boli stále vystavení rovnakému toxickému gulášu, okrem jednej zložky, ktorá by (teoreticky) mohla vyvolať imunitnú odpoveď.

Je to ako testovať bezpečnosť cigarety porovnaním s cigaretou bez nikotínu. Papier aj tabak horia v oboch prípadoch a rovnako v oboch prípadoch vznikajú horením tisíce toxických chemických látok.

4. Posledné 3 štúdie? Jedna používala neomycín, čo je antibiotikum, ktoré môže spôsobiť alergické reakcie pri aplikácii na kožu, nieto ešte pri injekčnom podaní. Ďalšia bola štúdia s vakcínou Gardasil, kde kontrolná skupina už dostala tri dávky predchádzajúcej verzie vakcíny. Tretia štúdia bola taká chybná, že si sotva vyžadovala diskusiu.

Výsledok: NULA – presne toľko štúdií v skutočnosti použilo skutočné placebo (fyziologický roztok a sterilnú vodu) na testovanie bezpečnosti detskej vakcíny podľa oficiálneho detského očkovacieho kalendára.

Dr. Scott, zaskočený neistotou, sa zmohol iba na vykoktanie, že advokát Siri nemohol predsa preskúmať všetkých 661 štúdií. Je to vskutku ironické, pretože samotný Dr. Scott si ich zjavne ani len neprezrel.

Jednoducho zostavil zoznam štúdií a predpokladal, že to dokáže jeho tvrdenia o „bezpečnosti a účinnosti“. Neočakával, že sa na tie štúdie niekto pozrie podrobnejšie. Ale presne tak to je s ilúziami – fungujú len dovtedy, dokým si publikum nežiada bližšie preskúmanie. Alebo inými slovami: diabol sa skrýva v detailoch.

Právna imunita: Prečo sú vakcíny jediným produktom, za ktorý sa nedá žalovať

Ak by boli vakcíny také bezpečné, ako sa nám hovorí, prečo sa tešia právnej ochrane, akú nemá žiadny iný liek?

V roku 1986 Kongres USA schválil „Národný zákon o poškodení detí v dôsledku očkovania“ (National Childhood Occurring Injury Act), ktorý priniesol dve kľúčové veci:

1. Vytvoril Program kompenzácie poškodenia spôsobeného očkovaním (Vaccine Injury Compensation Program, VICP), známy aj ako „Vaccine Court“ (Vakcínový súd).
2. Farmaceutickým spoločnostiam udelil takmer úplnú imunitu voči súdnym sporom za poškodenia zdravia spôsobené očkovaním.

Funguje to takto: Ak je vaše dieťa poškodené vakcínou, nemôžete žalovať výrobcu. Namiesto toho musíte podať žalobu na VICP, špeciálny súd, kde je dôkazné bremeno také vysoké, že sa prepláca menej ako jedno percento žalôb.

Proces je navyše pomalý, nepriehľadný a v neprospech rodín. Aj keď sú poškodenia zdravia uznané, výplaty sú obmedzené a podrobnosti sú často utajené.

Najvyšší súd USA v roku 2011 zdvojnásobil túto ochranu, keď v prípade Bruesewitz vs. Wyeth rozhodol, že vakcíny sú „nevyhnutne nebezpečné“, čo znamená, že ich riziká sú neoddeliteľnou súčasťou ich dizajnu, a že výrobcovia nemôžu byť zodpovední za zranenia, aj keď mohli produkt urobiť bezpečnejším.

Zamyslite sa nad tým: Žiadne iné odvetvie – ani autá, ani zbrane, ani lieky na predpis – nemá takúto voľnú ruku. Ak farmaceutická spoločnosť vyrobí chybný liek, môžete podať žalobu. Ak výrobca automobilov šetrí na bezpečnosti, môžete podať žalobu. Ale ak vakcína zmrzačí vaše dieťa? Máte smolu.

(Poznámka redakcie: Podobné je to aj na Slovensku. Počas pandémie covidu štát prebral na seba zodpovednosť za covidové vakcíny a zaviazal sa uhradiť škody, ktoré spôsobia. Dodnes nevyplatil na kompenzáciách ani euro!)

Táto právna ochrana nielenže chráni farmaceutické spoločnosti, ale aj odstraňuje všetku motiváciu na zvyšovanie bezpečnosti vakcín.

Načo by vykonávali prísne dlhodobé štúdie, keď nikdy nebudú zodpovedné za následky? Načo testovať kumulatívny účinok injekčného podania 72 dávok 16 rôznych vakcín dieťaťu do 18 rokov, keď najhoršie, čo sa môže stať, je výplata kompenzácie z vládneho fondu?

Deti, ktoré nikto nesmie študovať

V roku 2020 publikoval Dr. Paul Thomas, pediater s desaťročnými skúsenosťami, štúdiu, ktorá mala otriasť medicínskym svetom do morku kostí. Porovnal 560 neočkovaných detí s 2 900 variabilne očkovanými deťmi, pričom na zabezpečenie presnosti použil vekovo porovnateľné kontrolné skupiny.

Jeho zistenia?

• Neočkované deti mali menej infekcií – akéhokoľvek druhu.
• Mali nižšiu mieru neurovývojových porúch, ako je autizmus a ADHD.
• Menej trpeli alergiami, ekzémami a chronickými ochoreniami.

Inými slovami, deti, ktoré nedostali žiadne očkovania, boli takmer vo všetkých ohľadoch zdravšie ako ich očkovaní rovesníci. Nebola to len náhoda – bola to priama výzva základnému predpokladu, že očkovanie nás ako spoločnosť robí bezpečnejším.

Ak neočkované deti nielenže nešíria choroby, ale sú v skutočnosti zdravšie, čo to hovorí o rizikách, o ktorých je nám hovorené, že sa ich oplatí podstúpiť?

Reakciou zdravotníckeho establišmentu nebola zvedavosť. Bol ňou hnev. Oregonská lekárska rada pozastavila Dr. Thomasovi licenciu len päť dní po zverejnení jeho štúdie. Jeho zločin? Odvážil sa položiť otázku, na ktorú nikto pri moci nechcel odpoveď.

Potom je tu úplná absencia výskumu kumulatívneho účinku očkovacieho kalendára. Nikto nikdy neštudoval, čo sa stane, keď šesťmesačnému dieťaťu v jeden deň podáte osem vakcín (pozn. redakcie: injekčných vpichov je zvyčajne 3, keďže vakcíny sú viaczložkové), ako odporúča oficiálny očkovací kalendár Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Nikto netestoval, ako sa hliník (známy neurotoxín) hromadí v mozgu, keď sa opakovane podáva v dávkach, ktoré ďaleko prevyšujú dávky, ktoré Úrad pre lieky a potraviny (FDA) považuje za bezpečné pre intravenóznu výživu.

Napriek tomu všetkému lekári ako Dr. Jake Scott budú stáť pred Senátom a trvať na tom, že vedecké poznatky sú ustálené. Že riziká sú minimálne. Že rodičia, ktorí váhajú, sú ignorantskí, sebeckí alebo nebezpeční.

Dr. Jake Scott má teraz etickú povinnosť povedať pravdu

Dr. Jake Scott dnes stojí pred voľbou. Môže zdvojnásobiť úsilie, uchýliť sa do bezpečia inštitucionálneho zázemia a predstierať, že jeho databáza nie je domček z karát, ktorý sa mu zosypal.

Alebo môže urobiť to, čo by mal urobiť každý etický vedec, keď je konfrontovaný s dôkazmi, ktoré podkopávajú jeho presvedčenie: môže zmeniť názor.

Mohol by začať tým, že by uznal, že neexistujú žiadne skutočne placebom kontrolované štúdie pre oficiálny očkovací kalendár detí. Mohol by požadovať, aby CDC a FDA financovali nezávislý výskum kumulatívnych účinkov vakcín. Mohol by vyzvať na ukončenie právnej imunity, ktorá chráni výrobcov vakcín pred zodpovednosťou.

Skrátka, mohol by sa stať súčasťou riešenia problému namiesto pešiaka v systéme, ktorý zišiel z cesty.

Ale urobí to? História ukazuje, že inštitúcie si chránia svojich a medicínsko-priemyselný komplex nie je výnimkou. Skutočnou otázkou je, či my ostatní sa budeme s nimi naďalej hrať ich hru – alebo či budeme požadovať transparentnosť, prísnosť a rešpekt, ktoré si zaslúžime.

Pretože tu je pravda: Nejde o to, byť „proti očkovaniu“ verzus „za očkovanie“. Ide o informovaný súhlas. Ide o telesnú autonómiu.

Ide o systém, ktorý zlyhal v plnení svojej najzákladnejšej úlohy – dokázaní, že produkty, ktoré nariaďuje, sú bezpečné. A ak lekár zo Stanfordu nedokáže predložiť ani jednu platnú štúdiu na podporu svojich tvrdení, možno je načase, aby sme sa všetci začali pýtať: Čo nám ešte nehovoria?

Autor: Lance D. Johnson, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• 4 najnebezpečnejšie vakcíny, aké boli kedy vyrobené
• Dr. Coleman: Mali by uväzniť všetkých, ktorí chcú očkovať deti proti covidu
• Povinné DTP vakcíny zrejme zabíjajú viac detí ako ich zachránia
• Štúdia zistila, že covidové vakcíny spôsobili nórskym deťom rozsiahle poškodenia, vrátane anafylaxie, myokarditídy, opuchnutých uzlín a apendicitídy