(Ava Grace, Natural News) Rozsiahla 27-ročná štúdia priniesla prekvapivé zistenie: dusičnany zo zeleniny sa spájajú s nižším rizikom demencie, zatiaľ čo tie z pitnej vody a živočíšnych potravín s vyšším. A to dokonca aj pri koncentráciách vo vode hlboko pod zákonnými limitmi.
K tomuto záveru dospeli dánski vedci, ktorí sledovali viac ako 54 000 dospelých. Výsledky výskumu, publikovaného v odbornom časopise Alzheimer’s & Dementia, naznačujú, že pri dusičnanoch nerozhoduje iba ich množstvo, ale aj zdroj, z ktorého ich prijímame.
Rozhoduje, odkiaľ dusičnany pochádzajú
Štúdia sledovala 54 804 účastníkov od roku 1993 do roku 2020. Počas tohto obdobia vedci zaznamenali 4 750 prípadov demencie.
Výsledky ukázali výrazné rozdiely medzi jednotlivými zdrojmi dusičnanov:
- Zelenina: Ľudia s najvyšším príjmom rastlinných dusičnanov mali približne o 10 až 11 % nižšiu mieru výskytu demencie než tí s najnižším príjmom.
- Živočíšne potraviny: Vyšší príjem prirodzene sa vyskytujúcich dusičnanov zo živočíšnych zdrojov súvisel s približne o 13 % vyššou mierou demencie. Pri dusičnanoch pochádzajúcich z povolených prídavných látok v mäsových výrobkoch bol rozdiel 11 %.
- Pitná voda: Účastníci s najvyšším príjmom dusičnanov z vody z vodovodu mali o 14 % vyššiu mieru výskytu demencie.
Ešte výraznejšie rozdiely vedci zaznamenali pri demencii s predčasným nástupom, teda pred 65. rokom života.
Spomedzi 191 takýchto prípadov bol vysoký príjem rastlinných dusičnanov spojený s výrazne nižšou mierou ochorenia. Pri dusičnanoch zo zeleniny dosahoval rozdiel približne 39 %. Naopak, vysoký príjem dusičnanov zo živočíšnych zdrojov sa spájal až so 73 % vyššou mierou výskytu.
Keďže však išlo o pomerne malý počet prípadov predčasnej demencie, tieto výsledky treba interpretovať opatrnejšie.
Zistenia napriek tomu otvárajú dôležitú otázku: Prečo môže byť rovnaká látka v jednom prípade prospešná a v druhom predstavovať zdravotné riziko?
Prečo môžu mať rovnaké dusičnany odlišné účinky
Vysvetlenie sa pravdepodobne skrýva v tom, čo spolu s dusičnanmi prijímame a na aké látky sa následne v organizme premieňajú.
Dusičnany sa v tele môžu postupne meniť na dusitany a následne na oxid dusnatý. Ten zohráva dôležitú úlohu pri rozširovaní ciev, regulácii krvného tlaku a udržiavaní dostatočného prietoku krvi mozgom.
Zelenina pritom neobsahuje iba dusičnany. Dodáva aj vitamín C, polyfenoly a ďalšie antioxidanty, ktoré podporujú priaznivé chemické procesy a obmedzujú vznik niektorých škodlivých zlúčenín.
Za určitých podmienok totiž môžu z dusitanov vznikať aj N-nitrózozlúčeniny vrátane nitrozamínov. Niektoré z nich majú karcinogénne a potenciálne neurotoxické účinky. Experimentálne výskumy naznačujú, že môžu prispievať k poškodeniu nervových buniek.
Živočíšne potraviny, najmä niektoré mäsové výrobky, majú odlišné chemické zloženie. Napríklad hémové železo môže podporovať reakcie vedúce k tvorbe N-nitrózozlúčenín, zatiaľ čo ochranných antioxidantov býva v týchto potravinách menej.
To by mohlo vysvetľovať, prečo vedci pozorovali rozdielne súvislosti medzi dusičnanmi zo zeleniny a zo živočíšnych zdrojov.
Tento mechanizmus však zatiaľ nie je definitívne potvrdený ako príčina rozdielov v riziku demencie. Ide o biologicky vierohodné vysvetlenie, ktoré si vyžaduje ďalší výskum.
Záhada dusičnanov vo vode z vodovodu
Jedno z najprekvapivejších zistení štúdie sa týka pitnej vody.
Vedci pozorovali zvýšenú mieru demencie už pri priemerných koncentráciách dusičnanov približne 1,8 až 5,1 miligramu na liter. V porovnaní s ľuďmi vystavenými najnižším koncentráciám bola miera výskytu demencie vyššia približne o 12 až 16 %.
Tieto hodnoty sú pritom hlboko pod zákonnými limitmi.
Na Slovensku je najvyššia povolená koncentrácia dusičnanov v pitnej vode 50 mg/l, čo stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 91/2023 Z. z.
Pozorované súvislosti sa teda objavili pri koncentráciách približne 10- až 28-krát nižších, než je slovenský limit.
Súčasné limity boli stanovené predovšetkým na ochranu pred methemoglobinémiou, známou aj ako „syndróm modrého dieťaťa“. Ide o nebezpečný stav, pri ktorom je narušená schopnosť krvi prenášať kyslík a ktorý ohrozuje najmä dojčatá.
Tieto normy však neboli pôvodne navrhnuté na hodnotenie možných neurologických následkov desaťročia trvajúcej expozície nízkym koncentráciám dusičnanov.
Hlavným zdrojom zvýšeného množstva dusičnanov vo vode bývajú poľnohospodárske hnojivá, ktoré prenikajú do podzemných a povrchových vôd.
Výskumníci zatiaľ nedokázali určiť, či pozorovaná súvislosť s demenciou vzniká pôsobením samotných dusičnanov, tvorbou N-nitrózozlúčenín v organizme alebo ďalšími kontaminantmi prítomnými vo vode, napríklad arzénom.
Dôležité je, že súvislosť pretrvávala aj pri analýze dlhodobej expozície, v ktorej vedci zohľadnili koncentrácie dusičnanov na adresách, kde účastníci počas sledovania bývali.
Výsledky tak vyvolávajú otázku, či súčasné limity dostatočne zohľadňujú aj dlhodobé zdravie mozgu. Samotná štúdia však ešte nedokazuje, že pitná voda s nízkym obsahom dusičnanov spôsobuje demenciu.
Silné stránky a obmedzenia štúdie
Výskum má niekoľko významných predností. Zahŕňal takmer 55 000 účastníkov, sledovanie trvalo až 27 rokov a údaje o diagnózach pochádzali z dánskych zdravotných registrov.
Vedci pri analýze zohľadnili množstvo faktorov, ktoré mohli výsledky ovplyvniť, vrátane veku, pohlavia, fajčenia, vzdelania, telesnej hmotnosti, pohybovej aktivity a stravovacích návykov.
Výsledky však majú aj svoje obmedzenia.
Keďže išlo o observačnú štúdiu, preukazujú súvislosti, nie priamu príčinnú súvislosť. Nedokazujú teda, že dusičnany zo zeleniny samy osebe chránia pred demenciou alebo že dusičnany z vody toto ochorenie vyvolávajú.
Údaje o stravovaní navyše vychádzali predovšetkým z dotazníkov vyplnených na začiatku výskumu. Strava účastníkov sa pritom mohla počas nasledujúcich desaťročí zmeniť.
Skúmaná populácia bola prevažne európskeho pôvodu, čo tiež obmedzuje možnosť automaticky preniesť výsledky na všetky populácie.
Napriek týmto nedostatkom ide o rozsiahly výskum, ktorý prináša presvedčivé dôvody na ďalšie skúmanie významu zdroja dusičnanov pre zdravie mozgu.
Koľko zeleniny sa spájalo s priaznivými výsledkami?
Zaujímavé je, že priaznivé súvislosti vedci pozorovali už pri pomerne miernom príjme rastlinných dusičnanov. Nižšia miera demencie sa spájala s príjmom približne 34 až 77 miligramov dusičnanov denne z rastlinných potravín.
Podľa autorov štúdie takéto množstvo približne zodpovedá polovici až jeden a pol šálke surovej listovej zeleniny denne. Presné množstvo závisí od druhu zeleniny, podmienok pestovania a obsahu dusičnanov.
Medzi ich prirodzené zdroje patria napríklad:
- špenát
- rukola
- rôzne druhy hlávkového šalátu
- mangold
- červená repa
Nie je pritom potrebné sústrediť sa výlučne na zeleninu s najvyšším obsahom dusičnanov. Pre zdravie je dôležitá najmä pestrá strava s dostatočným zastúpením zeleniny a ďalších rastlinných potravín.
Neočakávaná otázka: Rozhodujú antioxidanty?
Vedci skúmali aj to, či sa súvislosti medzi dusičnanmi a demenciou menia podľa príjmu vitamínu C, vitamínu E, kyseliny listovej alebo polyfenolov. Predpokladali totiž, že tieto látky môžu ovplyvňovať premenu dusičnanov a dusitanov v organizme a obmedzovať vznik nežiaducich N-nitrózozlúčenín.
Výsledky však neukázali jednoznačný vzorec, podľa ktorého by ľudia s nižším príjmom antioxidantov mali z rastlinných dusičnanov výrazne väčší úžitok.
To znamená, že hoci biochemické poznatky podporujú význam antioxidantov, samotná štúdia nepotvrdila, že práve ony vysvetľujú rozdiely v riziku demencie.
Je preto možné, že ochranné súvislosti rastlinných dusičnanov vyplývajú z kombinácie viacerých látok a celkového zloženia stravy, nielen z pôsobenia jednej konkrétnej živiny.
Čo tieto zistenia znamenajú pre naše zdravie?
Výsledky podporujú dlhodobé odporúčania konzumovať viac zeleniny a obmedzovať spracované mäsové výrobky. Zároveň upozorňujú na možné dlhodobé riziká spojené s kvalitou pitnej vody.
Pokiaľ ide o pitnú vodu, výsledky zatiaľ nie sú dôvodom na plošné odmietanie vody z verejných vodovodov. Kvalita vody sa pravidelne kontroluje a koncentrácie dusičnanov sa medzi jednotlivými zdrojmi líšia. Informácie o ich obsahu možno získať od dodávateľa pitnej vody.
Pri používaní vlastnej studne je vhodné zabezpečiť jej pravidelný laboratórny rozbor.
Štúdia zároveň otvára širšiu otázku, či by sa pri hodnotení bezpečnosti pitnej vody nemali vo väčšej miere skúmať aj zdravotné následky dlhodobej expozície nízkym koncentráciám niektorých látok.
Dánsky výskum tak prináša dve dôležité posolstvá. Prvé je povzbudivé: aj pomerne malé množstvo listovej zeleniny v každodennej strave sa spájalo s nižším výskytom demencie.
Druhé je varovné: dlhodobé vystavenie dusičnanom z pitnej vody sa spájalo s vyššou mierou demencie dokonca aj pri koncentráciách hlboko pod súčasnými zákonnými limitmi.
Rozhodujúce teda nie je iba množstvo dusičnanov, ale aj ich pôvod. A práve tento rozdiel môže mať podľa vedcov zásadný význam pre dlhodobé zdravie mozgu.
Autor: Ava Grace, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Väčšina ľudí konzumuje špenát nesprávne, čo môže brániť plnému využitiu jeho zdravotných prínosov
- O slnku vám desaťročia klamali: Slnečné svetlo je kriticky dôležité pre funkcie srdca a imunitu
- Máte nedostatok oxidu dusnatého, najdôležitejšej molekuly pre kardiovaskulárne zdravie?
- 13 ochorení, ktoré si môžete privodiť nedostatkom tekutín
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár