Ako byť pokojný: Lekcia, ktorú sa primnohí z nás naučia príliš neskoro

Print Friendly, PDF & Email

Ako byť pokojný: lekcia, ktorú sa primnohí z nás naučia príliš neskoro

Pred 18 rokmi, za mrazivého večera, po tom, čo som s Angel strávil osem dní v kuse prebúdzania sa, som pochopil, že jej musím povedať ešte jednu vec.

A tak som jej ju neskoro v noci, tesne predtým, než zaspala, zašepkal do ucha. Usmiala sa… bol to taký ten úsmev, ktorý ma prinútil usmiať sa tiež.

A povedala: „Keď budem mať sedemdesiatpäť rokov a budem premýšľať o svojom živote a o tom, aké to bolo byť mladá, dúfam, že si dokážem spomenúť práve na túto chvíľu.“

Pár sekúnd nato zavrela oči a zaspala. V izbe vládol pokoj… takmer úplné ticho. Počul som len jemné pradenie jej dychu.

Zostal som hore, premýšľajúc o čase, ktorý sme spolu strávili a o všetkých rozhodnutiach v našom živote, ktoré túto chvíľu umožnili.

A v istom bode som si uvedomil, že nezáleží na tom, čo sme urobili, alebo kam sme odišli. Žiadny význam nemala ani budúcnosť.

Jediné, na čom záležalo, bol pokoj tej chvíle.

Len byť s ňou a dýchať s ňou.

Prečo som sa s vami o ten príbeh práve podelil?

Lebo mi to pomáha pripomenúť si.


Náš tip: Zistite, aké vitamíny, minerály a doplnky stravy užívať pri rôznych ochoreniach. Viac informácií tu.

A ja viem, že pripomenutie potrebujete občas aj vy.

Niekedy to jediné, čo potrebujeme, je pripomenúť si krásu a sladkosť opravdivého pohrúženia sa do prítomnej chvíle – do ľudí, dialógov a vzácnych malých darov, ktoré tam existujú.

Potrebujeme pripomínať, aké to je byť skutočne prítomný, prijímajúci a pokojný.

Pretože príliš často, uprostred drámy a chaosu života, zabúdame.

Zabúdame jednoducho len byť a dýchať s tými, ktorí sú okolo nás.

Zabúdame oceňovať krásu, ktorá im je vlastná, napriek ich chybám.

A tak som vám napísal o vzácnej chvíli zo svojej dávnej minulosti, ktorá mi pomáha nachádzať môj vnútorný pokoj bez ohľadu na to, kde som a s kým som.

A, áno, naozaj si uvedomujem, že nie každá chvíľa je romantická. Nie každá chvíľa však taká byť musí, aby bola pre nás dosť dobrá…

Nadľudská sila ľudského pokoja

Najzákladnejšou agresiou voči sebe samým a ostatným – najzásadnejšou škodou, ktorú môžeme každodenne páchať na ľudskej povahe – je zostávať v nevedomosti tým, že nevieme alebo nemáme odvahu pozrieť sa úprimne a čestne na seba a ostatných.

Po celý deň a každý deň sa väčšina z nás rozčuľuje nad ľuďmi a ich situáciami, keď nežijú podľa našich očakávaní, akoby pre nás ich realita nebola a nikdy nebude dosť dobrá.

Odmietame týchto ľudí a ich „problémy“, lebo sa akosi zdajú iné než tie naše. Máme pocit, že od nich potrebujeme niečo lepšie, niečo viac – a v duchu kričíme!

Dovoľujeme svojim emóciám a úzkostiam, aby nás oberali o to najlepšie z nás. A stávame sa slepými voči pravde…

Pravdou je, že  keď nás niekto nahnevá, často je to preto, lebo sa nespráva podľa našej vysnenej predstavy, ako by sa správať „mal“.

Znechutenie potom pramení nie z jeho správania, ale z toho, ako sa to správanie líši od našej vysnenej predstavy. Nechajte to preniknúť do svojho vnútra. A nedajte sa zlákať k odloženiu toho na neskôr.

Pokoj je ľudskou superschopnosťou!

Bez ohľadu na situáciu, konečným meradlom našej múdrosti a sily je náš pokoj, keď čelíme tej situácii. Schopnosť nereagovať prehnane či nebrať veci osobne nám uchováva čistú myseľ a v pokoji naše srdce, čo nám okamžite poskytuje výhodu.

Byť pokojný pod tlakom

Je stav bytia, v ktorom sa s Angel posledných desať rokov kultivujeme – krotíme svoje sklony nechať sa nahnevať a dráždiť ľuďmi, keď ich správanie nie je v súlade s našimi očakávaniami.

Znova platí, že ako ľudské bytosti máme všetci v hlavách predstavu, ako by veci mali byť a smutné je, že často práve toto nás najviac pletie.

„Všetkých sa nás zmocní znechutenie, keď veci nejdú tak, ako čakáme a ľudia sa nesprávajú tak, „ako by mali“.

Istý spôsob konania očakávame od svojich manželských partnerov a detí, od svojich priateľov, že budú milí a ochotní, od neznámych, že nebudú robiť také problémy, od života, že bude ľahší a tak ďalej, a tak ďalej.

Ako vyliečiť štítnu žľazu

A keď na nás dopadne realita a všetci a všetko akoby robili úplný opak toho, čo chceme, pociťujeme vnútri tlak, a potom reagujeme prehnane – hnevom, frustráciou, stresom, slzami a podobne.

Čo s tým teda môžeme robiť?

Dýchať… a zamyslieť sa.

Nemôžete mať pod kontrolou správanie iných ľudí. Nemôžete mať pod kontrolou všetko, čo sa vám deje. Môžete však mať pod kontrolou, ako na to všetko reagujete. Vaša najväčšia príležitosť je vo vašej reakcii.

Keď už máte pocit, že idete vybuchnúť, zhlboka sa nadýchnite. Hlboké dýchanie zmierňuje napätie, upokojuje naše reakcie typu „bojuj alebo utekaj“ a umožňuje nám utíšiť naše znepokojené nervy, aby sme si, bez ohľadu na situáciu, vybrali uvážlivejšie a konštruktívnejšie reakcie.

A tak sa, napríklad, pokúste čo najviac nadýchnuť a vydýchnuť, keď vám nabudúce v premávke urobí iný vodič „myšku“.

Pri nedávnom hlasovaní, ktoré sme vykonali s účastníkmi nášho posledného podujatia Lepšie mysli, lepšie ži bola prehnaná reakcia kvôli premávke najčastejšie uvádzaným dôvodom každodenného rozčuľovania.

Skúste si predstaviť, že by sa všetci vodiči na ceste predtým, ako začnú robiť neslušné gestá alebo vykrikovať na iných obscénnosti, najprv nadýchli.

Nepochybne nás dokáže rozzúriť, keď nedostaneme od ľudí, to, čo očakávame, najmä keď sú hrubí a nepríjemní. Snaha zmeniť nezmeniteľné, čakať, že ostatní budú práve takí, ako chceme, však jednoducho nefunguje.

Alternatíva je však pre väčšinu z nás nepredstaviteľná: dýchať, uvoľniť sa, viesť príkladom a akceptovať ľudí, aj keď nás iritujú.

Toto je stav bytia, ktorý s Angel rozvíjame a odporúčame:

  • Byť skutočne prítomný.
  • Zhlboka dýchať – a často.
  • Pripomínať si, že nemôžeme mať kontrolu nad inými ľuďmi.
  • Pripomínať si, že nech sa ľudia rozhodnú akokoľvek, dokážu svoje životy zvládnuť.
  • Nebrať si ich správanie osobne.
  • Vidieť v nich to dobré (hoci je to niekedy ťažké).
  • Vzdať sa predstáv a očakávaní, ktoré máme od iných a od života všeobecne, spôsobujúcich naše zbytočné trápenie, drámu a návaly hnevu.
  • Pripomínať si, že keď iní robia problémy, často prechádzajú ťažkým obdobím, o ktorom my nič nevieme. A poskytnúť im empatiu, lásku a priestor.

„Byť“ týmto spôsobom – ZAMÝŠĽAŤ SA – si vyžaduje prax, no vyplatí sa. Sme vďaka nemu menej frustrovaní, pomáha nám lepšie si uvedomovať prítomnú chvíľu, zlepšuje naše vzťahy, znižuje náš stres a umožňuje nám robiť svet o čosi pokojnejším miestom pre život.

Teraz  je rad na vás…

Áno, rad je na vás.

Vniesť do tohto sveta trochu viac lásky, a aj keď žiadna veľká „romantika“, o ktorej by sa dalo rozprávať, nie je.

Milovať ľudí, s ktorými ste, čo najprimeranejšie, kým nebudete môcť byť s tými, ktorí si vašu lásku skutočne zaslúžia.

Menej výbuchov.

Menej drám.

Viac hlbokého dýchania, prítomnosti a lásky.

Napokon, ide o spôsob, akým nachádzame v živote pokoj, mier a nové príležitosti.

Poďme ho cvičiť dnes, spolu.

Zdroj: marcandangel.com, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Pari Špekulantka

    A čo so situáciou: Obedovala som v bufete vonku pod platenou strechou. Bolo plno. Pani pri mojom stole začala fajčiť. Dym išiel rovno na mňa. Poprosila som ju, aby išla fajčiť inde. Odpoveďou bolo, že ona tam bola skôr. Atď. Mala som zhlboka nadýchnuť ten dym? Tu nešlo o iritovanie, ale o zdravie a pohodu pri jedle. Nemohla vedieť, aké mám diagnózy, práve preto mohla vyjsť v ústrety. Opäť sa mi potvrdilo, že fajčiari sú bezohľadni. Za celý svoj dlhý život som stretla iba jedinú fajčiarku, ktorá nebola.

  2. Anka Košičanka

    Vedieť sa ovládať, to neznamená, že si necháme kakať na hlavu.
    Vedieť sa ovládať znamená, že sa nerozčúlim nad somarinami, že sa nerozčúlim nad detskými výstrelkami, pokiaľ sú ešte primerané veku s pod.
    Vedieť sa ovládať, znamená, že keď natrafím na bezočivých fašistov, rasistov, zlodejov, nekalých konkurentov, intrigánov, ktorí mi môžu zničiť život, tak nebudem vrešťať alebo hneď strieľať, ale použijem najmä silu slova, konštruktívny dialog, silu zdravej logiky, ktorú pochopí normálny a dobrý človek. Ale zlý a hlúpy človek to nepochopí. No ak som presvedčený o svojej pravde alebo veľkej krivde- potom sú na rade iné obranné mechanizmy. Vecná kritika postojov zloduchov, sebaobrana, justícia a ak to nepomôže- začína sa organizovanie rovnakozmýšľajúcich alebo rovnako postihnutých v nejakých spolkoch. Tu najvyššou formou je politická strana. A beda ak som sa mýlil-mýlila a väčšina ma odmietne. Treba sa nad sebou zamyslieť úprimne. Ak som toho schopný samozrejme. A najväčšou hrôzou je, ak väčšina odmietne pravdu. Boh nás potom ochraňuj.

Pridajte komentár

*