Vedci vysvetľujú, aké dôsledky má pre naše telo dlhodobé sedenie

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

Dnes žijeme vo svete, kde stále viac a viac práce robia za nás moderné stroje a prístroje. Už teraz môžeme vidieť kam tento trend smeruje – výrazne sa znižuje potreba fyzickej ľudskej práce a tento vývoj bude pokračovať.

Stačí len spomenúť, že približne 2/3 Európanov majú sedavé zamestnanie (napr. administratívni pracovníci, úradníci, predajcovia atď.). To znamená, že sú nútení sedieť na stoličke osem a viac hodín každý deň.

Podľa správy, ktorá bola zverejnená v medicínskom žurnále Annals of Internal Medicine, priemerná osoba strávi viac ako polovicu svojho bdelého času v relatívnej telesnej nečinnosti (sedenie za počítačom, pozeranie televízie, cestovanie za prácou a pod.)

Moderná technika nám očividne prináša mnoho výhod – jej pomocou zvládame vykonať viac práce za menej času, umožňuje nám efektívnejšiu organizáciu pracovného času, môžeme vďaka nej komunikovať na veľké vzdialenosti v reálnom čase a mnoho iného.

Každodenné využívanie modernej techniky má však aj svoje tienisté stránky.

Dlhodobé sedenie môže vyústiť do problémov, ako sú chronická bolesť chrbta či zlé držanie tela. V horšom prípade môže viesť dokonca ku vzniku smrteľných chorôb, ako sú napr. cukrovka, srdcové ochorenia a obezita.

V prípade, že si aj vaša práca vyžaduje hodiny a hodiny sedenia, ďalej v článku sa dočítate, ktoré atribúty vášho zdravia sú potenciálne najviac ohrozené.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

Informácie, ktoré uvádzame v tomto článku sú súhrnom výskumu a štúdií tímu týchto štyroch vedcov:

1. James A. Levine – riaditeľ centra pre liečbu obezity na Mayo Clinic na Arizonskej štátnej univerzite..


Trpíte Crohnovou chorobou alebo Ulceróznou kolitídou? Vyliečte ich pomocou Čagy z Araratu. Čítajte viac tu.

Mayo Clinic je najväčšia nezisková zdravotnícka organizácia v Spojených štátoch. Jedným z vynálezov Jamesa A. Levina je pracovný stôl skombinovaný s bežeckým pásom.

2. Charles E. Mathews – pôsobí ako výskumník v Americkom národnom inštitúte pre výskum rakoviny. Je autorom viacerých výskumov ohľadom sedavého spôsobu života.

3. Jay Dicharry – riaditeľ REP laboratória pre výskum biomechaniky v Oregone. Je autorom knihy „Anatomy for Runners“ („Anatómia pre bežcov“).

4. Tal Amasay – pôsobí vo výskume biomechaniky na súkromnej univerzite Barry (Florida, USA) na Fakulte pre výskum športu a cvičenia.

Títo vedci sú v skúmaní sedavého spôsobu života a jeho dôsledkov pre naše zdravie považovaní za svetovú špičku.

Výsledky ich výskumnej činnosti bývajú pravidelne uverejňované v medicínskych žurnáloch po celom svete.

Problémy s mozgom, krkom a ramenami

Pri telesnej námahe a pohybe dochádza v našom tele k lepšiemu prúdeniu krvi, a tým pádom aj k lepšiemu zásobovaniu mozgu kyslíkom.

A mozog, ktorý je výdatne zásobovaný kyslíkom, sa vyznačuje jasnou a bystrou mysľou. Keď však trávime v sediacej polohe dlhé hodiny, prúdenie krvi a kyslíka do nášho mozgu sa spomalí, čo samozrejme oslabí našu schopnosť myslieť jasne a efektívne.

Pri práci s počítačom je tiež bežné, že sa nakláňame dopredu, aby sme lepšie videli na monitor. Keďže náš krk nesie celú hmotnosť našej hlavy, táto naklonená poloha ho vystavuje veľkej námahe.

Najviac ohrozené sú v tomto prípade krčné stavce, ktoré spájajú chrbticu s lebkou.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

Obr.: Správna poloha krčných stavcov.

Nesprávne držanie tela pri sedení môže mať tiež za následok poškodenie svalov chrbta a ramenných svalov – najčastejšie dochádza k ich neprirodzenému predĺženiu a ochabnutiu, ktoré je spôsobené častým a dlhodobým nakláňaním sa nad klávesnicou.

Problémy s chrbtom

Je zrejmé, že práve chrbát je tá časť tela, ktorá býva najčastejšie ohrozená škodlivými účinkami dlhodobého sedenia.

Zlé držanie tela pri sedení výrazne prispieva ku vzniku viacerých problémov s chrbtom, ako sú bolesti chrbta, stuhnutá a neohybná chrbtica či poškodenie medzistavcových platničiek.

Telesný pohyb je okrem iného dôležitý aj preto, že pomáha jemným medzistavcovým platničkám v ich striedavom rozpínaní a kontrakcii. To vedie k tomu, že do nich prúdi krv a potrebné živiny.

Keď však trávime sedením nezdravo veľa času, medzistavcové platničky sa na tej strane, ktorá je namáhaná, sploštia a zatvrdnú.

Vplyvom dlhodobého sedenia môže dokonca dôjsť aj k hromadeniu kolagénu v šľachách a vo väzive chrbta.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

Obr.: Nadmerné klenutie driekovej časti chrbtice v dôsledku skráteného štvorhlavého driekového svalu (psoas).

U osôb, ktoré trávia sedením pri počítači neúmerne veľa času sa tiež vyskytuje tzv. výčnelok bedrovej chrbtice.

Ochabnutie svalstva

Pri sedení okrem iného tiež nedochádza k aktívnemu zapájaniu viacerých svalových skupín. Jednou takouto skupinou sú aj brušné svaly, ktoré, ak zostávajú nečinné pravidelne po dlhú dobu, samozrejme ochabnú.

To sa potom často prejaví deformovaným tvarom chrbtice, ktoré sa odborne označuje ako „kyfóza“, alebo ľudovo ako „guľatý chrbát“ – vyznačuje sa tým, že krčná chrbtica a ramená sú príliš zaoblené, no drieková časť chrbtice je zasa vysunutá vpred o niečo viac než je tomu v prípade zdravej chrbtice.

Kyfóza alebo „guľatý chrbát“ sa inými slovami dá charakterizovať ako nadmerné vyklenutie prirodzených oblúkov chrbtice.

Navyše, časté a dlhodobé sedenie vedie k celkovému poklesu ohybnosti, najmä v bedrových kĺboch a v chrbtici. Ohybné a silné bedrové kĺby a svaly sú veľmi dôležité pre udržiavanie rovnováhy.

Avšak v dôsledku dlhodobého sedenia dochádza k tomu, že svaly v okolí bedrových kĺbov sa začnú skracovať a stuhnú.

Vplyvom dlhodobého sedenia a nečinnosti začnú ochabovať aj naše sedacie svaly. To sa potom prejavuje najmä pri chôdzi zníženou stabilitou tela a neschopnosťou vykonať dlhšie a svižné kroky.

Ochorenia vnútorných orgánov

Pravidelné a neúmerne dlhé sedenie sa môže podieľať na vzniku takých zdravotných problémov, ako sú srdcové ochorenia, kardiovaskulárne choroby či rakovina hrubého čreva.

Povedané v skratke, všetky uvedené zdravotné problémy sú spôsobené najmä týmito dvoma faktormi: 1. nadmernou tvorbou inzulínu, ku ktorej dochádza v dôsledku telesnej nečinnosti, a 2. spomaleným prítokom krvi do telesných orgánov.

Prítomnosť voľných radikálov v našom organizme je jednou z hlavných príčin vzniku a šírenia rakovinových buniek.

Proti pôsobeniu voľných radikálov však existuje účinný liek.  Je dostupný pre každého. Je ním pravidelný pohyb.

Pohyb okrem iného zlepšuje aj činnosť antioxidantov, a tým vedie aj k rýchlejšiemu vylučovaniu voľných radikálov z organizmu.

Z uvedeného tiež jasne vyplýva, že telesný pohyb je liekom aj proti nadmernej tvorbe inzulínu. Takže je to pre nás ďalší dôvod, prečo by sme sa mali donútiť k častejšiemu pohybu.

Nadmerná hladina inzulínu je totiž častou príčinou priberania na váhe, ktoré zase môže viesť ku vzniku cukrovky a obezity.

Problémy s nohami

Je len logické, že príliš dlhé a časté sedenie spomaľuje prúdenie krvi aj do nôh. Krv sa potom zbiera okolo členkov, čoho výsledkom býva opuch členkov, kŕčové žily či dokonca nebezpečné krvné zrazeniny.

Ďalší zákerný zdravotný problém, ktorý môže byť tiež spôsobený častým a dlhodobým sedením, je rednutie kostí a ich postupné oslabovanie.

Tento problém je zákerný práve preto, že sa prejaví až po mnohých rokoch sedavého spôsobu života. A znova – najlepšou prevenciou tu je pohyb.

Pravidelná telesná námaha akou je napr. beh (postačuje aj chôdza) prispieva k tomu, že kostné tkanivo si udržiava svoju optimálnu hustotu, vďaka čomu sú naše kosti pevné a zdravé.

Moderná západná spoločnosť za posledné desaťročia nepopierateľne smeruje k sedavému spôsobu života a tento trend bude ešte zrejme rásť.

A teda súvislosť medzi sedavým spôsobom života a nedostatkom pohybu jasne vysvetľuje, prečo stále viac a viac osôb v staršom veku trpí osteoporózou.

Výsledky jedného z výskumov, ktorý trval osem a pol roka ukazujú, že u osôb, ktoré strávili pozeraním televízie (a teda sedením) najviac hodín, bolo o 61 % vyššie riziko predčasného úmrtia v porovnaní s osobami, ktoré strávili pozeraním televízie menej než hodinu denne.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

Ako sa teda máme účinne brániť proti „epidémii“ sedavého, nečinného spôsobu života?

Ak vieme, že sa pravidelnému a dlhotrvajúcemu sedeniu nijako nevyhneme (z dôvodu nášho zamestnania), tak prvou dôležitou vecou je dbať o to, aby sme sedeli so vzpriameným chrbtom.

Vždy, keď sa začneme hrbiť či nakláňať nad klávesnicu, uvedomujme si to a snažme sa tomu čo najviac zabrániť.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

Výborným riešením (ak nám to náš zamestnávateľ povolí) je nahradiť stoličku fitloptou – naše brušné svaly sa pri sedení na fitlopte budú musieť automaticky viac zapájať do činnosti aby udržali náš trup vzpriamený.

Ak však chceme sedieť na niečom stabilnejšom než je fitlopta, dobrou voľbou je zaobstarať si stoličku bez operadla.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

V prípade, že máme sedavé zamestnanie, ďalším dôležitým krokom je v pravidelných intervaloch zo stoličky vstať a trochu sa ponaťahovať. A že ako často? Podľa odborníkov každú polhodinu.

Ak s tým teda nie žiaden problém, každú polhodinu by sme mali vstať a zo dve minúty sa po našej kancelárii trochu poprechádzať. Takáto malá „prechádzka“ zlepší prúdenie krvi v našom organizme, čo sa prejaví optimálnou činnosťou mozgu a svalov.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

A v neposlednom rade joga. Joga a jogové cvičenia sú mimoriadne účinnými prostriedkami na udržanie a rozvoj ohybnosti nášho tela ako aj na uvoľnenie a revitalizáciu mysle po náročnom pracovnom dni.

Skupina vedcov vysvetľuje, aké následky môže mať pre naše telo dlhodobé sedenie

A je tu ešte jedna možnosť – pracovať „na stojáka“. Dnes už je k dispozícii široký sortiment kancelárskych stolov s nastaviteľnou výškou, pri ktorých môžeme pracovať aj po stojačky.

Práca po stojačky má znova tú výhodu, že zlepšuje prúdenie krvi a zásobovanie nášho tela kyslíkom a tiež sa pri nej znižuje riziko vzniku krvných zrazenín či iných nebezpečných zdravotných problémov.

Zbohom vysoký krvný tlak

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte ZDARMA nové články emailom! Ako odberateľ zároveň získavate 15% zľavu na všetky naše knihy a výživové doplnky DrBuzgi. Prihláste sa tu:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Pridajte komentár

*