(Ava Grace, Natural News) Chudnutie sa bežne spája so zlepšením zdravia – nižším rizikom cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení či ďalších problémov súvisiacich s obezitou.
Nový výskum však naznačuje, že v strednom veku môže telo na úbytok hmotnosti reagovať zložitejšie, než sa doteraz predpokladalo.
Štúdia vedcov z Ben-Gurionovej univerzity v Negeve ukázala, že zatiaľ čo chudnutie zlepšilo metabolické zdravie myší stredného veku, v hypotalame – oblasti mozgu, ktorá riadi hlad, metabolizmus, telesnú teplotu a ďalšie základné procesy – sa zároveň dočasne zosilnili zápalové zmeny.
Výsledky neznamenajú, že chudnutie poškodzuje mozog alebo že sa mu majú ľudia v strednom veku vyhýbať. Naznačujú však, že vek môže výrazne ovplyvniť spôsob, akým organizmus na úbytok hmotnosti reaguje.
Štúdia veku a zápalu
Výskum publikovaný v časopise GeroScience sa zameral na jednoduchú otázku: Reaguje mladý a starnúci organizmus na chudnutie rovnako?
Vedci pracovali s mladými dospelými myšami a myšami stredného veku, ktoré mali približne jeden rok. Obe skupiny dostávali osem týždňov stravu s vysokým obsahom tuku, ktorá viedla k nárastu hmotnosti a metabolickým poruchám.
Potom ich vedci na dva týždne vrátili na bežnú stravu. Myši začali rýchlo chudnúť a za tento čas stratili viac než polovicu predtým získanej nadváhy.
Z metabolického hľadiska išlo o úspech. U mladších aj starších zvierat sa výrazne zlepšila schopnosť organizmu regulovať hladinu glukózy v krvi.
Keď sa však vedci pozreli na mozog, objavili zásadný rozdiel.
V mozgu myší stredného veku sa zápal zosilnil
Výskumníci sa zamerali najmä na hypotalamus, malú oblasť hlboko v mozgu, ktorá zohráva významnú úlohu pri regulácii príjmu potravy, energetického výdaja, hormónov aj telesnej hmotnosti.
U myší stredného veku sa počas počiatočnej fázy chudnutia zápalové zmeny v tejto oblasti nezmierňovali. Naopak, niektoré z nich sa ešte zvýraznili.
Jedným z najvýraznejších rozdielov bola reakcia mikroglií – buniek, ktoré predstavujú dôležitú súčasť imunitného systému mozgu.
Mikroglie neustále kontrolujú prostredie v nervovom tkanive a reagujú na poškodenie, infekciu či metabolický stres. Keď však zostávajú príliš dlho alebo príliš intenzívne aktivované, môžu podporovať chronický neurozápal.
U chudnúcich myší stredného veku vedci zaznamenali výraznejšiu aktiváciu týchto buniek než u mladších zvierat.
Imunitný systém mozgu zostal v pohotovosti
Výsledky sú zaujímavé najmä preto, že telo a mozog akoby počas chudnutia reagovali rozdielnym tempom.
Metabolické ukazovatele sa rýchlo zlepšovali, zatiaľ čo zápalové procesy v mozgu myší stredného veku pretrvávali a počas prvých týždňov chudnutia sa dokonca zosilnili.
Neznamená to, že by vedci pozorovali vznik demencie, poškodenie pamäti alebo trvalé poškodenie mozgu. Štúdia nič také nepreukázala.
Dlhodobý neurozápal sa však vo všeobecnosti spája s vyšším rizikom kognitívneho úpadku a neurodegeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby. Preto vedcov zaujíma, či by podobná reakcia mohla mať význam aj pri chudnutí ľudí v strednom a vyššom veku.
Zatiaľ však ide o otázku, nie o záver.
Jednou zo stôp môže byť tukové tkanivo
Štúdia priniesla ešte jedno zaujímavé pozorovanie. U myší stredného veku pretrvávali počas chudnutia zápalové zmeny nielen v mozgu, ale aj v tukovom tkanive.
Intenzita zápalu v tukovom tkanive navyše súvisela so zmenami mikroglií v hypotalame.
Vedci preto skúmajú hypotézu, že signály vznikajúce v zapálenom tukovom tkanive by mohli počas chudnutia ovplyvňovať aj mozog. Nie je však zatiaľ jasné, či ide o priamu príčinnú súvislosť alebo iba o dva procesy, ktoré prebiehajú súčasne.
Práve toto prepojenie medzi tukovým tkanivom, imunitným systémom a mozgom by mohlo pomôcť vysvetliť, prečo starší organizmus reaguje na výrazné metabolické zmeny inak než mladší.
Paradox pre verejné zdravie
Výsledky vytvárajú zaujímavý paradox.
Na jednej strane sú prínosy znižovania nadváhy dobre známe. Úbytok hmotnosti často zlepšuje citlivosť na inzulín, reguláciu cukru v krvi, krvný tlak a ďalšie ukazovatele metabolického zdravia.
Na druhej strane nový experiment naznačuje, že v mozgu stredného veku môže počas počiatočnej fázy chudnutia prebiehať iný proces – dočasné zosilnenie zápalovej reakcie.
Autori štúdie preto upozorňujú, že ich výsledky nemožno interpretovať ako argument proti chudnutiu.
Skôr otvárajú otázku, či by pri chudnutí v strednom veku nemalo väčší význam tempo úbytku hmotnosti, zloženie stravy, pohyb, množstvo svalovej hmoty alebo celkový metabolický stav človeka.
Záleží na rýchlosti chudnutia?
Jednou z možností je, že významnú úlohu zohráva samotná rýchlosť zmeny.
Myši v experimente schudli pomerne výrazne počas iba dvoch týždňov. To je v porovnaní s bežným postupným chudnutím u ľudí veľmi rýchla metabolická zmena.
Vedci preto potrebujú zistiť, či by pomalšie chudnutie vyvolalo rovnakú reakciu.
Ďalšou hypotézou je, že starnúci organizmus potrebuje po období obezity viac času, aby sa prispôsobil novému metabolickému prostrediu. To by mohlo vysvetľovať, prečo sa metabolizmus cukru zlepší skôr, zatiaľ čo zápalové procesy ustupujú pomalšie.
Nateraz však ide len o možné vysvetlenia, ktoré bude potrebné potvrdiť ďalšími experimentmi.
Obezita zostáva rizikom
Nové výsledky nemenia skutočnosť, že obezita v strednom veku sa spája s množstvom zdravotných problémov a v mnohých výskumoch aj s vyšším rizikom kognitívneho úpadku v neskoršom veku.
Niektoré štúdie zároveň upozorňujú na takzvaný paradox obezity – pozorovanie, že v určitých skupinách starších ľudí nemusí byť nižšia hmotnosť vždy spojená s lepšími výsledkami.
Takéto údaje však nemožno jednoducho interpretovať tak, že nadváha chráni mozog. Do výsledkov vstupuje množstvo faktorov, napríklad strata svalovej hmoty, chronické ochorenia alebo nechcené chudnutie, ktoré môže byť samo osebe príznakom zhoršujúceho sa zdravia.
Nová štúdia na myšiach pridáva ďalší diel do tejto skladačky: samotné chudnutie je biologicky aktívny proces a jeho účinky sa môžu meniť s vekom.
Čo musia vedci zistiť ďalej
Najdôležitejšou otázkou zostáva, či sa rovnaký jav objavuje aj u ľudí.
Vedci potrebujú zistiť, či rozhoduje rýchlosť chudnutia, druh diéty, množstvo pohybu alebo počiatočný stupeň obezity. Zaujímavé bude aj to, či možno zápalovú reakciu mozgu zmierniť pravidelným pohybom, vhodným zložením stravy alebo pomalším úbytkom hmotnosti.
Dôležité bude sledovať aj to, ako dlho tieto zápalové zmeny trvajú. Dostupné údaje naznačujú, že nejde nevyhnutne o trvalý stav a zápalová reakcia môže postupne ustúpiť.
Výsledky preto nie sú dôvodom obávať sa chudnutia. Skôr ukazujú, že jednoduchá rovnica „menej kilogramov = okamžite zdravšie celé telo“ nemusí vždy platiť rovnako pre všetky orgány a všetky vekové skupiny.
Výsledky zároveň podporujú otázku, či pri chudnutí v strednom veku nie je dôležitejšie postupné zlepšovanie metabolického zdravia než čo najrýchlejší pokles čísla na váhe. Práve ďalší výskum ukáže, či takýto prístup zároveň pomáha tlmiť aj prechodnú zápalovú reakciu mozgu.
Autor: Ava Grace, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár