8 vecí, ktoré vaše deti potrebujú, no nepovedia vám to

detske-potreby

Nie dlho po tom, čo sa narodil môj prvý syn, prišiel za mnou niekto, kto zmenil celý môj pohľad na rodičovstvo.

Povedal toto: „Užite si každý moment. Dni sú dlhé, ale roky krátke.“

Toho času som trpela nedostatkom spánku a vysokou mierou stresu. Nemala som vtedy nálady na nejaké životné pravdy a bola by som oveľa radšej, keby namiesto rady mi bol ponúkol pár hodín opatrovania dieťaťa.

Od toho momentu však ubehli už viac než 4 roky, počas ktorých som sa tisíckrát zamýšľala nad tým, čo povedal.

Rodičovstvo je nádherná búrka. Je len veľmi málo vecí na svete, ak vôbec, ktoré vám prinesú viac radosti a uspokojenia.

Samozrejme, vôbec to nie je ľahké. Sú dni, ktoré môžete len pretrpieť a počkať, kým sa skončia. Prúd detských plienok a nerozvážne rozhodnutia ohrozujú vaše duševné zdravie.

Potom na ďalší deň to vidíte. Vidíte výsledok ako sa ťažká práca, ponocovanie a disciplína napokon vyplácajú.

Rodičovstvo je nadmieru dôležité. Silné rodiny sú chrbticou silných spoločenstiev a kultúr. Bez silných rodičov vychovávajúcich silné deti ostáva spoločnosť paralyzovaná a stagnuje.

Rodičia by mali vždy pamätať na to, že vytvárajú trajektóriu života svojim deťom.

Buďme ale úprimní. Porozumieť deťom nie je ľahké. Stále nerozumiem tomu, prečo neprichádzajú na svet s manuálom. Celá vec sa pritom zbehne príliš rýchlo.

Jednu minútu vyčnieva brucho matky. V nasledujúci moment tá guľôčka ciká na zdravotnú sestričku v nemocnici. No a dnes tu stojím len pár dní od jej štvrtých narodenín.

Dní sú dlhé, no roky krátke.

Máte len veľmi málo času na prípravu vašich detí. Za ich pokerovými tvárami sa však nachádzajú reálne potreby. Aby deti prospievali v dnešnom svete so svojou jedinečnou komplexnosťou a výzvami, tu je zopár vecí, ktoré potrebujú:

1. Vedieť, že vaše manželstvo je dôležitejšie než ony

Deti si vyžadujú čas a zdroje. Musíte im slúžiť a starať sa o ne. Musíte investovať do ich prítomnosti aj budúcnosti.

No a jedným z najlepších spôsobov, ako investovať do vašich detí, je investovať do vášho manželstva.

Ak vaše deti dostanú prednosť pred vaším manželstvom, stratíte deti aj manželstvo. Vaše deti sa stanú idolmi, ktoré nikdy nesplnia vaše očakávania. Vždy od nich budete požadovať viac než vám sú ochotné dať.

Nikto nie je perfektný, no deťom je vždy treba dať na vedomie, že vzťah ich mamy a otca je dôležitý. Hovorte im, že ocko (mamka) je pre vás dôležitý(á).

Keď spolu rodičia hovoria, deti ich nesmú prerušovať. Pred deťmi sa rodičia môžu správať prítulne, aby videli, že rodičia sú si pre seba navzájom dôležití.

2. Vidieť, že žijete tak, ako hovoríte (že nekážete vodu a sami víno pijete)

Deti môžu síce počúvať vaše slová, no nasledovať budú vaše činy.

Nemôžete ich učiť niečo, čo sami nedokážete stelesniť. Keď im kážete robiť niečo, robte to aj vy.

Nehovorte o spravodlivosti, keď nikdy nepomôžete ľuďom v núdzi.

Možno si myslíte, že deti sú naivné. Možno máte pravdu. Ste ale rovnako aj vy naivní, ak si myslíte, že vás nepozorujú (a nenapodobňujú).

3. Žiť bez neustáleho napojenia na technológie

Bez ohľadu na to, či sú vaše deti novorodenci, batoľatá alebo tínedžeri, je vašou úlohou odpojiť ich od technológií.

Ak je technológia riešením vašej nudy, potom aj u detí rozvíjate túžbu a žiadostivosť po zábave. Učíte ich, že život je nikdy nekončiaca návšteva Disneylandu. A vy ste ich sprievodca po ňom.

Nie je vašou úlohou deti každú chvíľu zabávať. Nie je tiež vašou úlohou chrániť ich pred nudou.

My nie sme proti technológiám. Potrebujete však stanoviť hranice. Určte čas, kedy technológie nebudú k dispozícii. Začnite napríklad s časom počas spoločnej večere.

Dovoľte vašim deťom zažiť nudu, aby sa s ňou vedeli aj sami popasovať.

Je zábavné navštíviť Disneyland raz za pár rokov. Je však nadmieru vyčerpávajúce, ak sa snažíte priviesť Disneyland do vašej obývačky.

4. Viac povzbudenia než napomínania

V niektoré dni sa moja slovná zásoba zúži na dve slová: nie a prestaň. Je tak jednoduché zvýrazňovať to negatívne. Keď vaše dieťa niečo pokazí, je to jasné. Čo však ohľadne vecí, ktoré robia správne?

Taktiež zvýrazňujete pozitívne? U vás ako u rodiča by mal počet vyslovení „áno“ prevažovať nad „nie“.

Ako často hovoríte svojmu dieťaťu „Som na teba hrdá“, „Mám ťa rada“, „Ďakujem ti“? Zrejme si ani len nedokážete predstaviť silu pozitivity. Ako tínedžerka som na to často čakala, zvlášť od svojho otca. Strašne som od neho chcela počuť „Ľúbim ťa“.

Vedela som, že ma ľúbi, len som to často nepočula. To v mojej mysli zanechávalo semienko pochybností.

Vaše deti robia dobré rozhodnutia každý deň. Ak vašu pochvalu neverbalizujete do slov, nie je to iba škoda. Je to zlé rodičovstvo.

Deti hovoria škaredé slová. Hovoria však aj dobré. Nevyslovená pochvala je ekvivalentom krabičky s krásnym darčekom, ktorá sa nikdy neotvorí.

Vyzdvihujete pozitívne stránky vašich detí? Budujete viac než strhávate dole?

5. Vedieť, že život nie je fér

V súčasnosti sa rozmáha jeden znepokojivý trend, zvlášť v športoch. Volá sa „efekt trofeje zo zúčastnenia sa“. Ide o mnou vymyslený pojem a v podstate znamená, že každý je víťaz.

„To je v poriadku, Peťko. Nevyhral si síce zápas, ale stále si získal trofej. U nás je každý víťazom.“

Nie, nie je.

Som vďačná za svoje skúsenosti zo športu. Naučili ma o živote veľa. Viac som získala z porážky než z víťazstva. Trofej za zúčastnenie sa nepripraví vaše deti na reálny život.

V reálnom živote nie každý získava cenu. Sú v ňom víťazi aj porazení. Vy sa však v prípade prehry alebo odmietnutia učíte. Vypestujete si vytrvalosť a pevnú vôľu.

Prehrá vás možno zloží, dáva vám ale príležitosť, aby ste sa znova postavili na nohy silnejší než kedykoľvek predtým.

Chcem, aby moje deti videli prehru, odmietnutie a stratu ako významnú súčasť života. Chcem, aby dokázali vnútorne ohodnotiť svoju cenu. Nie číslom na tabuli ukazujúcej skóre. Chcem, aby vedeli, že excelentnosť a ťažká práca majú zmysel.

Život vám nedá trofej iba preto, že sa zúčastnite. Niekedy síce prehráte, no žiadna prehra nie je konečná.

6. Dokázať povedať „nie“ a stanoviť hranice

Od momentu, kedy moje deti dokázali chodiť po kolenách, posúvali hranice.

Keď sme im povedali, aby sa držali ďalej od elektrických zásuviek, priplazili sa k nim. Keď sme im povedali, aby nestáli na stoličke, postavili sa na ňu.

Zo začiatku som si myslela, že moje deti sú malí diabli, ktorí sa radujú z mojej frustrácie. Až neskôr som si uvedomila, že oni len testujú naše hranice. Chceli sa tým uistiť, že tie hranice naozaj existujú.

Stanovte hranice medzi vašimi deťmi a svojimi očakávaniami. Musia vedieť, čo sa patrí a čo nie. Musíte však stanoviť aj hranice medzi vašimi deťmi a nekonečným množstvom aktivít a príležitostí.

Nedokážete robiť všetko. Vaše deti nemôžu všetko zažiť. Pre ne vyzerá každá príležitosť zaujímavo.

Je vašou úlohou uzemniť svoje deti a zabrániť, aby sa utopili v aktivitách.

Nedovoľte, aby vaša rodina začala uctievať idol vyťaženosti a zaneprázdnenosti aktivitami či krúžkami v škole. Naučte sa povedať nie.

Dnes sa tento idol vyťaženosti aktivitami príliš rozmohol. My sa cítime dôležití a sme hrdí, aké sú naše deti nadané. Bohužiaľ, týmto obetúvame svoje deti na oltári perfekcionizmu.

Tešíme sa, že naše deti sú najlepšie. To nám dáva pocit nadradenosti. Zároveň to nadmerne preťažuje hlavne tínedžerov, ktorí sú posadnutí vonkajšími úspechmi. Vytvára to však neraz aj pocit úzkosti a stresu.

Vaše deti vám to zrejme nepovedia, no potrebujú, aby ste za ne povedali „Nie“.

7. Pomoc stať sa tým, čím chcú ony, nie tým, čím ich chcete mať vy

Než som sa stala rodičom, snívala som o tom, že budem mať syna. Hrali by sme sa na schovávačku. Viedla by som jeho malý ligový futbalový tím. Potom by vyrástol na atléta a hral za školu basketbal.

Niekedy medzi počatím a pôrodom sa vsak moje srdce začalo meniť.

Zistila som, že moje sny týkajúce sa syna vôbec neboli o mojom synovi. Boli všetky o mne. Chcela som znova prežiť momenty, ktoré zvýrazňovali moje detstvo.

Pomohlo mi to vidieť svoje deti takými, aké sú, bez mojich vlastných očakávaní.

Možno moje deti budú hrať basketbal alebo sa stanú atlétmi. Teraz som však viac zaneprázdnená tým, aby som im pomohla stať sa tým, kým chcú ony. Toto by malo byť aj vaším cieľom ako rodiča.

Pomôžte svojim deťom nájsť ich dary, talent a danosti, čiže veci, v ktorých sa im prirodzene darí. Dajte im priestor na objavovanie a skúšanie nových vecí. Nenúťte im vaše vlastné očakávania.

Taktiež deti neporovnávajte s inými deťmi. Boli stvorené ako jedinečné bytosti, nie rovnaké.

A už nikdy neporovnávajte svoje deti medzi sebou. Hoci sú súrodenci, tiež sú jedinečné. Barometrom dieťaťa nie je jeho súrodenec alebo susedove deti. Je ním zrkadlo.

Naučte ich, aby sa porovnávali s osobou, ktorou boli včera. Nie s osobou, ktorá stojí vedľa nich.

Vaším najväčším súperom v boji o veľkosť je osoba v zrkadle. Prestaňte vaše deti porovnávať. Začnite ich povzbudzovať, aby boli najlepšou verziou samých seba.

8. Hovoriť o sexe a iných citlivých témach skoro a často

Môj najmladší syn má ešte len 3 roky, no už teraz ho zaujíma jeho telo. Pýta sa na rôzne „časti“ a prečo chlapci a dievčatá nevyzerajú rovnako.

Aj napriek ošemetnosti témy, už sme s ním hovorili o sexe. Samozrejme nie v štýle, ako by ste hovorili s tínedžerom. No vysvetlili sme mu, že dievčatá a chlapci boli stvorení s istými rozdielnymi časťami tela.

Tiež sme mu vysvetlili, že by sa za určité časti tela nemal chytať, ani chytať iných. Teda, iba základy. Nemali by ste ani vy sa ostýchať s deťmi o týchto témach hovoriť.

Sama mám ako dieťa s týmto jednu nepríjemnú skúsenosť. V jeden okamih sa stalo, že sa na mňa vyhŕklo s množstvom slov, ktorým som nerozumela a nedokázala ich ani vysloviť. To ma znechutilo rozprávať sa viac na tému sexu s vlastnými rodičmi.

Radšej než zhodením bomby neznámych slov naraz na vaše deti, prečo nepreberať s nimi túto tému postupne ako rastú?

Ťažkým témam sa jednoducho nevyhnete. Vaše deti sa aj tak skôr či neskôr o sexe dozvedia. Dozvedia sa aj o drogách či alkohole. Otázkou je, kto im o tom povie ako prvý?

Sedieť na zadku a myslieť si, že na to prídu sami, je zlá výchova. Sex je nádherný dar, no ak sa s ním zle zaobchádza, môže aj ničiť.

Ak nevytvoríte kultúru otvorených rozhovorov a dialógu, deti si nájdu inú kultúru, ktorá to urobí za vás. To sa však zvyčajne nekončí dobre.

Spracoval: Badatel.net, Zdroj: foreverymom.com

Mohlo by vás tiež zaujímať


Podobné články

Odoberajte nové články na email

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte zdarma nové články emailom:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Biba says:

    Velmi pekne a pravdivo napisane, dakujem.

  2. Noro says:

    Citujem clanku: „Tiež sme mu vysvetlili, že by sa za určité časti tela nemal chytať“ tak toto u chlapca moze vytvorit traumu z jeho vlastnej sexuality a mustva uz od detstva…preco by sa nemal niektorych svojich casti dotykat?? to je smiesne..Tym, e budete vy aj on brat jeho teo prirodene cele a nebudete vytvarat nejake famy o nedotykani sa, dosishnete prave prirodeny vyvoj kde nema dieta potreby umelo skumat cudich (okrem kratkeho obdobia vkolke..) a najma nevytvori si fobie..

Pridajte komentár

*