Školy v Texase urobili túto jednu vec a vyriešili tak poruchu pozornosti u detí

Print Friendly, PDF & Email

Školy v Texase urobili túto jednu vec a vyriešili tak poruchu pozornosti u detí

Súčasné verejné vzdelávanie je pre deti oveľa viac stresujúce než kedykoľvek predtým. Príčinou je skutočnosť, že sa zvyšuje náročnosť učiva a štandardné testovacie požiadavky z faktografických predmetov.

Na druhej strane, predmety ako umenie, hudba a telesná výchova sú často z rozvrhu vyradzované.

Výsledkom tohto prostredia je nepozornosť a nesústredenosť detí. Školy to riešia tak, že deti odporúčajú k psychológom, ktorí im predpisujú lieky proti poruchám pozornosti a hyperaktivitou.

Jeden okres nezávislých škôl v Texase sa však rozhodol vzdorovať proti tomuto statusu quo a prišiel s iným prístupom.

Jeho študenti nemusia užívať žiadne lieky. Namiesto nich zaviedol do škôl meditácie. Výsledkom bolo, že sa výrazne znížila miera násilia a zvýšila sa koncentrácia detí na učenie.

Okrem toho sa v školských jedálňach podáva výživnejšia bio strava a nie spracované desiaty či rýchle občerstvenie. Takýmto spôsobom vytvárajú priaznivejšie prostredie pre potreby detí.

Zásadný obrat však nastal, až keď pristúpili k nasledujúcej zmene.

Jedna vec, ktorá mala najväčší efekt

Najprirodzenejším riešením na nepozorné správanie detí bola jednoduchá myšlienka dať im viac času na hru vonku, aby mali príležitosť viac zapojiť svoje telá do fyzickej aktivity.

V dnešných časoch je to taký jednoduchý nápad, že sa vlastne javí ako revolučný. Niekoľko škôl v Texase sa však touto myšlienkou inšpirovali a dnes sa ju snažia zavádzať do praxe.


Náš tip: Túžite po krásnych vlasoch a zdravej pokožke? Namiesto návštevy drahého kozmetického salónu vyskúšajte jedinú spirulinu vo forme granulátov. Viac informácií tu

Podobné riešenia sa už v minulosti osvedčili v krajine, ako je Fínsko, kde sa výsledky testov žiakov výrazne zlepšili, keď sa im poskytlo viac času na hranie.

To potom inšpirovalo aj školy v Texase, kde sa rozhodli zvýšiť množstvo času na zotavenie a hry vonku až na štvornásobok oproti pôvodnému stavu.

Už po krátkom čase začali deti dosahovať vynikajúce študijné výsledky, čo sa týka celkového zvýšenia pozornosti, zníženia rozptyľujúceho správania a skákania do reči.

Podľa amerického denníka Today:

„…v okrese nezávislých škôl Eagle Mountain Elementary vo Fort Worth v Texase dali deťom v materskej škole a deťom na prvom stupni dve 15 minútové prestávky každé ráno a dve 15 minútové prestávky každé popoludnie na to, aby sa mohli hrať vonku.

Najskôr sa učitelia obávali straty času na výučbu v triede a schopnosť v takto skrátenom čase pokryť všetky učebné materiály.

Ako vyliečiť štítnu žľazu

Ale dnes, po 5 mesiacoch od zavedenia tohto nového programu tvrdia, že deti sa v skutočnosti naučili viac, pretože sa v triede lepšie sústredia a majú vyššiu pozornosť bez toho, aby sa vrteli.“

Kľúčom k úspechu tohto programu je neštruktúrované hranie 4 krát denne, aby si deti oddýchli od fyzickej a mentálnej monotónnosti v triede.

Takto im umožnia rozvíjať svoju myseľ a telo a konštruktívne využiť ich energiu, aby mohli byť účinnejšie v nadobúdaní poznatkov.   

Zatiaľ čo si učitelia na školách mysleli, že by tento program mohol negatívne ovplyvniť výsledky testov u detí, výsledky ukázali, že opak je pravdou, čo je v súlade s tým, ako Americká akadémia lekárov vníma čas na hranie.

Americká akadémia lekárov súhlasí a ohľadne predĺžených prestávok uvádza, že sú:

„…zásadnou a nevyhnutnou súčasťou vývoja dieťaťa. Štúdie potvrdzujú, že poskytujú dôležité poznávacie, spoločenské, emocionálne a telesné prínosy.

Napriek uvedeným zisteniam existuje stále množstvo škôl , kde prestávky obmedzujú, aby pretlačili viac vyučovacích hodín. To však môže byť kontraproduktívne, varuje.“

Záver

Podávať neposedným deťom psychoaktívne lieky, aby lepšie zapadli do nevyváženého vzdelávacieho systému je vážna chyba, dokonca trestné.

Programy, ako sú tieto, zúfalo potrebujú byť realizované celoštátne.

Dr. Debbie Rhea, zakladateľka a riaditeľka programu Liink, uviedla:

„Začnite deťom dávať 15 minút toho, čo ja nazývam „reštart“ z času na čas… prinesie im to priestor, aby dokázali fungovať na svojej najlepšej úrovni.“

Bolo by zaujímavé prehodnotiť, či tento program nepotrebujú aj naše školy, aby sme vychovali múdrejšie a šťastnejšie deti.

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Že sa zvyšuje náročnosť učiva? Skôr naopak , náročnosť a kvalita klesá až dramaticky. Zvyšuje sa len počet rôznych pochybných zmien do systému vyučovania od ,dovolím si povedať, pochybných „odborníkov“ a neustále sa vyžaduje viac memorovania naspamäť a nekladie sa vôbec dôraz na pochopenie učiva, súvislostí a logiku. Náročnosť vyučovania bola pred 30-timi rokmi v SR 2 až 3krát vyššia ako dnes. Vtedajší druháci a tretiaci ZDŠ už bezproblémovo ovládali učivo prírodovedne zameraných predmetov (teda potrebných na pochopenie a nie memorovanie), s ktorými majú dnes problémy žiaci ešte v 6. ročníku !!! Dnešný maturanti sú v priemere znalostne na úrovni deviatakov zo ZDŠ 80. rokov ; a na vysokej škole študenti neovládajú učivo, ktoré musel ovládať maturant gymnázia v 80. rokoch !!! Že preháňam – vôbec nie. Ešte pred pár rokmi som pravidelne chodil skúšať do komisie pre štátnicové skúšky technických vysokých škôl. Katastrofa, úbohosť a v priemere pezentácia podpriemernosti pochopenia vedomostí a chápania súvislostí, kde sa potí skúšobná komisia namiesto študenta, akú otázku mu dať, aby prešiel.
    Článok sa prevzal asi z Ameriky. Tak si dovolím pripomenúť, že naši už mnou kritizovaní stredoškoláci, ktorí sa dostali na ročnú výmenu na štúdium do americkej strednej školy (2.,alebo 3. ročník) a neboli u nás žiadni premianti, tam excelovali, nudili sa na predmetoch prírodovedne zameraných, lebo učivo vedeli už dávno zo základnej školy. Jediný bonus čo si priniesli bola znalosť jazyka, krajiny a pre nich neznámych dejín iného štátu.
    Takže ak americký odborník píše, že sa im zvyšuje náročnosť učiva, tak neviem čo chcú vo svojej krajine vychovávať, lebo z toho nevzídu pri ešte znížení latky už ani polovzdelanci. Veď už dnes musia americké univerzity otvárať nulté ročníky pre svojich novoprijatých študentov, aby boli vôbec schopní začať študovať na vysokej škole.
    A naše školstvo sa im v tomto začína približovať neuveriteľnou rýchlosťou.

    • Túto spoločnosť živia ľudia, ktorí prinášajú nejakú KONKRÉTNU pridanú hodnotu. Ak budeme podporovať LEN všelijakých pseudoumelcov, politických analytikov, hercov, špekulantov, hráčov, právnikov a rôznych vymyslených absolventov politicky korektných úplne nepotrebných študijných odborov…… tak máme reálnu šancu umrieť hladom pri zahraničnom zapnutom mobile 🙁

    • Ok, až na tú hrúbku v texte

  2. vymysleli koleso…

Pridajte komentár

*