Vedci zistili, prečo by sme mali pracovať len 4 dni v týždni

edci zistili, prečo by sme mali pracovať len 4 dni v týždni

Nebolo by pekné, keby sme mali trojdňový víkend každý týždeň? Všetci pracujúci ľudia by to určite privítali.

Existuje reálna hranica týkajúca sa našej výkonnosti, ktorú ak prekročíme, nie sme schopní vykonávať svoju prácu najlepšie, ako vieme.

Zbohom vysoký krvný tlak

Bohužiaľ, ľudia majú pocit, že tráviť viac času za pracovným stolom znamená, že urobia viac práce. To však nie je pravda.

Na konci pracovného týždňa totiž už nepracujeme tak, ako by sme mali. Naša produktivita je vtedy už nízka.

To je dôvod, prečo stále viac a viac spoločností zavádza kratší pracovný týždeň. Ich cieľom je zvýšiť produktivitu svojich zamestnancov, ktorí tak do práce chodia viac pripravení.

Koľko hodín denne práce je ideálne?

Existujú mnohé experimenty uskutočnené psychológmi, ktoré sú zamerané na výkonnosť zamestnancov.

Výsledky ukazujú, že pracovníci dokážu pracovať len štyri alebo päť hodín denne. Potom, ako ich práca dosiahne vrchol, majú tendenciu sa zastaviť.

Od daného momentu už v podstate začínajú trpieť.

Podľa K. Andersa Ericssona, odborníka na psychológiu práce, keď budú spoločnosti tlačiť na svojich zamestnancov, aby pracovali aj po pracovnom čase, tí sa už nebudú sústrediť, ich výkon pôjde dole a navyše si vytvoria zlé pracovné návyky.


Podľa týchto 13 príznakov spoznáte, že máte v tele cudzopasné parazity. Tuto zistíte, čo sa s tým dá urobiť.

A čo je ešte horšie, tieto nesprávne návyky sa prejavia v okamihu, kedy sú zvyčajne najproduktívnejší.

32 hodín práce týždenne

Ryan Carson, výkonný riaditeľ spoločnosti Treehouse, zaviedol v roku 2006 32 hodinový pracovný týždeň.

Od tej doby sú jeho zamestnanci spokojní a viac produktívni. Všetci tak prinášajú spoločnosti milióny dolárov ročne.

Firma Reusser Design tiež prešla na štvordňový pracovný týždeň v roku 2013 a jej zakladateľ Nate Reusser hovorí, že výkon jeho zamestnancov je teraz oveľa vyšší.

Vzdajte sa len jedného pracovného dňa

V rámci prieskumu zverejneného v mesačnom hodnotení práce 28% respondentov uviedlo, že by sa vzdalo jedného dňa výplaty za jeden ďalší deň voľna.

Prírodná liečba osteoartritídy

V roku 2014 školské noviny na Stanfordovej univerzite zistili, že úspech zamestnancov klesá po 50 hodínách práce týždenne s tým, že ľudia produkujú menej.

V inej štúdii, ktorú uskutočnil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo zistené, že ľudia, ktorí sa cítia byť prepracovaní, robia viac chýb pri práci.

Takže, v určitom bode klesá nielen produktivita práce, ale zamestnanci robia viac chýb.

V štúdii, ktorú uskutočnili zdravotné sestry pracujúce dlhé hodiny, bol vypočítaný vzťah medzi trvaním pracovnej doby a chybami.

Vedci zistili, že chyby a nepriaznivé udalosti majú výrazný vplyv na prácu vykonávanú v priemere viac ako 40 hodín týždenne.

Prepracovanie a depresie

Keď sme prepracovaní, klesá nielen naša výkonnosť, ale rovnako začína trpieť aj naše zdravie.

V jednej štúdii, ktorú uskutočnili malí a strední podnikatelia v Japonsku, bolo zistené, že účastníci pracujúci desať hodín denne a spiaci len šesť hodín, hlásili až 97% vyššiu šancu depresie v porovnaní s tými, ktorí pracovali iba 6 až 8 hodín denne a viac spali.

Teoretici často predpokladajú, že náš pracovný týždeň by sa mohol skracovať, keby sme boli technologicky schopnejší.

Štyridsaťhodinový pracovný týždeň je štandardný v mnohých firmách, ale naozaj prispieva k celkovej produktivite?

Zdá sa, že máme určité hranice, kedy sme schopní byť produktívni. Po ich prekročení nám klesá pozornosť pre detail, začneme zlyhávať a robíme chyby.

Štvordňový pracovný týždeň tak môže byť prínosom pre našu myseľ aj fyzické zdravie.

Zahoďte okuliare a zlepšite si zrak

Spracoval: Badatel.net, Zdroj: theheartysoul.com



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte ZDARMA nové články emailom! Ako odberateľ zároveň získavate 15% zľavu na všetky naše e-knihy a výživové doplnky DrBuzgi. Prihláste sa tu:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Lubomír Lexa says:

    V ČR je zvykem pracovat u pásu 12 hodin. Je to pro dobro lidí, tak to říkají šéfové. Dlouhý týden má 5 dvanáctek.

    • Sierra says:

      Nielen v CR ale aj na Slovensku…Koho to zaujima ze ludia su unaveni ,prepracovani,alebo maju depresie…Smutne…

      • Ľubomír says:

        Ano je to smutne. Ale vzdy mozu dat vypoved a robit nieco, co ich mozno aj bude viac bavit. V dnesnom svete je moznosti az az. Na druhej strane z casti si mozu ludia za to sami konzumnym sposobom zivota. Sklady predsa musia byt vzdy plne tovarov, lebo vela ludi potrebuje asi kupovat mobily kazde 2 roky, resp. mat najnovsi .. tak sa necudujme ze linky v zavodoch bezia nepretrzite. Dalo by sa o tom diskutovat .. prikladov okrem mobilov, ktore sposobuju problemy je neurekom.

        • KATARINA says:

          pan Ľubomír,Váš názor mne rozesmál! Kde to žijete,na Měsíci nebo v ČR.Pokud je Vám nad 40+ tak máte v této zemi určitě tisíc možností.Postavte se nohama na zem a neštvěte lidi .Až Vám bude 50 tak nám ukažte těch tisíc možností.Prostě jste nereálný hlupák.

      • Milan Husár says:

        Ľudia sú unavení váženi, okrem toho stáda v parlamente,tí sú tiež unavení, a divím sa národu slovenskému že toto trpí. Jediný, čo má patent na rozum je birmovaný súdruh Ficko a východniarsky prezidenti Kováč-aušak mu uniesli syna, súdruh šídielko Schuster, čo masíroval anakondám gule, a zjebal sa pri výstupe z lietadla na hubu, súdruch Gaštanovič, či Maštalovič, čo nám poprial spojené nádory, či terajší, čo chodí hrať na diskotéky, kde si potom jeho ožratá dcérka rozmláti ciferník. Súdruh Dranko, predseda barlamentu je tiež východniar, z Revúcej, takže na vyhodze majú asi patent na rozum.

    • Nemáte pravdu ve své kritice. Znám velmi dobře psychologii T. Bati, který vycházel ze své zkušenosti při výrobě aut Ford v USA. Na základě těchto poznatků zavedl pásovou výrobu, která v době jeho největšího rozkvětu ve Zlíně znamenala výrobu na pásu 400 párů za směnu. Lidé dostali důstojný plat, čtvrtdomky, půldomky, vedoucí pracovníci pak dostali jednodomky s garáží, terasou. Na zahradě směli maximálně séct trávu, jinak po práci relaxovat. Týdenní mzda činila 400,-Kč, v tiskárnách sazeč měl až 800,-Kč týdně a pro srovnání věhlasná firma v Bystřici pod Hostýnem Tonet na ohýbaný nábytek platil 50,-Kč týdně…
      U pana Bati byla polední přestávka hodinu a řízek stál pro jeho dělníka I,-Kč.
      Nutno konstatovat, že Baťa využil především mentality valašského regionu, který byl zvyklý tvrdě pracovat a byl poslušný.
      Když po roce 1948 se změnily poměry, byla to právě nenasytnost lidí, zmanipulování myšlení formou socialistické soutěže na jednotlivých dílnách, které vedly k porušování výkonnostních norem a lidé v touze mít co nejvíce peněz v následujících letech zvýšili produktivitu práce na 1400 párů za směnu, v případě dámských bot a jednodušších vzorů až na 1600 párů za směnu. A pozor – tyto výkony byly na stejných výrobních pásech a klasických technologiích ještě v roce 1980. Až tam dovedla lidi a systém jejich nenasytnost.
      Avšak jednu věc by si měli lidé u pásové výroby uvědomit – že je to činnost, která namáhá tělo, ale odchází z práce a mají čistou hlavu. Na tomto je založena pásová výroba, kde základní práce odvádí zaučení lidé!!!
      Nezanedbatelným faktorem vnitřního klidu pro tyto pracovníky je skutečnost, že jsou řízení, mají tím pádem existenční jistotu a odpovědnost za 20 – 25 pracovních úkonů.
      Naučit se de facto 20 – 25 pracovních úkonů udělá za krátký čas špičkového pracovníka, který může pracovat na 100%. Je to však pohodlnost dnešní generace, která přichází do života nepřipravena, ufňukaná s vysokými nároky, aniž by v počátečním zařazení do pracovního procesu byla plně samostatná a tvůrčí.

      • jana mikeskova says:

        Jan, súhlasím s Vami. Baťa bol najvacsi revolucionar nielen teoretik, ale i praktik a navyse etický ,,kapitalista,, . Firemne peniaze nepovazoval za ,,svoje,, ale vzdy bolli firemne a pouzival ich na rozvoj obcianskej spolocnosti. On sam a jeho rodina zili z prostriedkov jeho vyplaty – mzdy – odmeny riaditela. Svojich synov ani pribuznych a znamych nikdy neprivilegoval, ale naopak bol voci nim velmi prisny a nekompromisny. Bezpracny zisk zisteny z kurzovych rozdielov povazoval za nemoralny a preto ho daroval na charitu.

  2. Jozef Hančulák says:

    Zaujímavé by bolo zistiť, či tieto úvahy platia pre zamestnancov na farmách, poľnohospodárstve a rastlinnej výrobe. Proste tých pracujúcich sústavne fyzicky. Nie v „chorých“ klimatizovaných miestnostiach, ale fyzicky jednoducho, ale náročné na kondíciu. Nie všetci môžu a sú nútený pracovať intelektuálne.

    • jana mikeskova says:

      Ked si zoberieme kolko ludi nema pracu a len poberaju socialne programy a dlhodobo bez prace a bez vytvarania hodnot a uzitocnosti ostatným ludsky degeneruju lebo su len pasivny prijmatelia / ako rakovinova bunka/, tak si myslim, ze ma zmysel znizit pracovny cas pretazenym ludom a zapojit radsej do prace tých doteraz pasivnych a nevytazenych. SPRAVNA ci spravodlivejsia DELBA PRACE sa tomu hovori.

  3. terezkaterka says:

    Tí hlúpi komunisty v minulom režime, ako keby to vedeli. Pracovný čas postupne znižovali. Tak isto odchod na dôchodok znižovali. Vedci tiež časom zistia, že starší človek nemusí podať taký výkon, ako mladší. Dnešní zamestnávatelia, zlodeji spolu so štátom asi majú vypočítané, že starší dochodci nebudú dlho poberať dôchodok a že to je tak lepšie pre štát. Uvidíme, čo múdri vedci objavia.

Pridajte komentár

*