Pravda o tom, kde sa vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme v obchodoch

Print Friendly, PDF & Email

Pravda o tom, kde sa vyrába oblečenie, ktoré nakupujeme v obchodoch

Obyvateľom Spojených štátov a Európy sa táto pravda nebude počúvať ľahko.

Naše oblečenie a šatstvo– veci, ktoré práve teraz všetci máme vo svojich šatníkoch – sú produktom bezohľadného priemyslu, ktorý patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia.

Zároveň je jedným z najväčších vykorisťovateľov na planéte Zem, ktorý strašným spôsobom porušuje ľudské práva.

Najznámejšie módne značky, závody na výrobu textilu a odevné firmy vyvíjajú tlak na neustále skresávanie svojich nákladov za účelom každoročného zväčšovania svojho zisku.

A to naozaj za každú cenu. Model moderného odevného priemyslu, ktorý im za posledný rok vyniesol zisk až 3 trilióny dolárov, je jednoducho neudržateľný. Povieme si o dôvodoch prečo.

Hneď po veľkom naftárskom priemysle je odevný priemysel druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia

Svojou činnosťou po sebe zanecháva veľké skládky toho najjedovatejšieho odpadu, kontaminuje podzemnú vodu a ohľadom spotreby vody patrí medzi jedno z najnáročnejších odvetví.

Neúprosne sa hromadiaci odpad, ktorý vyprodukujú výrobcovia, ale aj bežná domácnosť na západe, už prekračuje kapacity skládok po celom svete.

Len samotní Američania vyhodia do odpadu viac než 14 miliónov ton oblečenia každý rok. V prepočte na osobu je to približne 36 kg vyhodeného oblečenia ročne.

Len 20% odevov, ktoré už nepoužívame, končí v miestnych predajniach s použitým oblečením alebo ako dar. Zvyšných 80% je vyvezených na skládky odpadu a do spaľovní po celom svete.

Už to, že hlavnou surovinou na výrobu textilných vlákien je ropa (z nej sa vyrábajú najpoužívanejšie materiály ako sú akryl, polyester a nylon), je problém. Okrem toho sa pri ich výrobe spotrebuje enormné množstvo vody.

A samozrejme, rozvoz výroby do celého sveta je poháňaný špinavou naftou, čo je ďalšia obrovská záťaž na životné prostredie. Ďalším faktom tu je, že akryl, polyester a nylon nie sú biologicky rozložiteľné materiály.

To znamená, že v prírode sa budú rozkladať stovky rokov, počas ktorých budú zo seba uvoľňovať škodlivý skleníkový plyn. Len dodajme, že skleníkový plyn je 310-krát účinnejší, a teda škodlivejší než oxid uhličitý.

Dnes už vieme, že karcinogénne plastové mikrovlákna sa usádzajú v podzemnej vode, a potom z riek putujú do oceánov. Následne sa dostávajú do potravinového reťazca, a teda aj do potravy, ktorú konzumujeme.

Jeden z materiálov, ktorý čím ďalej tým viac prispieva k odumieraniu lesov po celom svete, je tzv. rayon, u nás lepšie známy ako viskóza alebo umelý hodváb.

Rayon je syntetické vlákno, ktoré sa vyrába z drevnej celulózy za použitia jedovatých chemikálií, ako sú hydroxid sodný a kyselina sírová. Odpad, ktorý vzniká pri jeho výrobe, sa bežne vyváža na miestne skládky, ktoré sú často umiestnené priamo v prírodnom prostredí.

Problém spotrebovanej vody a postrekov

Spotreba vody na výrobu jedného bavlneného trička a jedných džínsov sa môže vyšplhať až na 18 900 litrov vody! Pestovanie bavlny, ktoré je zodpovedné za kolosálnu spotrebu vody, je nemenej náročné na používanie pesticídov.

Bavlna, ktorá skonzumuje 10% z celého objemu chemických látok použitých v poľnohospodárstve a až 25% z celého objemu insekticídov je tak najnáročnejšia poľnohospodárska rastlina na spotrebu pesticídov.

Pestovanie geneticky modifikovanej bavlny má devastačné účinky najmä na najbližšie okolie, kde sa táto plodina pestuje.

V oblastiach v blízkosti plantáží s geneticky modifikovanou bavlnou je exponenciálne vyšší výskyt vrodených vývojových porúch u novorodeniatok, duševných porúch u populácie a tiež rakoviny.

Spoločnosť Monsanto, magnát vo výrobe chemických postrekov na poľnohospodárske rastliny, svojimi neobvyklými postupmi v pestovaní bavlny ešte viac znásobila svoj škodlivý vplyv na životné prostredie a zdravie populácie.

Jeden z viacerých nelegitímnych krokov spoločnosti Monsanto je vydieranie a vyhrážanie sa miestnym farmárom.

Výsledkom je vysoký počet samovrážd farmárov v štáte Pandžáb, v indickom najväčšom regióne na pestovanie bavlny.

Uvedená súvislosť a najmä počet samovrážd farmárov sú spoľahlivo a presne zdokumentované – pod psychickým nátlakom a strachom si tu farmár siahne na život priemerne každých 30 minút.

Hrozné porušovanie ľudských práv v textilnom a odevnom priemysle patrí medzi najhoršie vôbec

Spočiatku bol celý model fungovania textilného a odevného priemyslu navrhnutý tak, aby priniesol prácu do chudobných oblastí a s ňou aj príležitosť pre miestnych obyvateľov dostať sa zo začarovaného kruhu chudoby.

Namiesto toho, generálni riaditelia spoločností vyrábajúcich „lacné oblečenie“ (niektorí zarábajú až desiatky miliónov dolárov ročne) skresávajú náklady na výrobu za účelom zvýšenia ziskov.

Inými slovami, vykorisťujú obyvateľstvo štátov, ktoré sú notoricky známe svojou benevolenciou k vykorisťovateľským praktikám a neslýchaným porušovaním zákonníka práce. Medzi tieto štáty patria najmä Bangladéš, Čína, Kambodža, India a Vietnam.

Podľa dokumentárneho filmu The True Cost (Skutočná cena), ktorý v roku 2015 získal prestížne ocenenie, každý šiesty človek na celej planéte nejakým spôsobom pracuje v rámci textilného a odevného priemyslu.

Odevný priemysel je tak z pohľadu celkovej potreby a objemu práce druhý najväčší na svete. V odevnom priemysle pracuje 40 miliónov pracovníkov po celom svete.

Len v Bangladéši sú to 4 milióny pracovníkov, z čoho 85% sú ženy, ktorých životné náklady sú 2 doláre za deň – inými slovami, žijú na hranici extrémnej chudoby. Často pracujú v neznesiteľných horúčavách bez nároku na prestávku.

Dokonca bývajú obeťami fyzického a sexuálneho zneužívania zo strany nadriadených. Obyčajní zamestnanci týchto závodov v najchudobnejších krajinách nesú na pleciach celú ťarchu nízkonákladového odevného priemyslu.

Pracovníci sú neraz donútení pracovať v nebezpečných pracovných podmienkach. Často tak dochádza k nehodám, ako sú požiare na pracovisku či zrútenie výrobnej haly, ku ktorým však nemuselo dôjsť.

Mýtus o rozvoji chudobných regiónov

Starý argument, že fabriky s lacnou pracovnou silou sú nejakým spôsobom prínosom pre chudobné oblasti je mýtus, ktorý živia korporácie ženúce sa za stále vyšším ziskom.

Doplácajú však na to pracovníci vo fabrikách, ktorí sú v úplnom protiklade k elegantnému oblečeniu v nablýskaných výkladoch. Úspech (nielen) odevného priemyslu závisí od klamstva, že zákazník si neustálym kupovaním nového a nového tovaru kúpi aj večné šťastie.

Každý, kto má trochu rozumu, hneď pochopí, že odevný priemysel je šialenstvo v réžii kapitalizmu, posadnuté ziskom a ktoré neberie žiaden ohľad na ľudský život či životné prostredie.

Pre každého, kto by s tým chcel niečo spraviť, je tu však aj dobrá správa.

Najprv si ale treba uvedomiť pravdu o tom, odkiaľ naše oblečenie pochádza, aké metódy a materiály boli použité pri jeho výrobe a najmä, že za veci, ktoré máme v šatníku, niekto na druhom konci sveta zaplatil neuveriteľne krutú cenu.

Fair trade (férový obchod)

Pomaly ale isto dochádza k revolúcii, ktorá zásadným spôsobom zmení podobu celého odevného priemyslu.

Tzv. „fair trade“ alebo „férová móda“ považuje nie finančný profit, ale hodnotu ľudského života a zdravie životného prostredia za základné piliere, na ktorých stojí.

Záväzné predpisy ohľadom minimalizovania škodlivých dopadov tlačí výrobcov oblečenia postupne sa vzdať starých výrobných postupov.

Od používania organických vláken až po recyklovanie a opakované použitie všetkých dostupných biologicky rozložiteľných materiálov.

Od zlepšenia a obohatenia života v tých najchudobnejších oblastiach až po skutočné zvýšenie životného minima v týchto oblastiach – „fair trade“ výrobcovia existujú vďaka uvedomelým zákazníkom a zakladateľom odevných firiem, ktorých hlavnou motiváciou je spojiť výrobu kvalitných produktov s pomocou ľuďom a svetu.

Ako môžete prispieť k zlepšeniu situácie vy

Aj vy môžete priložiť ruku k dielu. V prvom rade si treba uvedomiť, že nám v skutočnosti vystačí aj omnoho menej než máme. Nakupujte v second hand obchodoch. Podporujte oblečenie „fair trade“.

Kupujte oblečenie vyrobené z organických alebo recyklovaných materiálov, ktoré sa často získavajú z recyklovaného odpadu. Čítajte etikety.

Bojkotujte značky a predajcov, ktorí podporujú vykorisťovanie lacnej pracovnej sily v chudobných oblastiach sveta. Zaujímajte sa o to, odkiaľ vaše oblečenie pochádza.

Dajte si tú námahu a vyhľadajte si informácie. A najmä, „nikdy nepochybujte, že malá skupina uvedomelých a angažovaných občanov môže zmeniť svet. V skutočnosti, vždy len oni zmenili svet“.– Margaret Meadová

Zahoďte okuliare a zlepšite si zrak

Zdroj: collective-evolution.com, Spracovala: Silavedomia.sk



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Pridajte komentár

*