Profily nezlomných: Ako jeden muž prežil 8 desaťročí s cukrovkou 1. typu

Print Friendly, PDF & Email

Profily nezlomných: Ako jeden muž prežil 8 desaťročí s cukrovkou 1. typu

Keď Donovi Rayovi ako štvorročnému diagnostikovali cukrovku 1. typu, lekári povedali jeho rodičom, že bude mať šťastie, ak sa dožije puberty.

3. júla oslávil Ray svoje 85. narodeniny. Patrí do malej skupiny ľudí s cukrovkou 1. typu na svete, ktorí tento míľnik dlhovekosti dosiahli.

Zbohom vysoký krvný tlak

George King, MD, z Bostonu, vedúci vedecký pracovník Joslinovho centra pre cukrovku, pridruženej organizácie Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity, odhaduje, že od zavedenia inzulínu v 20. rokoch 20. storočia sa s cukrovkou 1. typu dožilo viac ako 80 rokov celkovo len asi 50 až 100 ľudí.

Ray je jedným z len 17 ľudí, ktorí dostali od Joslinovho centra medailu za to, že s cukrovkou 1. typu prežili viac ako osem desaťročí.

„Po väčšinu času som bol rovnako zdravý ako ktorákoľvek iná ľudská bytosť na tejto Zemi, lebo som svoju cukrovku držal pod kontrolou,“ hovorí Ray, žijúci asi 50 kilometrov južne od Clevelandu v North Rayltone.

„Svoju cukrovku musíte mať pod kontrolou; nemôžete dovoliť, aby mala pod kontrolou ona vás.“

Mať pod kontrolou znamená pre Raya užívať správne množstvá inzulínu, dávať si pozor na to, čo je a asi päťkrát denne si kontrolovať hladinu krvného cukru.

Dodržiavanie týchto zdravých postupov mu pripadá ľahké, lebo svoju cukrovku zvláda už vyše 80 rokov. Ray je stelesnením slova nezlomný.

„Pre mňa je [cukrovka] životný štýl,“ hovorí Ray „vyrastal som s ňou.“


Náš tip: Túžite po krásnych vlasoch a zdravej pokožke? Namiesto návštevy drahého kozmetického salónu vyskúšajte jedinú spirulinu vo forme granulátov. Viac informácií tu

Zamyslenie nad dobou, kedy bola diagnóza cukrovky 1. typu rozsudkom smrti

Keď v roku 1939 Rayovi prvýkrát diagnostikovali cukrovku, lekári toho o tomto ochorení nevedeli toľko, čo dnes, hovorí Ray.

Prvými príznakmi problému bol nezvyčajný smäd a nadmerné močenie. Štvorročný Ray pil veľa vody a na záchod chodil tri až štyrikrát denne pred obedom a pred večerou znova, no veľmi nad tým nepremýšľal. Jeho rodičia si problém všimli až pri dlhej ceste autom.

Keď ich Ray šesťkrát za dve hodiny požiadal o zastavenie, aby si mohol uľaviť, vedeli, že niečo nie je v poriadku. Hneď ako to bolo možné, ho vzali do nemocnice.

Tamojší špecialista rodičom povedal, že ich syn má cukrovku. „A to je čo?“ opýtali sa rodičia.

Pri cukrovke 1. typu napáda imunitný systém bunky v pankrease vytvárajúce inzulín, čo je hormón, ktorý telu umožňuje využívať cukor (glukózu). Bez inzulínu hladiny glukózy v krvnom riečisku stúpajú a ten cukor časom vytvára poškodenia krvných ciev a nervov.

Nadbytočného cukru sa telo snaží zbaviť prostredníctvom moču, preto je časté močenie bežným príznakom cukrovky. Podľa klinky Mayo je smäd tým väčší, čím viac tekutiny sa vylúči.

Hoci vedci objavili inzulín už desať rokov predtým, ako Rayovi diagnostikovali cukrovku, liečba bola ešte len v plienkach.

Ľudia s cukrovkou už žili dlhšie, no podľa Národného ústavu pre cukrovku a ochorenia tráviaceho systému a obličiek mali stále krátku očakávanú dobu dožitia. Rayovi lekári predpovedali, že nebude žiť dlhšie než do dvadsiatky.

„Moja mama si výsledky, ktoré som priniesol domov, vzala bokom a ostatným povedala: Nevytvárajte si k Donaldovi prílišný vzťah, lebo sa kvôli svojej cukrovke nedožije dlhého veku,“ hovorí.

Vytvorenie záväzku starať sa o seba, keď žijete s cukrovkou 1. typu

Aj keď prognóza vyzerala pochmúrne, Ray s rodičmi boli rozhodnutí urobiť všetko, čo sa dá, aby nad nepriazňou osudu zvíťazili. Riadiac sa príkazmi lekárov, regulovali Rayovi príjem potravy, pozorne na gram odmeriavajúc porcie.

Injekcie inzulínu trikrát denne sa stali súčasťou jeho bežnej rutiny. Matka neustále vyvárala sklené striekačky s oceľovými ihlami, aby boli sterilné.

Hoci cvičenie môže citlivosť na inzulín a celkové zdravie srdca zlepšiť, a tým prospievať ľuďom s cukrovkou, cukrovkári s cukrovkou 1. typu musia udržiavať v rovnováhe svoj inzulín a príjem potravy, aby im hladiny krvného cukru neklesli nebezpečne nízko.

Keď bol Ray dieťa, lekári mu radili vyhýbať sa cvičeniu, vrátane športových hier (keďže cvičenie spaľuje cukor, ktorý by sa tak mohol dostať na nebezpečne nízku úroveň).

„Sedával som na telocviku a pozoroval deti, ako hrajú a myslel som si, že to môžem robiť aj ja,“ hovorí. „Decká sa striedali a trénovali odpaly a ja som nič z toho robiť nesmel. Bolo to frustrujúce.“

S otcom sa občas vykradli na dvor a hádzali si loptu, no keď loptu nechytil, otec kričal: „Synak, nebež za ňou – kráčaj!“

Nakoniec sa šport stal dôležitou súčasťou Rayovho života a upevnil jeho fyzickú silu a ducha. Keď mal 11 rokov, lekári usúdili, že by cukrovku mohol zvládať a venovať sa aj fyzickej aktivite.

Stal sa členom basketbalového tímu, kde prejavil svoje prirodzené športové vlohy. Ako trinásťročný už hrával s chlapcami, ktorí boli od neho o päť rokov starší.

„Boh mi dal istý športový talent a ja som zostal aktívny po celý svoj život,“ hovorí.

Skúsenosť blízko smrti, ktorá mu zmenila život

Aby sa Ray mohol venovať športu, musel sa prísne riadiť pravidlami pre inzulín a príjem potravy. Ako štrnásťročný si na občerstvenie vždy dával mlieko a keksy.

Jedného dňa však šiel so svojimi priateľmi do obchodu a vyskúšal sladenú malinovku.

„Povedal som si: Chlapče, tá rozhodne chutí dobre – a dal som si ďalšiu,“ hovorí Ray. „Čím viac malinovky som vypil, tým viac som si ich chcel dať.“

Zakrátko pil potajme malinovku stále. V tom veku sa považoval za neporaziteľného a myslel si, že dokáže zvládnuť čokoľvek.

Keď si v tej dobe ľudia merali krvný cukor, hovorí Ray, testovali si každý deň moč s využitím Benedictovho roztoku. Zmes mení farbu v závislosti na množstve cukru v moči.

Ray začal v teste podvádzať pridávaním väčšieho množstva tmavomodrého Benedictovho roztoku, aby výsledky pôsobili zdravšie.

„Rozprávate sa s človekom, ktorý urobil jednu z najhlúpejších vecí, aké môže urobiť ľudská bytosť,“  hovorí Ray. „Takto som podvádzal skoro mesiac.“

Jednej noci sa ale Ray cítil spomalený, slabý, mal závrat a problém udržať rovnováhu. Zobudil otca a povedal mu, že mu stúpol cukor a že pri testovaní svojho krvného cukru podvádzal. Otec s ním uháňal do nemocnice.

„To posledné, na čo si za 10 dní pamätám,“ hovorí, „bol červený nápis Pohotovosť.“

Ray upadol do diabetickej kómy, lebo z konzumácie takého množstva sladkej malinovky sa mu veľmi zvýšil krvný cukor. Lekári mu vraj dávali len dvadsaťpercentnú šancu na prežitie.

Našťastie však po 15 dňoch v nemocnici a dvoch týždňoch domácej opatery so zdravotnou sestrou, dostal Ray svoju glukózu pod kontrolu.

Vrátil sa do normálu, musel však vynechať prvé štyri týždne deviateho ročníka.

„To ma naučilo najdôležitejšiu lekciu v mojom živote,“ hovorí Ray. „Život je veľmi cenný. Na tomto svete je toľko vecí, ktoré sa dajú vidieť a robiť. Odvtedy som už nikdy nechcel dovoliť cukrovke, aby mi znova vstúpila do cesty. Mal som na práci veľa iných dobrých vecí.“

Ray sa potom oženil a so ženou sú svoji už 61 rokov. Majú štyri deti, 11 vnúčat a dve pravnúčatá – ani jedno nemá žiadne príznaky cukrovky.

Majú šťastie: podľa Joslinovho centra pre cukrovku je riziko vzniku cukrovky 1. typu desať až dvadsaťkrát vyššie, keď máte priameho príbuzného s týmto stavom.

Ray mal tiež úspešnú kariéru ako obchodník v spoločnosti American Greeting Card. Teraz je už na dôchodku, ale počas sviatkov stále na čiastočný úväzok pracuje ako Santa Claus v záhradnom centre obchodu s vianočnými darčekmi.

Fyzicky aktívny zostal po celý život, často hrávajúc amatérsky basketbal. To ho vo veku 42 rokov priviedlo k ďalšej s cukrovkou súvisiacou náhlej príhode.

Počas basketbalového turnaja hral v jednom dni päť zápasov od deviatej rána až do siedmej večer. V ten deň si nesledoval hladiny svojho krvného cukru a tie klesli tak nebezpečne nízko, že to viedlo k ďalšej ceste do nemocnice.

Odporúčame: Prírodná liečba cukrovky

Zo svojej cesty s cukrovkou ťaží to najlepšie, čo sa dá

„Napriek týmto epizódam prežil Ray vcelku zdravý život,“ hovorí jeho lekárka, Betul Hatipogluová, MD, endokrinologička na Clevelandskej klinike v Ohiu.

„Je jedným z najstarších žijúcich ľudí s cukrovkou 1. typu,“ hovorí Dr. Hatipogluová, „je pre mňa skutočnou inšpiráciou.“

Rayovu dlhovekosť pripisuje jeho rozhodnutiu zdravo sa stravovať, cvičiť a pozorne monitorovať svoj príjem inzulínu.

„Je veľmi disciplinovaný, nič z toho však nevníma ako bremeno,“ hovorí Hatipogluová.

Je presvedčená, že roky života pridáva Rayovi jeho pozitívny prístup.

„Život je vždy taký, aký si ho urobíte a Ray z jeho úskalí vyťažil to najlepšie, čo sa dalo, “ hovorí.

Kvalita Rayovho života sa zlepšovala aj tým, ako sa objavovali pokroky v liečbe. Monitorovanie krvného cukru z vpichu do prsta nahradili v roku 1965 močové testy, kedy sa podľa Americkej asociácie diabetikov stali dostupné testovacie prúžky na krvnú glukózu.

V roku 1977 vyvinuli výskumníci z Bostonu test na meranie glykovaného hemoglobínu (A1C), ktorý sa stal zlatým štandardom na posudzovanie zvládania cukrovky v dlhodobom meradle.

Prvé inzulínové pumpy sa objavili v polovici 70. rokov minulého storočia. Tieto malé zariadenia neustále dodávajú malé dávky inzulínu a odstraňujú potrebu početných každodenných injekcií.

Ray začal tú svoju používať v roku 2005. „Pumpa dodáva inzulín do môjho tela automaticky,“ hovorí Ray. „Cukrovku mi nesmierne uľahčuje. Pre svet cukrovky je fantastickým prínosom.“

Dnes, vo veku 85 rokov, sa Ray už možno trochu pomalšie pohybuje, no stále sa snaží byť aktívny. Chodí pravidelne na prechádzky, aspoň dvakrát denne vyjde po schodoch z prízemia a niekoľkokrát do týždňa dvíha ľahké váhy.

Basketbal už nehráva, no občas využije príležitosť trénovať chlapca, ktorý mával problémy trafiť do koša. Stále sa zdravo stravuje, dôsledne konzumujúc patričné dávky zeleniny, bielkovín a komplexných sacharidov, čo najlepšie funguje s predpísaným inzulínom.

Veľa svojho času dnes venuje predvádzaniu toho, ako prežiť krásny život s cukrovkou 1. typu, iným. Dúfa, že jeho život môže slúžiť ako model.

„Víťazstvo patrí tým z nás, ktorí vedia, že môžeme zvíťaziť,“ vraví. „Ja som cukrovku neporazil, no rozhodne ona neporazila mňa.“

Zdroj: everydayhealth.com, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. No, nevím jestli by se takového věku dožil pouze na „přírodní“ léčbě, bez odborné lékařské péče na základě vědeckého pokroku.

    • Veď on nikde nepíše, že robil iba prírodnú liečbu alebo, že by sa vyhýbal vyšetreniam u lekára.

  2. Karel IV.

    Asi jsem to špatně napsal, nebo jste to špatně pochopili. Takže srozumitelněji: určitě by se nedožil tak vysokého věku, kdyby nevyužíval možnosti a poznatky vědecké medicíny a její „chemii“ a odmítl ji, jak často nabádají alternativní média, a „léčil“ se pouze „přírodními“ prostředky a metodami, které naopak alternativa doporučuje.

Pridajte komentár

*