Prečo vlády pokračujú v šírení klamstiev o uhlíkovej neutralite?

(G. Calder, Expose News) Politici neustále opakujú, že iniciatívy uhlíkovej neutrality, respektíve nulového uhlíka, zachránia planétu a vytvoria čistejšiu a zelenšiu budúcnosť s nižšími účtami a lepšími pracovnými miestami.

Realita pre bežných ľudí je však presne opačná: vyššie náklady na domácnosti, viac obmedzení a postupujúci pocit kontroly nad ich životmi.

Prečo sa teda vždy zdá, že za všetkými tými rečami o nulovom uhlíku na Západe stoja aj iné motívy? A ak je to také dôležité, prečo sa k nim nepridajú ďalšie veľké mocnosti s obrovskou populáciou, ako sú Čína a India?

Poďme si postupne rozobrať, čo sa v skutočnosti deje a ako príbeh, ktorý vám rozprávajú, úplne nezodpovedá faktom.

Otázka veľkých peňazí: Kto to celé platí a kto na tom profituje?

Plány uhlíkovej neutrality sú s postupom rokov čoraz drahšie, no ľuďom sa hovorí, že to ich krajinu neprivedie k bankrotu.

Napríklad, Výbor pre zmenu klímy vo Veľkej Británii tvrdí, že dlhodobé náklady uhlíkvej neutrality budú do roku 2050 v priemere predstavovať len 0,2% HDP.

V USA zasa Bidenova administratíva tvrdila, že zákon o znižovaní inflácie podpísaný ešte v roku 2022 mal za cieľ znížiť infláciu investovaním do čistej energie ako „najväčšia investícia do pracovných miest v oblasti klímy v histórii, z ktorej budú profitovať všetci Američania“.

Tak prečo sa čísla nezhodujú?

Očakáva sa, že do roku 2030 politiky uhlíkovej neutrality pridajú k účtom za energie v každej britskej domácnosti 389 libier ročne, čo predstavuje spolu 22,8 miliardy libier ročne.

V správe z roku 2025 sa uvádza, že ak by Veľká Británia zostala pri dodávkach plynu od roku 2006, spotrebitelia by si polepšili o 220 miliárd libier.

V USA vyčlenil zákon o znižovaní inflácie 369 miliárd dolárov na dotácie, no náklady na modernizáciu rodinného domu s izoláciou, solárnymi panelmi, nabíjačkami pre elektromobily a tepelným čerpadlom sa stále odhadujú na 30 000 dolárov na nehnuteľnosť.

Ako vidíme, každý platí viac, takže kto dostáva všetky tie peniaze?

Sú to energetické spoločnosti, stavebné firmy, developeri obnoviteľných zdrojov energie a globálne finančné inštitúcie, ktoré obchodujú s uhlíkovými povolenkami. Neustále vám hovoria, že vaše náklady klesnú, ale väčšina správ poukazuje na ďalší nárast.

Začína sa odpor proti „zelenej“ agende

Ľudia na celom svete si túto situáciu začínajú uvedomovať a zelenú agendu odmietať. Farmári, majitelia domov, vedúci predstavitelia firiem a daňoví poplatníci vidia, čo sa deje.

1. Austrália

Miliardárka z odvetvia banského priemyslu Gina Rinehartová na Národnom Bushovom summite povedala, že politika nulových čistých emisií obmedzuje poľnohospodárov reguláciami a zvyšuje ceny potravín.

2. USA

Oficiálne odmietli navrhovaný rámec uhlíkovej neutrality od Medzinárodnej námornej organizácie, ktorého pôvodným cieľom bolo dosiahnuť klimatickú neutralitu emisií z lodnej dopravy do roku 2050, a varovali pred všetkými národmi, ktoré ho podporujú.

3. Veľká Británia

Negatívna reakcia na solárne panely v grófstvach ako Lincolnshire, kde sa celé polia premenili na výrobcov „zelenej“ energie. Veterné a solárne parky nahrádzajú pracovné miesta, poškodzujú krajinu a prospievajú iba ľuďom zvonku.

Je politika uhlíkovej neutrality skutočne kontrolným nástrojom?

Narastá podozrenie, že uhlíková neutralita vôbec nie je o uhlíku, ale skôr o našej kontrole.

Rodiny sú čoraz viac nútené kupovať drahé elektromobily kvôli rastúcej sieti „zón čistého ovzdušia“ a „nízkoemisných zón“ v britských mestách, pričom benzínové a naftové autá čelia úplnému zákazu predaja do roku 2035.

V Londýne majitelia bytov hlásia náklady až do výšky 66 000 libier na zavedenie povinných modernizácií zeleného vykurovania a politici naďalej diskutujú o daniach z mäsa a mliečnych výrobkov, ktoré sú koncipované ako iniciatívy šetrné ku klíme.

Postupom času sa ľudia cítia nútení míňať viac, aby sa prispôsobili zmenám. Pomaly menia spôsob, akým jazdia, jedia, cestujú a vykurujú svoje domovy.

Klamstvo o dostupnosti je jednoduchý spôsob, ako presvedčiť ľudí, ktorí sa už aj tak cítia pod tlakom rastúcich životných nákladov, aby sa pridali k uhlíkovej agende, čo umožňuje vládam mať na ľudí a ich každodenné rozhodnutia väčší vplyv ako kedykoľvek predtým.

Sledovanie emisií uhlíka a digitálna mena

Rastú aj obavy týkajúce sa implementácie digitálnej meny a jej nadväznosti na spotrebu uhlíka.

O digitálnych menách centrálnych bánk (CBDC) sa diskutuje po celom Západe, pričom plány sú na stole alebo už prebiehajú v rôznych krajinách. Dosledovateľná mena by mohla priniesť aj formu uhlíkových kvót s pozastavením nadmerných nákupov poškodzujúcich klímu, ako sú letenky alebo palivo.

Majte na pamäti, že sledovanie uhlíkovej stopy na základe transakčných údajov je už spustené. Natwest spustil pilotnú aplikáciu v Británii pre malé podniky a Yayzy je londýnsky startup, ktorý robí to isté pre individuálnych používateľov prepojením nákupov cez bankový účet a navrhovaním „ekologickejších alternatívnych obchodníkov“.

Na Slovensku už niekoľko rokov Tatra banka priraďuje ku každej transakcii na bežnom bankovom účte hmotnosť emisií uhlíka a ľudia tak môžu vidieť, aká je ich „osobná uhlíková stopa“. Volajú to „Účet pre modrú planétu“.

V systéme, kde je každý nákup monitorovaný, sa ľudia stávajú zraniteľnými voči tomu, aby im bolo nariadené, čo si môžu a nemôžu kúpiť – a nie je ťažké si predstaviť, že vlády posadnuté uhlíkovou neutralitou budú takýto nástroj využívať.

Ak je to také kritické, prečo to nerobí každý?

Ak je ohrozená celá planéta, človek by očakával globálne opatrenia. Zatiaľ čo rodiny na Západe platia čoraz viac nákladov na domácnosti a čelia rastúcim obmedzeniam, Čína pokračuje vo výstavbe uhoľných elektrární rekordnou rýchlosťou a India tiež rozširuje spotrebu fosílnych palív.

V prvej polovici roka 2025 Čína uviedla do prevádzky 21 GW nových uhoľných elektrární – najviac za posledných 6 mesiacov od roku 2016.

Len v prvom štvrťroku 2025 schválila Čína nové uhoľné projekty s výkonom 11,29 GW, čo je viac ako za celý rok 2024 dohromady (10,34 GW). Až 75% elektriny v Indii sa vyrába z fosílnych palív

Takže, napriek nedávnemu rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), že nečinnosť v oblasti klímy je teraz porušením ľudských práv (čo kritici označujú za prekročenie právomoci súdu), globálne mocnosti na východe nevykazujú žiadne známky úplného odklonu od fosílnych palív a prechodu na zelenú energiu.

Zatiaľ čo krajiny ako Nemecko a Švédsko sú zo zákona zaviazané dosiahnuť nulové čisté emisie uhlíka do roku 2045, ciele Číny a Indie sú až na roky 2060 a 2070.

Prečo teda západné krajiny znášajú náklady a sú silne vedené svojimi vládami, aby prijali nový spôsob života, ak sa o to najväčší prispievatelia emisií uhlíka ešte ani len nepokúšajú?

Záverečná myšlienka

Klame vaša vláda o uhlíkovej neotralite a svojich skutočných motívoch, pretože pravda by zničila verejnú podporu?

Nie je to lacné, rovnomerne uplatňované ani bezbolestné. Je to drastická zmena každodenného života bežných ľudí a otvára dvere k väčšiemu dohľadu nad obyvateľstvom a väčším ziskom pre privilegované korporácie.

Realita, že uhlíková neutralita je drahá, obmedzujúca a destabilizujúca, si pomaly uvedomujú ľudia aj politici. Či už s úmyslom alebo pre nekompetentnosť, výsledok je rovnaký: bežné rodiny platia, vlády získavajú moc a korporácie dosahujú obrovské zisky.

Autor G. Calder, Zdroj: expose-news.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• CNN: Nadišiel čas pre uhlíkové pasy a obmedzenia, ako často môžeme cestovať do zahraničia
• Na zabránenie „klimatickej pohromy“ Medzinárodný menový fond volá po väčších lockdownoch ako boli počas covidu
• WEF chce utratiť milióny domácich mačiek a psov v rámci boja proti klimatickým zmenám
• Minister zdravotníctva USA predstavil plán na sledovacie náramky pre všetkých Američanov do roku 2030