Prečo sú ryby z chovných fariem rizikom pre prírodu i zdravie ľudí

Rybie farmy produkujú choroby

Pred piatimi desaťročiami bola zverejnená informácia o tom, že ľudia by mohli v podstate vyloviť toľko rýb, že oceány by sa stali už neplodnými.

V tom čase sa ročný výlov rýb zvýšil z 23 miliónov ton v roku 1953 na 46 miliónov ton v roku 1963.

Dnes sa úlovky rýb ešte viac zvýšili a podľa oddelenia Organizácie Spojených národov pre rybné hospodárstvo a akvakultúru, v roku 2014 dosiahli 93 miliónov ton.

V správe publikovanej v Nature Communications (Prírodné komunikovanie) sa však uvádza, že takéto odhady môžu ignorovať drobný rybolov, nezákonný rybolov a neevidované vedľajšie úlovky.

Z uvedeného dôvodu môžu byť takéto odhady považované za podhodnotené.

Vychádzajúc z predmetnej správy, úlovky rýb zrejme dosiahli svoj vrchol v hodnote 130 miliónov ton v roku 2010. Keby sme boli trochu optimistickejší, mohli by sme predpokladať, že odvtedy mohli úlovky začať klesať.

To, čo je jasné z čísiel, či už sú podhodnotené alebo nie, je to, že súčasné trendy v oblasti rybolovu nie sú trvalo udržateľné.

Akvakultúra, alebo inými slovami chov rýb, sa preto môže javiť ako trvalo udržateľné riešenie pre konzumáciu rýb a ochranu voľne žijúcich druhov. Realita je však úplne iná.

Choroba, ktorá sa vyskytuje na rybích farmách, môže viesť k úhynu voľne žijúceho lososa


Naša rada: Vyčistite si od toxínov súčasne črevá, pečeň i žlčník už za 16 dní. Tu je spôsob, ako

Rybie farmy sú svojím charakterom v mnohom podobné farmám, na ktorých sa chovajú suchozemské živočíchy prostredníctvom systémov koncentrovaného kŕmenia zvierat (CAFO).

Systémy chovu rýb sa niekedy označujú ako morské CAFO, čiže morské systémy koncentrovaného kŕmenia zvierat.

Tesné štvorcové nádrže sú často úplne preplnené rybami. Navyše, tieto nádrže umožňujú rýchle rozmnožovanie morských vší, baktérií a vírusov.

V tomto prostredí sa nachádzajú aj ryby, postihnuté zápalmi srdca a kostrového svalstva (HSMI), ktorý bol zaznamenaný u chovných rýb v Nórsku a Britskej Kolumbii.

Zápal srdca a kostrového svalstva (HSMI) bol zodpovedný za zničenie komerčných rybích fariem v Nórsku, kde sa podľa výročnej správy spoločnosti Marine Harvest (zaoberajúcej sa morskými plodmi) za rok 2015 považuje za 3. najčastejšiu príčinu úhynu rýb.

Prvýkrát sa HSMI objavil na nórskych rybích farmách v roku 1999. Nedávno sa však objavil aj v Britskej Kolumbii.

Odborníci, medzi ktorých patrí napríklad aj biologička Alexandra Morton (autorka viac ako dvoch desiatok článkov o dopade rybích fariem), spoločne tvrdia, že zápalom srdca a kostrového svalstva (HSMI) a postihnutiami zapríčinenými vírusmi rozšírenými na rybích farmách, už roky trpia nielen komerčne chované, ale i voľne žijúce lososy.

Reovírus piscine, ktorý je spájaný napríklad s HSMI, sa vyskytuje prakticky u všetkých chovaných rýb v Britskej Kolumbii a môže postihnúť aj voľne migrujúce lososy.

Vo videu, ktorého autorkou je Twyla Roscovich, režisérka dokumentárneho filmu Salmon Confidential“ (S lososom dôverne), sa upozorňuje na obavy zo šírenia reovírusu piscine, ktorý je príčinou infarktu lososa a zabraňuje mu v tom, aby plával proti prúdu na miesta, kde sa rozmnožuje.

Napriek obavám, že rybie farmy šíria chorobu, ktorá by mohla zdecimovať voľne migrujúce lososy, vlády aj naďalej a dokonca ešte vo väčšej miere, dávajú na celé roky do prenájmu spoločné rybie farmy.

Spravodajská spoločnosť The Tyee priniesla nasledovnú správu:

„Asi 100 lososových rybích fariem je v súčasnosti umiestnených na styčnej ploche južného pobrežia Britskej Kolumbie.

Väčšina týchto výlovov z oceánu, ktoré zadržia až milión rýb v oblasti svojou veľkosťou presahujúcou štyri futbalové ihriská, je vo vlastníctve japonskej spoločnosti Mitsibushi Corporation alebo nórskych firiem Marine Harvest a Greig.

Tento priemysel zamestnáva približne 5 000 ľudí a exportuje asi 68 000 ton chovaného lososa atlantického, predovšetkým do Číny a do Spojených štátov.“

Vírus infekčnej anémie lososov (vírus ISA) rozšírený v lososoch

Voľne žijúci losos, ktorého našli uhynutého ešte pred rozmnožovaním, bol testovaný a zistilo sa, že bol pozitívny na množstvo vírusov, vrátane vysoko smrteľnej infekčnej anémie lososov (vírus ISA), známej aj ako lososia chrípka.

Infekcia, ktorá bola prvýkrát zistená v roku 1984 v Nórsku, sa rozšírila do iných krajín prostredníctvom dovozu vajec. V Čile vyhladil vírus ISA 70% lososového priemyslu krajiny, v celkovej hodnote straty 2 miliárd dolárov.

V Čile však nie je losos domorodým druhom, preto nemohlo dôjsť k jeho úhynu. V Britskej Kolumbii je to však opačne.

A na rozdiel od Čile, voľne žijúci losos Britskej Kolumbie je absolútne kritický pre ekosystém a obyvateľov tejto oblasti. Pre miestnych obyvateľov však nepredstavuje tento losos len zdroj príjmu. Je to hlavná zložka ich stravy.

Podľa spoločnosti Morton sa zistilo, že najmenej 11 druhov rýb žijúcich v rieke Fraser je infikovaných vírusom ISA s európskym genotypom.

Spoločnosť Morton testovala chovaného lososa, zakúpeného v rôznych obchodoch a sushi reštauráciách v okolí Britskej Kolumbie.

Testované vzorky preukázali pozitívny nález na minimálne tri rôzne vírusy lososa, vrátane vírusu ISA, reovírusu piscine a alfavírusu lososa.

Napriek tomu Kanadská agentúra na kontrolu potravín vyvrátila tieto zistenia agresívnym spôsobom a dokonca napadla dôveryhodnosť dvoch najvýznamnejších odborníkov na testovanie vírusu ISA, ktorí svedčili o tom, že Cohenova komisia predložila pozitívne výsledky testovania.

V skutočnosti každý, kto hovoril o týchto vírusoch nájdených v lososovi, ktoré je možné spätne odsledovať až po lososiu farmu, bol takým alebo onakým spôsobom umlčaný.

Vírusy z rybích fariem sa mohli dostať spláchnutím do kanalizácie, a tak sa dostať do miestnych vodovodov

Ešte horšie je, že Morton a jeho kolegovia našli stopy vírusu ISA aj u voľne žijúceho lososa.

Problém spočíva v tom, že nepoznáme všetky účinky spojené s konzumáciou lososa, ktorý je nositeľom rybích vírusov. Ryby sú často zmrazované kvôli udržaniu čerstvosti (vrátane chladom chránených vírusov).

Potom, keď vy umyjete rybu, vírusy sa spláchnu do výlevky a v závislosti od vášho kanalizačného systému sa môžu dostať do miestnych povodí.

Vplyv tejto vírusovej kontaminácie na životné prostredie nie je známy. Nie je však pravdepodobné, že bol úplne neškodný.

„Preto sa to musí zverejniť,“ hovorí Morton. Trvá na tom, že spotrebitelia, obchodníci a obchodní partneri si musia byť vedomí tohto problému a práve oni musia byť tými, ktorí budú trvať na správnom testovaní a nápravných opatreniach.

Nejde len o ochranu určitých druhov rýb; ide o zdravie ekosystému ako celku. A je to rovnako aj o ľudskom zdraví a bezpečnosti potravín.

Spoločnosť Morského pastiera zvyšuje informovanosť o environmentálnych nebezpečenstvách, ktorých nositeľom sú rybie farmy v Britskej Kolumbii

Sea Sheperd (Spoločnosť ochrany prírody „Morského pastiera“), medzinárodná nezisková organizácia na ochranu prírody, je snáď najviac známa vďaka svojím agresívnym taktikám zameraným na zastavenie činnosti japonských veľrybárskych lodí.

Spoločnosť nadviazala spoluprácu s Alexandrou Morton za účelom vypravenia výskumnej lode do Britskej Kolumbie. Cieľom misie je zvýšiť informovanosť a povedomie verejnosti o škodách, ktoré rybie farmy spôsobujú voľne žijúcim lososom.

Plánujú zhromažďovať údaje o výskyte reovírusu piscine u mäkkýšov (ktoré môžu slúžiť ako biologické markery šírenia ochorenia).

A. Morton bola spočiatku opatrná pokiaľ išlo o spoluprácu s kontroverznou skupinou. Teraz však verí, že sa správne rozhodla, lebo vlády si pred problémom zatvárajú oči. Ako uvádza prostredníctvom The Tyee:

„Nebola by som sa musela dostať na loď Sea Sheperd a vyrobiť scénu, keď ten, kto má problém, sú vlády,“ hovorí A. Morton. Ale ako ďalej hovorí, vlády stále viac dávajú len na hlasy korporácií.

Pri schvaľovaní dlhodobých zmlúv na chov rýb bez akejkoľvek konzultácie, federálna liberálna vláda robila chybné rozhodnutia v domnienke, že včas nedosiahne slobodný a informovaný súhlas domorodého obyvateľstva“, dodáva A. Morton.

… „Štyri zahraničné korporácie využívajú naše voľné tichomorské migračné trasy ako svoju otvorenú kanalizáciu na vylovenie zahraničných druhov rýb na území Pôvodných amerických národov“, povedala A. Morton. „Toto nie je trvalo udržateľný priemysel.“

Umiestňovanie rybích fariem na migračných trasách voľne žijúcich rýb porovnáva k matke, ktorá „cestou do školy ťahá svoje deti cez infekčné oddelenie nemocnice“.

„A Trudeauova vláda týmto korporáciám umožňuje, aby sa stali ešte väčšími“, poznamenáva A. Morton.

Môže technológia pomôcť pri záchrane našich oceánov?

Technologický pokrok by sa mohol čoraz viac využívať na ochranu a obnovu populácií voľne žijúcich rýb.

Napríklad A. Morton odporučila vláde Britskej Kolumbie, aby využívala novú technológiu, ktorá je schopná „čítať“ imunitné systémy voľne žijúcich rýb, čím vlastne odhaľuje, ktoré populácie potrebujú viac podpory a zvýšenú ochranu.

Ďalší technologický vývoj sa zameriava na obmedzenie vedľajších úlovkov rýb alebo morských živočíchov, ktoré boli omylom vylovené komerčnými rybárskymi technologickými linkami a sieťami, ako aj na sledovanie pohybu populácií rýb v reálnom čase, aby lepšie zamerali/identifikovali iba udržateľné zásoby rýb.

Realizácia uvedeného návrhu si bude vyžadovať nasledovné:

1. Autonómne/stacionárne ponorné vozidlá (AUV), ktoré majú nainštalované sonarové snímače a senzory, schopné v reálnom čase sledovať a odosielať údaje o mori a rybách späť do centrálnej databázy. Do tejto centrálnej databázy majú prístup rybárske flotily.

2. Laserové lúče na vytvorenie „virtuálnych sietí“, ktoré môžu obmedziť poškodenie morského dna spôsobené tradičnými vlečnými sieťami (potrebný je ďalší výskum o tom, aký vplyv môže mať používanie laserov na morský život).

3. Autonómne/stacionárne zariadenia na lov rýb, ktoré sa vznášajú nad morským dnom kvôli tomu, aby sa eliminovalo poškodenie morského dna a dosiahol sa zber živých rýb.

Väčšina morských plodov je nesprávne označovaná

Je dôležité vedieť, aký druh morských plodov konzumujete, pretože rôzne odrody sa od seba navzájom veľmi líšia z hľadiska obsahu znečisťujúcich látok a udržateľnosti zachovania živočíšneho druhu.

Zo siedmich odrôd komerčne predávaných tuniakov, sú napríklad niektoré tuniaky modroplutvé kriticky ohrozené, zatiaľ čo tuniak žltoplutvý je zriedkakedy lovený udržateľným spôsobom.

Niektoré tuniaky sú lovené pomocou ručných rybárskych techník, ktoré sú z hľadiska udržania ekosystému výhodnejšie.

Ostatné sú lovené pomocou dlhej mreže alebo dokonca, čo je ešte horšie, sieťami, ktoré môžu bez rozdielu zabíjať aj iné druhy živočíchov.

Okrem toho, je tu aj problematika kontaminácie. Mnohé druhy morských živočíchov sú príliš kontaminované na to, aby mohli byť ľuďmi bezpečne konzumované. Myslíme tu predovšetkým na malé deti a tehotné ženy.

Žiaľ, vo väčšine prípadov prakticky nie je možné zistiť, aký druh morských plodov v skutočnosti konzumujete.

Podľa správy neziskovej organizácie Oceana, ktorej činnosť je zameraná na ochranu oceánov, je jedna z troch v USA testovaných vzoriek morských živočíchov, označená nesprávnym názvom.

Chňapal červený a tuniak boli najčastejšie nesprávne označenými produktmi (v 87% a 59% podiele) .

Podľa spoločnosti Oceana je zo všetkých spotrebovaných morských plodov viac, než 90% dovážaných. Pritom len 1%  dovezených produktov sa kontroluje z hľadiska toho, či nejde o podvod.

Mnohé druhy rýb majú často vysoký obsah ortuti a sú zaradené do tabuľky potravín a liečiv pre tehotné ženy pod označenie „Nejedzte“.

Navyše, aj ďalšou štúdiou spoločnosti Oceana sa potvrdilo, že až 43% objemu predaja amerického lososa bolo takisto nesprávne označených.

Mnohé vzorky lososa, ktoré boli v reštauráciách a obchodoch s potravinami označené ako „voľne žijúce“, boli, ako sa následne zistilo, rybami chovanými na rybích farmách.

Väčšina ľudí nemá v tele dostatok omega-3 mastných kyselín

Odhaduje sa, že 70% ľudí na Západe trpí nedostatkom omega-3 mastných kyselín, pričom až 20% z nich má také nízke hladiny, že žiaden z týchto základných tukov ani nie je možné v ich krvi zistiť.

Všetko z toho, čo teraz uvedieme – váš mozog, kosti, duševné zdravie a dokonca aj potenciálne riziko vzniku rakoviny – sú ovplyvnené týmito zdraviu prospešnými tukmi.

Zatiaľčo prospešná forma omega-3 mastných kyselín sa dá nájsť v ľanovom semene, v chia semienkach, konope a v niekoľkých ďalších potravinách, najprospešnejšou formou omega-3 mastných kyselín sú DHA a EPA, ktoré sú základom boja proti fyzickým a duševným ochoreniam a takisto aj základom ich prevencie.

Nachádzajú sa výhradne v rybách a v krille (malom antarktickom kôrovcovi, ktorý je zdrojom obživy pre veľryby).

Takmer všetky morské ryby sú však vážne kontaminované látkami znečisťujúcimi životné prostredie, ako napríklad toxickou ortuťou. Realitou je, že podvody v označovaní produktov sa v priemysle založenom na morských živočíchoch robia neustále.

Na základe týchto skutočností musíte byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o jednotlivé druhy morských plodov, ktoré konzumujete vo svojej snahe o zvýšenie obsahu omega-3 mastných kyselín vo svojom tele.

Všeobecným pravidlom je, že čím nižšie v potravinovom reťazci sa ryba nachádza, tým bude menej kontaminácie v sebe akumulovať.

Sú to hlavne sardinky, ktoré sú jedným z najkoncentrovanejších zdrojov omega-3 mastných kyselín. Jedna dávka obsahuje viac ako 50% odporúčanej dennej hodnoty. Medzi ďalšie vhodné voľby z hľadiska zabezpečenia dostatku omega-3 mastných kyselín patrí ančovička, sleď, makrela a voľne žijúci aljašský losos.

Ak hľadáte doplnkovú formu omega-3 mastných kyselín na živočíšnej báze, olej z krillu môžete považovať za rybí olej.

Omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v krilloch, sú viazané k fosfolipidom, ktoré zvyšujú jeho absorpciu. To znamená, že z neho potrebujete menej a nebude vám to spôsobovať nevoľnosti alebo grganie. Tieto nepríjemné reakcie sa vyskytujú pri konzumácii mnohých iných produktov z rybieho oleja.

Olej z krillu obsahuje aj astaxantín, ktorý je silným antioxidantom. Obsahuje ho takmer 50-krát viac, než koľko sa ho nachádza v rybích olejoch.

Astaxantín zabraňuje rýchlo sa kaziacim omega-3 mastným kyselinám, aby oxidovali ešte predtým, než ich budete schopní integrovať do svojho bunkového tkaniva.

Astaxantín je aj najodolnejšou formou omega-3 mastných kyselín na živočíšnej báze.

Zamerajte sa na trvalo udržateľné morské živočíchy

Bez ohľadu na to, aký typ rýb plánujete kúpiť, hľadajte tie druhy, ktoré získali certifikáciu MSC (Marine Stewardship Council, Rada spravovania mora).

Táto certifikácia zaručuje, že každá zložka výrobného procesu – od momentu, ako sa zozbierajú suroviny, až po distribúciu hotového výrobku do predaja, bola kontrolovaná spoločnosťou MSC a bola auditovaná nezávislým orgánom, aby sa zabezpečilo, že spĺňa trvalo udržateľné normy.

Program Monterey Bay Aquarium’s Seafood Watch vás môže takisto navigovať k rozhodnutiu zadovážiť si udržateľnejšie morské potraviny.

V rámci programu je k dispozícii vyhľadávacia databáza, vďaka ktorej sa dajú nájsť možnosti udržateľnejších morských živočíchov a dokonca ponúkajú aj aplikáciu Sustainable Seafood (Udržateľná morská strava) pre váš smartphone.

Ako vyliečiť štítnu žľazu

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Páčil sa vám tento článok? Potom odoberajte ZDARMA nové články emailom! Ako odberateľ zároveň získavate 15% zľavu na všetky naše e-knihy a výživové doplnky DrBuzgi. Prihláste sa tu:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Lubomir says:

    Znicime vsetko a postupne aj samych seba a vyzera to, ze sme vo faze kedy niet cesty spat. Clovek je najprimitivnejsi tvor na zemi.

Pridajte komentár

*