(Lance D. Johnson, Natural News) Celé roky diétny a wellness priemysel prezentuje umelé sladidlá ako zázrak bez výčitiek svedomia. Je to však chemický podvod, ktorý vám sľubuje, že môžete jesť sladkosti bez kalórií a energetických výkyvov.
V tomto zavádzajúcom sľube o zdraví s „nulovými kalóriami“ či „nulovým obsahom cukru“ sa skrýva nebezpečná lož, ktorú teraz odhaľujú tvrdé dáta.
Rozsiahla 8-ročná brazílska štúdia, ktorá sledovala viac ako 12 700 dospelých, potvrdila to, čo nezávislí výskumníci už dlho predpokladali: tieto chemické sladidlá nie sú neškodné. Sú priamo spojené so 62% rýchlejším poklesom pamäte, pozornosti a verbálnej plynulosti.
Účinok je taký výrazný, že u intenzívnych konzumentov došlo k zostarnutiu mozgu, ktoré zodpovedá 1,6 roka.
Zatiaľ čo sa tvrdenia hlavného prúdu zameriavali na počet kalórií a chudnutie, pravdou je, že 6 bežných sladidiel – aspartám, sacharín, acesulfám draselný, erytritol, xylitol a sorbitol – potichu otravuje mozog.
Týka sa to najmä ľudí mladších ako 60 rokov, ktorí sú najzraniteľnejší voči neurotoxickým účinkom týchto jedov.
Neurotoxické účinky každého sladidla a ich skryté náklady
Pochopenie špecifickej hrozby, ktorú každé sladidlo predstavuje, si vyžaduje pohľad za hranice označenia. Štúdia skúmala sedem sladidiel, z ktorých šesť preukázalo jasnú súvislosť s kognitívnym poškodením mozgu.
Tu je rozpis toho, čo dôkazy o každom z nich odhaľujú.
1. Aspartám
Aspartám zostáva najrozšírenejším sladidlom v diétnych nápojoch a výrobkoch bez cukru. Skladá sa z fenylalanínu, kyseliny asparágovej a metanolu. Po požití sa metanol v tele premieňa na formaldehyd, známy neurotoxín a karcinogén.
Štúdia zistila, že konzumácia aspartámu súvisí s rýchlejším poklesom kognitívnych funkcií, najmä pamäte a verbálnej plynulosti. To je v súlade s desaťročiami neoficiálnych správ od konzumentov, ktorí po pití diétnych nápojov pociťovali bolesti hlavy, závraty a zmätenosť.
Problémom nie je len metabolická záťaž, ale aj priamy chemický útok na nervové tkanivo.
2. Sacharín
Sacharín je najstaršie umelé sladidlo na trhu a má znepokojujúcu históriu. V 70. rokoch 20. storočia sa spájal s rakovinou močového mechúra u potkanov, ale priemysel ho dokázal udržať na pultoch obchodov.
Štúdia prináša nové dôkazy o tom, že sacharín nie je pre mozog bezpečný. Výskumníci zistili, že konzumácia sacharínu súvisí s rýchlejším poklesom kognitívnych funkcií.
Mechanizmus zahŕňa narušenie črevného mikrobiómu, ktorý hrá kľúčovú úlohu v zdraví mozgu. Sacharín mení rovnováhu baktérií v čreve a táto nerovnováha spúšťa zápal, ktorý sa prenáša do mozgu.
3. Acesulfám draselný
Acesulfám draselný, zvyčajne uvádzaný na obaloch ako acesulfám-K, sa často kombinuje s aspartámom, aby sa dosiahla intenzívnejšia sladkosť. Je to draselná soľ, ktorá obsahuje metylénchlorid, známy karcinogén.
Údaje zo štúdie ukázali, že acesulfám-K je spojený s rýchlejším kognitívnym poklesom pamäti a verbálnej plynulosti.
Toto sladidlo je obzvlášť problematické, pretože sa často skrýva v žuvačkách „bez cukru“, proteínových práškoch a ochutených jogurtoch, kde spotrebitelia neočakávajú, že nájdu umelé chemikálie poškodzujúce metabolizmus.
4. Erytritol
Erytritol je cukrový alkohol, ktorý sa vo veľkej miere propaguje ako prírodná alternatíva, pretože sa v malom množstve vyskytuje v ovocí. Štúdia však zistila, že erytritol v množstvách konzumovaných intenzívnymi užívateľmi bol spojený s rýchlejším kognitívnym poklesom.
Problém je v tom, že cukrové alkoholy, ako je erytritol, nie sú úplne absorbované tráviacim systémom. Dostanú sa do hrubého čreva a živia škodlivé baktérie, čo vedie ku gastrointestinálnym ťažkostiam a potenciálne k systémovému zápalu.
Mozog neexistuje vo vákuu. Keď je črevo stresované, mozog trpí.
5. Xylitol
Xylitol je ďalší cukrový alkohol, ktorý sa bežne nachádza v žuvačkách, mätových cukríkoch a zubných pastách. Hoci je známe, že je toxický pre psy, brazílska štúdia naznačuje, že je nebezpečný aj pre ľudský mozog.
Údaje spájajú xylitol s rýchlejším poklesom myslenia. Rovnako ako erytritol, aj xylitol narúša zdravie čriev a môže spôsobiť hnačku a kŕče.
Znepokojujúcejšie je, že xylitol bol v inom výskume spojený so zvýšenou tvorbou krvných zrazenín, čo by mohlo znížiť prietok krvi do mozgu a urýchliť kognitívne starnutie.
6. Sorbitol
Sorbitol je menej bežné, ale stále široko používané sladidlo, ktoré sa nachádza v cukríkoch bez cukru a niektorých diabetických potravinách.
V tenkom čreve sa zle vstrebáva a fermentuje v hrubom čreve. Štúdia potvrdila, že konzumácia sorbitolu bola spojená s rýchlejším kognitívnym poklesom. Mechanizmus je pravdepodobne podobný ako u iných cukrových alkoholov, ktoré spôsobujú zápal čriev spúšťajúci kaskádu imunitných reakcií, ktoré časom poškodzujú mozgové bunky.
Siedme sladidlo tagatóza v tejto konkrétnej analýze nepreukázalo štatisticky významnú súvislosť s kognitívnym poklesom. Stále však ide o chemicky spracovaný derivát cukru a výskumníci zatiaľ nevylúčili možné dlhodobé poškodenie zdravia.
Kto je najviac ohrozený
Štúdia sa zamerala na demografické údaje, aby zistila, kto je najviac ohrozený. Odpoveď je jasná: mladší dospelí sú zraniteľnejší, než sa doteraz predpokladalo.
U účastníkov mladších ako 60 rokov bola súvislosť medzi konzumáciou umelých sladidiel a kognitívnym poklesom najsilnejšia.
Mnoho ľudí predpokladá, že staršie mozgy sú krehkejšie, ale údaje naznačujú, že mladšie mozgy, ktoré sú stále vo svojich najlepších metabolických rokoch, môžu byť citlivejšie na chemické látky.
Štúdia tiež zistila, že ľudia s cukrovkou, ktorí už čelia metabolickému stresu, vykazovali rýchlejší pokles pamäti a mozgových funkcií, keď konzumovali vysoké hladiny týchto sladidiel.
Je to krutá irónia. Diabetickým pacientom lekári a dietológovia často odporúčajú tieto sladidlá ako bezpečnejšiu alternatívu k cukru, ale výskum naznačuje, že vymieňajú jedno riziko za druhé, ktoré môže byť pre ich duševné schopnosti ešte škodlivejšie.
Autor: Lance D. Johnson, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Už jeden nápoj s umelým sladidlom denne urýchli degradáciu pamäte, reči a myslenia o 62%
- Toxické umelé sladidlá sú všade. Vyhýbajte sa im ako moru!
- 88% ľudí sa obáva Alzheimera a straty pamäti, no iba 9% vie, ako chrániť zdravie svojho mozgu
- Ako povzbudiť rast nových mozgových buniek v akomkoľvek veku
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Umelé sladidlá dodávajú odpornú chuť každému jedlu/nápoju. Cukor nikdy chuťovo nenahradia. Je to rovnaké ako keď vám niekto želá „dobrý deň“ a pritom veľmi dobre viete, že by vám kľudne vrazil nôž do chrbta ak by mohol – taký človek je proste vo všetkom odporný a nijako to nedokáže skryť aj keď sa o to akokoľvek snaží. V tomto smere neexistuje možnosť žiadnej manipulácia. Rovnako je to s umelými sladidlami.
Posledné obdobie vanie taký infovietor, ktorý sa snaží v ľuďoch vyvolať pocit viny za to, že používajú cukor a kupujú výrobky s cukrom. Napríklad „kola s cukrom“ visí tabuľka nad sladeným nápojom v jednom reťazci. To nieje len informácia týkajúca sa zloženia výrobku ale nepriamo obvinenie, že kupujete niečo čo z vás robí zločinca voči systému, ktorý určuje čo je správne. Je to v podstate fašizmus v určitej podobe Je to podobné ako obrázok rakoviny na cigaretách akurát ten tam je ešte aj z iného z iného dôvodu. Dnes je spoločnosť tak zdebilizovaná, že sa človek bojí u niekoho na návšteve povedať svoj názor na umelé sladidlá… lebo ak poviete na návšteve kde vám ponúknu kolu s umelými sladidlami tak to budú brať doslova ako zneváženie ich pohostinnosti…a to aj keď budete slušní. Pritom je to tak odporné ; všetko s umelými sladidlami, že sa človek diví, že to vôbec niekto kupuje.
Veľmi výstižné Achnaton udeľujem ti plusky:) +++
V práci som mal kolegu ktorý nič iné ako Kolu Zero nepil. Normálneho človeka by to zabilo, ale jeho telo už podľa mňa muselo produkovať špeciálne enzýmy, ktoré ten chemický sajrajt štiepili, možno aj na nejaké využiteľné živiny. Je to ako schopnosť prispôsobiť sa na zmijí jed.
Všetko len do určitého bodu a potom zlom (únava materiálu) a bude sa diviť PREČO JA?!? je to mimoriadne toxický kokteil.
Je to mimoriadne toxický koktejl nedivím sa hp …
melasa je zdravější varianta
Achnaton má pravdu . Len raz som skúsil minerálku sladenú aspartamom a hneď som si uvedomil , že táto chuť je neprirodzená a skutočne až odporná .
Ale pridávam niekoľko ďalších informácií , nakoľko tejto téme som sa venoval a o aspartame mám dosť veľa článkov . Výborný článok je napr. od Prof. RNDr. Anny Struneckej , Dr.Sc. „Nebezpečný aspartam“ uverejnený v „Dental care magazin 4/10. Potvrdzuje napríklad , že aspartam bol ešte v 70.rokoch 20. storočia bojovou látkou vo výzbroji armády USA ! , že má podiel na vzniku lekémie a lymfomov . Mám aj články o vedckých štúdiách jedného talianského tímu , ktorý tiež dokázali rakovinotvorné účinky tohto jedu .
Piloti lietadiel majú napríklad zakázané konzumovať nápoje s jeho obsahom . A ešte jedna zaujímavosť (bolo by ich určite viacej , no nemám teraz čas ich všetky vyhľadať) : keď FDA schvaľovala v USA povolenie aspartamu , dostala veľké množstvo odmietavých pripomienok . Napriek tomu bol povolený , presadila to potravinárska lobby . A keďže ho schválila FDA , európska agentúra , myslím , že to je EMA , ho povolila automaticky tiež …
Aspartam sa podľa pani Struneckej v tele rozkladá na 2 látky /teraz presne neviem definovať/, a jedna z tých látok vyvoláva u chlapcov nevyvinutosť penisov – teda vrstva depopulácie a výmeny obyvateľstva /porno a černošské big penisy/, a preto neger Coca Colu zásadne nepije!
Reknu vam priklad. Mel jsem kolegu, ktery sladil Aspartamem a pil Colu light.
Kazdy den dvakrat hazel Aspartam do kavy a k obedu v hospode objednal Colu Light. To delal spoustu let. Vysledek? Zblaznil se, uz neni. Nerikam ale, ze je to jen od toho.
Nevim.
Aj tzv kulturisti prejdú nazvratnou zmenou po dlhodobom užívaní tých ich prípravkov. Najprv je fáza kedy o tom počujú, že z tých prípravkov odchádza mozog/osobnosť. Potom je druhá fáza kedy sami občas registrujú, že sa s nimi niečo deje alebo že im okolie „nerozumie“. Nakoniec je tretia fáza kedy sú úplne zmenení a na svoj predošlý stav bytia/mysle/cítenia úplne zabudnú – majú v tom už večné okno. To chemické svinstvo ich tak rozhodí, že z nich nakoniec zostanú len duševne a intelektuálne vykastrované zjavy takmer nechápajúce nič.
To roľník, ktorý drie do dôchodku v práci a potom do 80 – 90 tky doma na poli má vyššiu životnosť a aj schopnosť rozlišovať podstatne od nepodstatného. Čo taký chémiou napumpovaný zjav môže odovzdať mladším pokoleniam keď bude mať 50 – 70 keď mu od mladi straší v palici?
Nie je možné aby mu permanentne nestašilo v palici keď sa roky dopoval rôznou chémiou…a pritom kedysi stačilo vyhodiť všetky médiá hlavného prúduz okna, vykašľať sa na rovnakých pobúchancov a zvážiť ideály pre ktoré bude dlhodobo žiť. Lenže čo by mu potom zostalo keby sa nemohol narcisticky pretŕčať pred zrkadlom a snažiť sa byť“lepší“ než druhí, že?
Tak si to teda zhrňme.. Čo používa človek a aj mnohé vyrobil do obchodov nestojí za nič ( Ešte medík , atď pokiaľ je skutočne med a išla okolo neho včela ) ..myslím že už nič také ako domáce produkty čo si ľudia vyrobia doma nebude lepšie. V obchodoch to nehľadajte. Krásny deň.
ex 100%
Kamoš doniesol na okoštovanie nejaké produkty (tlačenka, klobáse, slanina), čo niekde robia v malom, ale predávajú to komerčne, nie v obchodoch, ale len kdesik vo svojom priestore.
Ja mám gazdu u ktorého kupujem ešte aj teplé ráno nadojené mlieko. Ešte stále vládze, síce už menej, ale robí ešte stále svoje veci pre seba a potom rozpredá. Pestuje si svoje krmivá, nestrieka, lebo na to nemá peniaze. Škoda, že neni môj sused, pustil by som na svoj pozemok jeho kravičky, by mi pokosili, pohnojili, mali by ešte viac priestoru.
Ale stále bolo cítiť rozdiel v chuti. A to čo predávajú v obchodoch, to vôbec ani doma nejeme. A vôbec nemám problém povedať, ak mi to niekde ponúknu, že ďakujem, nebudem. Nekomentujem, proste poviem, že práve nemám chuť. A pýtam si iba čistú vodu z vodovodu. Do reštaurácií nechodíme a ak náhodou, tak aj tam čistú vodu z vodovodu.
Je to o chuti. Nie o strachu, že je to plné chémie. 95% všetkých prísad do jedál aj liekov sa už podľa mňa vyrába z ropy.
Všetko je v hlave a o myšlienkach.
Aj jedlo si viete „premeniť“, minimálne sa to dá spraviť tak, aspoň aby vám neuškodilo a bolo iba neutrálne. Ak človek VIE ako. Ale to už je iná téma.
„Je to o chuti“.. máš pravdu ale keď si vezmeš, že zhruba posledné dve desaťročia vyrastajú ľudia, ktorí tej prírodnej chuti veľa nezažili a niektorým extrémistom stačí McDonald, KFC a podobne. Na druhej strane sa posledné roky rozmáha „kultúra“ liberálov a tí si zasa na top služby a kvalitné domáce potraviny potrpia. Pre vysokú spoločnosť Ž na Západe sú zvlášť farmy kde sa pre nich pestuje a chová bez chémie…aj keď oni sú už vlastne schopní zjesť čokoľvek a kohokoľvek….a dať meniť si orgány ako nejaké súčiastky. Veď súčiastok je dosť… mrazáky vo vojnových konfliktoch po bojisku premávajú pravidelne a nehľadia kto je vlastný a kto nie. Je to jeden bordel, ktorý skončí aj keby sa sto čertov na hlavu stavalo.
Údajne baptisti trénujú odolnosť proti jedom – vedome ich konzumujú a vnútorne ich odmietnu – by som chcel vedieť viac.
John Ramirez – Zlo – Svědectví (CZ Dabing)
https://duckduckgo.com/?ia=videos&origin=funnel_home_website&t=h_&q=Zlo+cz+dabing&iax=videos&iai=https%3A%2F%2Fwww.youtube.com%2Fwatch%3Fv%3DNePHGG_Ci3k
————-
Výpoveď ex-satanistu
K téme: „JE vs. NIE JE – STÉVIA – zdraviu škodlivá?!“
Otázkou zostáva, do ktorej kategórie by sme zaradili – „Stéviu“ – z pohľadu jej konečného priemyselného spracovania, ergo – či medzi zdraviu škodlivé sladidlo, alebo vzhľadom na jej prírodný (pozn.: NIE-syntetický) pôvod, hovoríme o sladidle, ktoré je načim v domácnostiach používať ?!
➡️Krátky rešerš k Stévii:
Sladidlo Stévia obklopuje veľa mýtov. V niektorých prípadoch sa sladidlo steviozid, extrahované z listov stévie, zamieňa s inými syntetickými sladidlami, ako je cyklamát alebo aspartám.
➡️Aká škodlivá je Stévia?
Niektorí ľudia mnoho rokov používajú domáci extrakt z rastliny Stévie aj ako priemyselne vyrábaný steviozid, ktorý podobne ako glukóza, je látka produkovaná rastlinou stévie a je zodpovedná za sladkú chuť listov. Stévia sa dá pestovať ako izbová rastlina a používa sa na osobnú spotrebu ako čisto rastlinné sladidlo.
➡️Mýty o Stévii:
Tieto mýty o Stévii často kolujú v diskusiách o sladidlách. Niekedy sa však rôzne sladidlá spájajú do jedného celku a nezdravé účinky jednej látky sa mylne pripisujú Stévii. Každé sladidlo je však iné a preto sa musí posudzovať individuálne.
➡️Prehľad najbežnejších mýtov o Stévii:
1️⃣Je Stévia karcinogénna?
Tento pretrvávajúci mýtus o Stévii existuje už dlho. Vychádza zo štúdií na zvieratách a laboratórnych experimentov s bunkovými kultúrami v 80. rokoch 20. storočia v USA s použitím veľmi vysokých koncentrácií steviozidu.
Iné štúdie však nezistili žiadne karcinogénne účinky stévie, čo znamená, že podozrenie na karcinogénny účinok sa nepodarilo potvrdiť. Napriek tomu podozrenie vo verejnom povedomí pretrváva a pre jej schválenie ako potravinárskeho výrobku bol stanovený zodpovedajúci bezpečný limit.
V EÚ bol stanovený limit štyri miligramy steviozidu na kilogram telesnej hmotnosti. Pod týmto limitom sa karcinogénny účinok steviozidu považuje za nemožný. Vo veľmi veľkých množstvách, výrazne nad štyrmi mg na kilogram telesnej hmotnosti, sa považuje za otázny.
Preto možno jasne konštatovať, že Stévia nie je karcinogénna, za predpokladu, že sa v domácnostiach konzumuje v normalizovaných množstvách.
2️⃣Je Stévia prírodné sladidlo?
Stévia je rastlina pod názvom – Stevia rebaudiana a v Južnej Amerike sa pestuje už stáročia pre svoju sladkú chuť a používa sa v rôznych potravinách. Listy sa najprv sušia, rozdrvia a potom sa pridávajú do iných potravín.
To, čo sa v supermarketoch predáva ako Stévia vo forme bielych vločiek alebo sladidiel v tabletách, sa už veľmi nepodobá sušeným listom rastliny. Priemyselne vyrábané extrakty z rastliny Stévie sú v tabuľke potravinárskych prísad uvedené ako sladidlá pod označením E-960, známe ako steviol-glykozidy. (Pozn.: zrejme v tomto štádiu už by som rozlišovala zdravotné riziko medzi použitými nasekanými listami Stévie vs. ďalším priemyselno-chemickým spracovaním Stévie do formy steviol-glykozidyových tabletiek..)
3️⃣Spôsobuje Stévia tráviace problémy?
Steviolové glykozidy môžu ovplyvniť komunikáciu medzi baktériami v črevnej flóre. Či to však vedie k narušeniu črevnej flóry alebo k tráviacim problémom, stále nie je jasné. Štúdia ukazuje iba to, že sa zmenila komunikácia medzi baktériami, ale neviedlo to k predčasnej smrti žiadneho konkrétneho bakteriálneho druhu.
Tráviace problémy spojené s extraktmi zo Stévie môžu byť spôsobené aj inými prísadami v sladidlách so Stéviou. Mnohé tablety sladila obsahujúce Stéviu napríklad obsahujú laktózu alebo iné cukry, napr.: dextrózu. Stojí za to skontrolovať zoznam zložiek.
4️⃣Je Stévia nezdravá pre ľudí s cukrovkou?
Často sa tvrdí, že Stévia klame mozog, aby si myslel, že kvôli svojej sladkosti prijíma cukor, čím narúša reguláciu hladiny cukru v krvi v tele. Hoci sa Stévia viaže na chuťové receptory pre cukor, sama o sebe nie je cukor. Preto Stévia nemení hladinu cukru v krvi, vďaka čomu je Stévia dobrou alternatívou k cukru pre ľudí s diabetom.
Niekedy pretrváva mýtus, že konzumácia Stévie spôsobuje uvoľňovanie inzulínu a môže preto viesť k hypoglykémii. Takéto správy o zvýšenej chuti do jedla po konzumácii potravín sladených Stéviou však neboli experimentálne potvrdené.
5️⃣Odkiaľ pochádza mýtus, že Stévia je nezdravá?
Pomerne emocionálnym argumentom proti Stévii je často jej chuť, nakoľko naozaj chutí veľmi, veľmi sladko! Niektorým sa to páči, zatiaľ čo iní kritizujú okamžitú a intenzívnu reakciu chuťových receptorov. Mnohí vnímajú sladkosť s kovovou dochuťou – no, chuť je pre každého subjektívna.
➡️Z nižšie uvedeného Zdroja – vyplývajúci Záver:
„Stévia – NIE JE – zdraviu škodlivá! A je jednoznačne tou lepšou voľbou náhrady cukru!“
Odkaz:
https://transitionsblog.de/content/mythen-ueber-stevia-ein-gesunder-natuerlicher-suessstoff/?utm_source=Pinterest&utm_medium=organic
P.S: Ponechávam konečné posúdenie kuchynského užívania Stévie a to v rámci jej komerčno-potravinárskeho tabletkového spracovania – na individuálnom posúdení každého z čitateľov..
používam stéviu dlhé roky, čistý práškový steviozid bez akýchkoľvek prídavkov do prášku (dodávajú mi ho z Ukrajiny známi)
mám rád sladký čaj/kávu, tak na pol litra dám neplnú čajovú lyžičku cukru a doplním stéviou
– preto, lebo pri zapnutí receptorov cukru v chuťových pohárikoch sa produkuje inzulín – ale stévia nie je cukor, takže inzulín sa nespotrebuje.
Telo vďaka každému umelému sladidlu dostáva pokyn na tvorbu inzulínu – to je to „vlk vlk vlk“ ako v porekadle, že chlapec stále volal na dedinčanov VLK aby si prišli brániť ovce a nakoniec keď prišiel reálny vlk tak už dedinčania vďaka falošným poplachom neprišli.
Čiže kombinácia stévie a trochy cukru je pre telo podstatne lepšia, lebo cukor je spracovaný inzulínom (ktorý sa tak nevytvára zbytočne) – a bez cukru v kombinácii so stéviou nastáva zníženie tvorby inzulínu telom na neustále falošné poplachy z receptorov na cukor (vyvolaných stéviou/sladidlami bez cukru)
Jop, to vystihol presne. Keď sa sústavne používa umelé sladidlo aj prírodné a žiaden cukor sa neje, pankreas vylučuje inzulín. A keď cukor nenájde, začne zmätkovať. Aj takto si možno nahnať cukrovku.
Ja vôbec nesladím, alebo len veľmi málo, pol lyžičky cukru do kávy, lebo horká dráždi žalúdok.