(Morgan S. Verity, Natural News) Prezident Donald Trump zverejnil na sociálnej sieti grafiku odkazujúcu na výskum z roku 2010 o výskyte autizmu medzi deťmi Amišov. Podľa príspevku nebol v odbornej literatúre výslovne zdokumentovaný prípad autizmu u úplne nezaočkovaného amišského dieťaťa.
Pozornosť vyvolala najmä skutočnosť, že výskumníci síce zhromaždili záznamy o očkovaní sledovaných detí, no nikdy ich nezverejnili. Ich práca navyše zostala iba vo forme konferenčného abstraktu a neobjavila sa v recenzovanom odbornom časopise.
Výskum uskutočnili odborníci z Vanderbiltovej univerzity v Tennessee a Univerzity v Miami na Floride. Skríningom preverili 1 899 amišských detí z Indiany a Ohia a poruchu autistického spektra potvrdili u siedmich z nich.
Zaznamenaný výskyt približne 1 : 271 bol výrazne nižší než vtedajší celoštátny americký údaj, ktorý sa pohyboval okolo jedného prípadu na 91 detí.
Trumpov príspevok privítali skupiny kritické voči súčasnej očkovacej politike. Zároveň otvoril otázku, prečo po šestnástich rokoch stále nepoznáme očkovací status siedmich detí s potvrdeným autizmom.
Sedem prípadov autizmu a nezverejnená očkovacia anamnéza
Skríningové testy označili 25 detí za možné prípady poruchy autistického spektra. Štrnásť z nich následne absolvovalo podrobnejšie vyšetrenie a u siedmich sa diagnóza potvrdila pomocou štandardizovaných diagnostických nástrojov a klinického posúdenia.
Štyri zo siedmich detí spĺňali kritériá podľa jedného použitého nástroja, ale nie podľa druhého. Autori predpokladali, že rozdiel súvisel so spôsobom, akým amišskí rodičia opisovali správanie svojich detí.
Podľa metodickej časti konferenčného abstraktu vedci získali od rodín aj očkovaciu anamnézu detí. Vo výsledkoch však neuviedli, či bolo sedem potvrdených prípadov očkovaných, čiastočne očkovaných alebo úplne nezaočkovaných.
Práve tieto informácie by totiž umožnili overiť tvrdenie, ktoré sa opakovane objavuje v diskusiách o zdraví Amišov: že autizmus sa údajne vyskytuje najmä medzi deťmi, ktoré dostali aspoň niektoré vakcíny.
Zo zverejneného abstraktu to nemožno potvrdiť ani vyvrátiť. Podstatné však je, že potrebná dokumentácia bola podľa dostupných informácií zozbieraná, no verejnosť ani ďalší výskumníci sa k nej nedostali.
Autori uviedli, že budú pokračovať v skúmaní kultúrnych zvyklostí ovplyvňujúcich spôsob, akým rodičia opisujú vývojové problémy detí.
Nadväzujúca publikácia sa však podľa dostupných záznamov nikdy neobjavila. Výskum tak zostal nedokončeným príbehom: vedci identifikovali nezvyčajne nízky výskyt autizmu a zaznamenali očkovaciu anamnézu účastníkov, no výsledky potrebné na vzájomné porovnanie nezverejnili.
Šestnásť rokov bez vysvetlenia
Zdravotnícky publicista a zakladateľ portálu GreenMedInfo Sayer Ji uviedol, že za šestnásť rokov od konferenčnej prezentácie nenašiel verejné vyjadrenie žiadneho zo šiestich autorov, ktoré by vysvetľovalo, prečo výsledky neboli publikované a čo sa stalo so zozbieranými záznamami.
Hlavný autor J. L. Robinson ani spoluautorka Margaret Pericak-Vanceová podľa denníka The Defender nereagovali na žiadosť o komentár.
Ji zdôraznil, že vedcov neobviňuje z nečestného konania. Výskumný materiál však podľa neho zostal fakticky skrytý pred odbornou aj laickou verejnosťou, hoci by mohol prispieť k diskusii o rozdieloch medzi očkovanými a neočkovanými deťmi.
Výskum navyše získal federálnu podporu. Kritici nedostatočnej transparentnosti preto poukazujú na to, že výsledky projektu financovaného z verejných zdrojov by nemali po rokoch zostať nedostupné bez vysvetlenia.
Otvorenou otázkou zostáva, či sa pôvodná dokumentácia zachovala, kto ňou dnes disponuje a či by ju bolo možné v anonymizovanej podobe sprístupniť nezávislým výskumníkom. Ak sú záznamy dostatočne podrobné, ich zverejnenie by ukázalo, či sa medzi siedmimi potvrdenými prípadmi nachádzalo úplne nezaočkované dieťa.
Nešlo by ešte o definitívnu odpoveď na otázku príčin autizmu. Poskytlo by to však konkrétnu informáciu, ktorá dnes v celej diskusii chýba.
Prečo sú Amišovia dôležitou porovnávacou populáciou
Amišské komunity predstavujú zaujímavú prirodzenú porovnávaciu populáciu. Mnohé rodiny využívajú menej vakcín, vedú odlišný životný štýl a sú menej vystavené niektorým vplyvom typickým pre modernú spoločnosť.
Cenné poznatky by prinieslo najmä porovnanie očkovaných, čiastočne očkovaných a úplne nezaočkovaných detí priamo v tej istej komunite. Znížilo by totiž časť rozdielov, ktoré vznikajú pri porovnávaní Amišov s celou americkou populáciou.
Kritici súčasného systému dlhodobo požadujú rozsiahly výskum celkového zdravotného stavu očkovaných a úplne nezaočkovaných detí. Poukazujú pritom nielen na autizmus, ale aj na alergie, autoimunitné ochorenia, neurologické poruchy a ďalšie chronické ťažkosti.
Výskum z roku 2010 tak mohol poskytnúť aspoň čiastočný pohľad na jednu z najdiskutovanejších otázok. Bez zverejnenia očkovacej anamnézy však jeho najzaujímavejšia časť zostáva nevyužitá.
Skúsenosti rodičov a staršie hodnotenia bezpečnosti vakcín
Časť rodičov detí s autizmom opisuje výraznú vývojovú regresiu, ktorá podľa ich skúseností nastala krátko po očkovaní. Hovoria o strate reči, očného kontaktu alebo už nadobudnutých sociálnych schopností.
Konvenčná medicína tieto časové súvislosti spravidla nepovažuje za dôkaz príčinnej súvislosti. Poukazuje na to, že prvé viditeľné prejavy autizmu sa často objavujú v rovnakom veku, v akom deti dostávajú viaceré vakcíny.
Kritici takéhoto vysvetlenia namietajú, že skúsenosti rodičov nemožno automaticky odmietnuť len preto, že samy osebe nepredstavujú klinický dôkaz. Žiadajú podrobnejšie skúmanie vývojovej regresie, biologických mechanizmov a skupín detí so zvýšenou zraniteľnosťou.
Americký Inštitút medicíny sa možnou súvislosťou medzi vakcínami a autizmom zaoberal opakovane. V roku 2001 považoval poznatky o vakcínach obsahujúcich tiomerzal a neurovývinových poruchách za nedostatočné na prijatie alebo odmietnutie príčinnej súvislosti.
Po vyhodnotení novších štúdií dospel výbor v roku 2004 k záveru, že epidemiologické dôkazy hovoria proti príčinnej súvislosti medzi autizmom a vakcínou MMR alebo vakcínami obsahujúcimi tiomerzal. Zároveň však podporil ďalšie skúmanie bezpečnosti vakcín, sledovanie nežiaducich udalostí a výskum genetických či environmentálnych faktorov autizmu.
Kritici konvenčného výskumu namietajú, že populačné štúdie nemusia zachytiť zriedkavé reakcie ani osobitne citlivé skupiny detí. Poukazujú tiež na závislosť časti výskumu od úradov, výrobcov a inštitúcií zapojených do očkovacej politiky.
Ich požiadavka preto nespočíva iba v realizácii ďalších štúdií, ale aj v otvorenom prístupe k pôvodným podkladom. Závery by tak mohli preveriť aj vedci bez väzieb na regulačné orgány či farmaceutický priemysel.
Trumpov príspevok podporili kritici očkovacej politiky
Mary Hollandová, výkonná riaditeľka organizácie Children’s Health Defense, Trumpa pochválila za to, že na nepublikovaný výskum upozornil. Jej organizácia dlhodobo tvrdí, že súčasný očkovací kalendár môže u citlivých detí prispievať k neurologickému poškodeniu.
Grafiku zdieľanú Trumpom vytvoril pomocou ChatGPT Steve Kirsch, zakladateľ organizácie Vaccine Safety Research Foundation. Kirsch vyhlásil, že nevie o zdokumentovanom prípade autizmu u úplne nezaočkovaného amišského dieťaťa. Zároveň uznal, že výskum z roku 2010 nebol publikovaný v recenzovanom časopise.
Ji označil Trumpov príspevok za fakticky nedokonalý, ale mimoriadne dôležitý. Samotný konferenčný abstrakt podľa neho nedokazuje, že očkovanie spôsobuje autizmus. Odhaľuje však zásadnú medzeru: vedci očkovaciu anamnézu zozbierali, no verejnosť sa nikdy nedozvedela, čo ukazovala.
Ďalšie pozorovania, ktoré Kirsch predložil senátu štátu Pensylvánia, naznačovali nižší výskyt niektorých chronických ochorení medzi prevažne nezaočkovanými amišskými deťmi.
Tieto zistenia neprešli štandardným recenzným konaním, ich zástancovia však tvrdia, že predstavujú dostatočný dôvod na uskutočnenie rozsiahlejšieho nezávislého výskumu.
Od amišskej štúdie k systému Vaccine Safety Datalink
Kritici americkej očkovacej politiky upozorňujú aj na podmienky prístupu k systému Vaccine Safety Datalink (VSD), ktorý CDC prevádzkuje v spolupráci so sieťou amerických zdravotníckych organizácií. VSD prepája elektronické zdravotné záznamy a využíva sa na sledovanie nežiaducich udalostí po očkovaní.
Externí vedci môžu požiadať o prístup k anonymizovaným súborom z publikovaných štúdií. Musia však predložiť výskumný návrh Centru pre výskumné dáta pri americkom Národnom centre pre zdravotnú štatistiku a získať súhlas etických komisií zapojených pracovísk.
K chráneným záznamom pristupujú iba v zabezpečenej sieti výskumných centier. Pri skúmaní nových hypotéz založených na novších záznamoch je spravidla potrebná priama spolupráca s pracoviskami zapojenými do VSD, pričom jej schválenie je na ich rozhodnutí.
Tieto pravidlá majú chrániť citlivé zdravotné informácie, podľa nezávislých aktivistov však zároveň sťažujú kontrolu oficiálnych analýz. Ak je výskumný materiál dostupný len za prísnych podmienok alebo prostredníctvom spolupráce so zapojenými inštitúciami, verejnosť sa musí do značnej miery spoliehať na závery orgánov, ktoré očkovací systém zároveň riadia a obhajujú.
Prípad amišského výskumu ukazuje tento problém v menšom meradle. Záznamy boli zozbierané, ale ich obsah nebol publikovaný. Bez prístupu k nim nemožno overiť, či podporovali zaužívané závery, prinášali odlišný obraz alebo neumožňovali spoľahlivé vyhodnotenie.
Trumpov príspevok prišiel v čase, keď jeho administratíva presadzuje prehodnotenie americkej očkovacej politiky. Prezident podporuje zníženie počtu bežne odporúčaných detských vakcín, rozdelenie kombinovanej vakcíny MMR na samostatné očkovania a odloženie vakcíny proti hepatitíde B do vyššieho veku.
Minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. zároveň presadzuje nový výskum príčin autizmu vrátane preverovania možnej úlohy očkovania. Jeho postup podporujú skupiny požadujúce dôkladnejšie bezpečnostné testovanie, dlhodobé sledovanie zdravotného stavu detí a otvorenejší prístup k výskumným podkladom.
Odporcovia týchto zmien tvrdia, že doterajší výskum príčinnú súvislosť medzi vakcínami a autizmom nepotvrdil. Kritici však namietajú, že práve chýbajúce porovnania s úplne nezaočkovanými deťmi a obmedzený prístup k pôvodnej dokumentácii bránia definitívnemu uzavretiu sporu.
Nezverejnené výsledky udržiavajú pochybnosti
Výskum z roku 2010 zaznamenal medzi 1 899 amišskými deťmi len sedem potvrdených prípadov autizmu. Vedci zároveň zozbierali ich očkovaciu anamnézu, no nikdy nezverejnili, ktoré z týchto detí boli očkované.
Po šestnástich rokoch nie je verejne známe, prečo práca nevyšla v recenzovanom časopise, čo sa stalo s pôvodnými záznamami ani či ich ešte možno nezávisle preskúmať.
Mlčanie autorov a nedostupnosť dokumentácie prirodzene posilňujú podozrenie, že dôležitá časť príbehu zostala nevypovedaná.
Trumpov príspevok chýbajúce odpovede neposkytol. Vrátil však pozornosť k otázke, ktorá mala byť objasnená už pred rokmi: Bolo medzi siedmimi amišskými deťmi s potvrdeným autizmom aspoň jedno úplne nezaočkované?
Kým sa pôvodné záznamy nezverejnia, táto otázka zostane otvorená. Spolu s ňou pretrváva aj širší problém transparentnosti výskumu, ktorý ovplyvňuje zdravotné rozhodnutia miliónov rodín.
Autor: Morgan S. Verity, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Boj proti autizmu: Vyraďte tieto zložky zo stravy a zmiernite jeho príznaky
- Singapurskí vedci zistili, že príčinou autizmu môže byť črevný mikrobióm a nedostatok niektorých živín
- 100 rokov známy liek dokáže zmierniť symptómy autizmu
- Rozlúštenie chemického kódu mozgu: Čo neurochémia prezrádza o autizme
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár