(Willow Tohi, Natural News) Lekárska veda sa celé desaťročia sústreďovala najmä na bielkovinové plaky ako jeden z hlavných mechanizmov Alzheimerovej choroby.
Novšie výskumy však upozorňujú aj na ďalšieho možného vinníka – narušené hospodárenie so železom a jeho nadmerné hromadenie v mozgu.
Keď sa železo stane nebezpečným
Železo je nevyhnutné na prenos kyslíka aj správne fungovanie buniek. S pribúdajúcim vekom sa však v niektorých oblastiach mozgu začína hromadiť.
Ak ho bunky nedokážu bezpečne viazať a spracovať, podporuje oxidačný stres a poškodzovanie bunkových membrán. Tento proces sa môže rozvíjať roky pred prvými poruchami pamäti.
Štúdia publikovaná v časopise Alzheimer’s & Dementia skúmala mozgové tkanivo zdravých ľudí, pacientov s Alzheimerovou chorobou a ľudí s Downovým syndrómom, u ktorých sa takisto rozvinula Alzheimerova choroba.
Práve posledná skupina mala v skúmaných oblastiach mozgu súvisiacich s pamäťou podstatne viac železa než ľudia so sporadickou formou ochorenia. Vedci zaznamenali aj vyššiu úroveň lipidovej peroxidácie – procesu, pri ktorom železo podporuje oxidáciu tukov a narúša bunkové membrány.
Oslabené boli tiež niektoré prirodzené ochranné mechanizmy. Klesla aktivita enzýmov neutralizujúcich produkty oxidácie a narušila sa tvorba glutatiónu, jedného z najdôležitejších antioxidantov v bunkách.
Ľudia s Downovým syndrómom predstavujú osobitnú skupinu, pretože majú tretiu kópiu génu APP súvisiaceho s tvorbou amyloidu. Zistenia preto nemožno automaticky preniesť na celú populáciu. Pomáhajú však objasniť, ako sa železo, amyloid a oxidačné poškodenie navzájom ovplyvňujú.
Odkiaľ sa železo v mozgu berie
Jedným z možných zdrojov sú drobné, často nezistené krvácania do mozgu označované ako mikrokrvácania. Pri mikroskopickom poškodení ciev prenikne krv do okolitého tkaniva. Po jej rozklade zostávajú zlúčeniny bohaté na železo, ktoré sa postupne ukladajú.
K tomuto procesu prispieva vysoký krvný tlak, cukrovka a ďalšie ochorenia oslabujúce cievy. Aj preto sa zdravie srdca a ciev čoraz častejšie spája so zachovaním pamäti vo vyššom veku.
Mikrokrvácania však nie sú jediným možným zdrojom. Úlohu zohráva aj rozpad myelínu, narušená hematoencefalická bariéra a zmeny v proteínoch, ktoré železo prenášajú a ukladajú.
Rozhodujúce teda nie je iba jeho celkové množstvo, ale aj miesto uloženia a schopnosť buniek udržať ho v bezpečne viazanej forme.
Ferroptóza: bunková smrť poháňaná železom
Výskum vedcov z Oregonskej univerzity zdravia a vied, publikovaný v časopise Annals of Neurology, sa zameral na osobitnú formu bunkovej smrti nazývanú ferroptóza. Vzniká vtedy, keď železo spustí intenzívnu oxidáciu tukov v bunkových membránach a prirodzená antioxidačná ochrana už nedokáže poškodenie zastaviť.
Vedci skúmali najmä mikroglie – imunitné bunky mozgu, ktoré odstraňujú poškodené tkanivo.
Keď sa začne rozpadať myelín, ochranný obal nervových vlákien, mikroglie pohlcujú jeho zvyšky bohaté na tuky a železo. Postupne sa nimi preťažia a odumierajú.
Mozog tak stráca časť schopnosti odstraňovať poškodené tkanivo. Hromadia sa ďalšie zvyšky, zhoršuje sa obnova myelínu a vzniká začarovaný kruh spájaný s poškodzovaním bielej hmoty a postupným úbytkom kognitívnych schopností.
Prečo je tento výskum dôležitý
Viac než dve desaťročia dominovala výskumu Alzheimerovej choroby amyloidová hypotéza. Miliardy dolárov smerovali do liekov zameraných na amyloidové plaky, pričom mnohé klinické skúšky priniesli neuspokojivé výsledky.
Novšie protilátky dokázali u niektorých pacientov v skorom štádiu spomaliť postup ochorenia, no nezastavujú ho. Vedci preto skúmajú aj ďalšie mechanizmy vrátane zápalu, poškodenia ciev, porúch energetického metabolizmu a ferroptózy.
Zvýšené množstvo železa v mozgoch ľudí s neurodegeneratívnymi ochoreniami si výskumníci všimli už pred desaťročiami. Až moderné zobrazovacie a laboratórne metódy však umožnili podrobnejšie sledovať jeho vplyv na mikroglie, myelín a bunkové membrány.
Podľa aktuálnych odhadov žije len v USA s Alzheimerovou demenciou približne 7,4 milióna ľudí vo veku nad 65 rokov. Do polovice storočia sa ich počet priblíži k 13 miliónom. Hľadanie ovplyvniteľných rizikových faktorov je preto čoraz naliehavejšie.
Čo prezradia krvné testy
Základným ukazovateľom zásob železa v tele je feritín. Samotná hodnota však neposkytuje úplný obraz. Feritín stúpa aj pri zápaloch, infekciách, metabolických poruchách či ochoreniach pečene a neukazuje priamo množstvo železa v mozgu.
Pri podozrení na jeho nadbytok sa preto posudzuje spolu s krvným obrazom, sérovým železom, transferínom a saturáciou transferínu. Výsledky závisia od veku, pohlavia, zdravotného stavu aj referenčného rozsahu laboratória.
Niektorí lekári funkčnej medicíny považujú za priaznivú orientačnú hodnotu feritínu približne 60 až 75 ng/ml.
Toto rozpätie však nie je univerzálnym cieľom ani ukazovateľom rizika Alzheimerovej choroby. Podstatné je zachytiť výrazne alebo dlhodobo zvýšenú hladinu a odhaliť jej príčinu.
Ako znížiť riziko preťaženia železom
Ak vyšetrenia potvrdia nadbytok železa, ďalší postup závisí od jeho príčiny. Lekár môže odporučiť úpravu jedálneho lístka, doplňujúce vyšetrenia alebo riadené odbery krvi, ktoré sa využívajú najmä pri hemochromatóze a podobných poruchách.
Zásoby železa znižuje aj pravidelné darovanie krvi. Pri jednom odbere telo stratí približne 200 až 250 mg železa. Počet odberov si však netreba určovať svojvoľne, pretože príliš časté darovanie môže viesť k vyčerpaniu zásob, únave a chudokrvnosti.
Zástancovia integratívneho prístupu odporúčajú obmedziť vysoko priemyselne spracované potraviny a opakovane prehrievané oleje, ktoré ľahko oxidujú. Nie je však potrebné nahradiť všetky rastlinné oleje maslom alebo kokosovým olejom. Vhodnejšia je pestrá strava s primeraným množstvom kvalitných tukov.
Cesnak, cibuľa, kapustová zelenina a ďalšie potraviny obsahujúce zlúčeniny síry dodávajú telu látky potrebné na tvorbu glutatiónu. Samy osebe Alzheimerovej chorobe nezabránia, no podporujú prirodzenú antioxidačnú ochranu.
Najväčší praktický význam má starostlivosť o cievy: kontrola krvného tlaku a cukru v krvi, pravidelný pohyb, nefajčenie, dostatok spánku a vyvážená strava. Tieto opatrenia obmedzujú poškodzovanie drobných ciev a zároveň znižujú viaceré riziká spojené s kognitívnym úpadkom.
Záver
Alzheimerova choroba sa nezačína prvým zabudnutým menom ani stratenými kľúčmi. Patologické zmeny sa v mozgu rozvíjajú celé roky, niekedy desaťročia pred viditeľnými príznakmi.
Nové poznatky ukazujú, že pri ochorení nejde iba o amyloidové plaky. Dôležitú úlohu zohrávajú aj cievy, myelín, antioxidačná ochrana a schopnosť buniek bezpečne spracovať železo. Ak sa táto rovnováha naruší, ferroptóza prispieva k poškodzovaniu mozgového tkaniva.
Starostlivosť o tlak, metabolizmus, cievy a primerané zásoby železa sa tak stáva súčasťou ochrany mozgu dávno predtým, ako sa objavia prvé výpadky pamäti.
Autor: Willow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Hladina lítia v mozgu pacientov s Alzheimerom je nižšia o 60%. Môže táto zabudnutá živina zvrátiť demenciu?
- Lacný doplnok stravy poráža lieky proti Alzheimerovej chorobe a chráni pred zápalovými ochoreniami mozgu
- Nová neinvazívna terapia na Alzheimera kompletne obnovila pamäť
- 9 vecí, ktoré musíte urobiť dnes, aby ste sa vyhli demencii a Alzheimerovej chorobe neskôr
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár