(Ramon Tomey, Natural News) Vo svojej provokatívnej knihe s názvom „Čo keby medicína zmizla?“ sociológovia Gerald E. Markle a Frances B. McCreaová spochybňujú základné predpoklady súčasnej západnej medicíny.
Predkladajú presvedčivé argumenty, že jej absencia nemusí byť až takou katastrofou, ako by si mnohí mysleli.
Kniha skúma ďalekosiahle dôsledky sveta bez lekárov, nemocníc a liekov – nielen ekonomické dôsledky, ale aj z hľadiska verejného zdravia a blahobytu jednotlivcov.
Ich argumentácia sa opiera o prekvapujúce štatistiky a prehliadané skutočnosti, ktoré naznačujú, že moderná medicína môže v reálne spôsobovať viac škody ako úžitku.
Z ekonomického hľadiska je zdravotníctvo obrovským gigantom, ktorý predstavuje v USA zhruba 15% HDP (na Slovensku je to okolo 7,8%) a zamestnáva milióny ľudí. McCreaová však provokatívne tvrdí, že zmiznutie medicíny by malo len malý vplyv na mieru chorôb a úmrtnosti.
Toto jej tvrdenie podporujú alarmujúce údaje. Správne predpísané lieky spôsobujú v USA ročne dva milióny závažných nežiaducich reakcií, čo vedie k 106 000 úmrtiam. To z liekov robí piatu najčastejšiu príčinu úmrtnosti v Spojených štátoch amerických.
Nakazenie sa infekciami v nemocniciach si vyžiada 88 000 životov, zatiaľ čo lekárske chyby a zbytočné operácie prispievajú k desiatkam tisíc ďalších. Tieto úmrtia spôsobené medicínou spolu predstavujú približne 11 percent všetkých úmrtí. Ide číslo, ktoré núti sa zamyslieť nad nedostatkami zdravotníckeho systému.
Placebo efekt ďalej podkopáva dôveru v konvenčné liečby. Štúdie ukazujú, že placebo môže v mnohých prípadoch konkurovať účinnosti reálnych liekov, čo vyvoláva otázky o skutočnej nevyhnutnosti užívania mnohých z nich.
Medzitým alternatívna medicína, ktorej dôveruje viac ako 40 percent ľudí, predstavuje odvetvie v hodnote 21 miliárd dolárov. To naznačuje rozšírený skepticizmus voči tradičnej zdravotnej starostlivosti.
Markle a McCreaová tvrdia, že verejné zdravie zamerané na prevenciu v celej populácii, a nie na individuálnu liečbu, ponúka efektívnejší model, ktorý je navyše menej zapletený do nástrah medicínsko-priemyselného komplexu.
Autori rozoberajú základné predpoklady medicínskeho modelu a odhaľujú jeho redukcionistický pohľad na zdravie ako púhu absenciu choroby, jeho dichotómiu mysle a tela a jeho mechanistický prístup k ľudskému telu. Tvrdia, že tieto princípy ignorujú kultúrne a behaviorálne faktory, čo vedie k fragmentovanej a často neefektívnej zdravotnej starostlivosti.
Lekári primárnej starostlivosti, ktorí sú strážcami tohto systému, strávia v priemere iba 19 minút s jednym pacientom, pričom často prerušia vyšetrenie do 22 sekúnd.
Preventívne prehliadky, ako sú mamografie a testy na prostatický špecifický antigén (PSA), často prinášajú falošne pozitívne výsledky, čo vedie k zbytočným zákrokom bez zlepšenia výsledkov pre pacienta.
Napríklad, úmrtnosť na rakovinu prsníka sa od roku 1930 nezmenila, a to aj napriek pokroku v skríningu a liečbe.
Chirurgia na tom nie je o nič lepšie. Mnohé zákroky ako cisárske rezy, hysterektómie (odstránenie maternice) a zákroky na srdci sa vykonávajú zbytočne. Štúdie ukazujú, že fingované operácie môžu byť rovnako účinné ako skutočné (placebo efekt).
Hoci v kritických prípadoch medicína zachraňuje životy, urgentná medicína zápasí s ťarchou systémových nerovností a v USA necháva nepoistených a marginalizovaných ľudí odkázaných na preťaženú záchrannú sieť.
Na Slovensku sú to zasa dlhé čakacie lehoty pre pacientov, ktorí nemajú peniaze na to, aby si „priplatili“ za operáciu, čo je realizované vo forme poplatku za „výber operatéra“.
Ústredná otázka knihy sa ani tak netýka obhajoby zrušenia západnej medicíny ako takej, ale skôr odhaľovania jej rozporov. Medicína zachraňuje životy, no zároveň ich aj ohrozuje. Prekvitá ako ekonomická sila, zatiaľ čo ako imperatív verejného zdravia upadá.
Záver
Práca Marklea a McCreaovej nabáda k zmene paradigmy smerom k holistickej, integratívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá uprednostňuje prevenciu a uznáva limity lekárskej intervencie.
Ich kritika je výzvou na prehodnotenie zdravotnej starostlivosti – takej, ktorá vyvažuje skepticizmus s nádejou a tradíciu s inováciou v snahe o zdravšiu budúcnosť.
Kniha „Čo keby medicína zmizla?“ je v konečnom dôsledku katalyzátorom dialógu a vyzýva čitateľom, aby sa si uvedomili nepríjemné pravdy o inštitúciách, ktorým zverujeme svoje životy. Nevyžaduje koniec medicíny, ale skôr jej vývoj smerom k systému, ktorý viac lieči, ako škodí.
Pozrite si nasledovné video o knihe „Čo keby medicína zmizla?“ od Geralda E. Marklea a Francesy B. McCreaovej (v angličtine):
Autor: Ramon Tomey, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Nič .Nič by sa nestalo. Žili by sme a umierali by sme ako doteraz.
Až na jeden problém 50% papá antibiotiká ako letničky ,30% antidepresívna a 19 % voľné lieky. Čiže by asi spoločnosť skolabovala) 1% t.j čo neberie nič by bola v kľude)
Väčšina chorôb je dôsledkom liečenia modernou medicínou.
Znova zbytočný výskum. Aj tak sa ním nikto riadiť nebude. Prachy jsiu prachy.
No konzumuje sa to hlava nehlava( Veľká škoda
Pekne povedané
Pre Ajšu k minulej téme veľký potlesk 👍