Ako zistiť, či je niekto inteligentný (do 10 minút)

Print Friendly, PDF & Email

Ako zistiť, či je niekto inteligentný (do 10 minút)

Zistiť, či je niekto naozaj inteligentný, je nesmierne ťažké. Spája sa s tým obrovský problém, že niekoho zbytočne urazíte. Človek sa musí snažiť robiť to tak, aby sa pri tom držal pravdy a faktov.

Našťastie, tento článok slúži tak trochu ako sprostredkovateľ. To preto, lebo sa budeme opierať o pohľad na inteligenciu od tretej strany. Aby sme to dosiahli, zhromaždíme niektoré obľúbené vyjadrenia z Quory.

Pre tých, ktorí to nepoznajú, Quora je fórum otázok a odpovedí, do ktorého má prístup každý.

Z toho vyplýva, že ak chcete mať istotu, že sú informácie, ktoré dostávate, spoľahlivé, odporúča sa overovať si svoje zdroje a všetky odpovede dopĺňať odkazmi.

Otázka znie: „Ako zistím, či je niekto inteligentný?“

Ako sa dalo očakávať, existujú odpovede užitočné aj bezcenné (to je skrátka demokracia, ľudkovia!).

Z dôvodu praktickosti a stručnosti zúžime odpovede tak, aby obsahovali len tie prvé. Pridáme aj ďalšiu, kvalifikovanejšiu. „Zistenie“ musí byť niečo, čo dokážete zistiť do 10 minút.

Ako to teda do 10 minút zistiť, či je niekto inteligentný?

Pokračujte v čítaní, priatelia!

Ako zistiť, či je niekto inteligentný

1. „Inteligentný človek vie, že viac interakcií rovná sa viac príležitostí.“

Užívateľ Quory, vystupujúci pod menom Kerem Güne, píše, že nejednať s ľuďmi s úctou sa rovná premeškanej príležitosti.


Náš tip: Trpíte cukrovkou? Tento prírodný prostriedok je skvelým pomocníkom, ktorý pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi. Je overený tisíckami spokojných zákazníkov. Viac informácií tu

Pre ilustráciu svojho názoru využíva Güne obvyklý scenár: správanie sa k obsluhujúcemu personálu v reštaurácii. Konkrétne také, že sa človek s čašníkom zhovára „čo najmenej“.

U hlupáka je veľká pravdepodobnosť, že čašníkov sotva vezme na vedomie, nieto ešte, aby sa s nimi zhováral.

Podľa Güneho tu problémom nie je hrubosť, keď píše: „Sotva vziať na vedomie čašníka či čašníčku rozhodne nie je hrubosť. No je to hlúpe.“ Prečo?

Pretože ten čašník, ktorého ste zabudli vziať na vedomie, môže vedieť o nejakom hroznom jedle, ktoré práve uvarili. Naopak, ak sa ho vľúdne opýtate, možno vám prezradí, ktoré chutné nie je. Ktovie?

Svoju odpoveď Güne končí povzbudivým príbehom priateľky s Aspergerovým syndrómom, teda formou autizmu. Hovorí:

„Nedokáže chápať emocionálne náznaky, vtipy, iróniu, zložité plány, ani účinne ovládať svoje telo, no je neuveriteľne úspešná. Prečo? Rada sa stýka s ľuďmi.“

Najlepšiu časť svojej skvelej odpovede si pán Güne nechal na koniec:

„Inteligencia nie je nemenná, je to spôsob videnia sveta; seba v ňom. Zakaždým, keď pozriete do niečích očí a niečo poviete, zvyšujete svoju inteligenciu.“

2. „Osoba s vyššou inteligenciou si všimne detaily, maličkosti, ktoré sa zdajú byť nepodstatné.“

Užívateľ Quory Liam Quinn II píše, že ľudia s vysokou inteligenciou si s väčšou pravdepodobnosťou všimnú „malé detaily“, ktoré ostatní ignorujú.

Quinn uvádza, že na rozpoznanie veľmi inteligentného človeka stačí jednoduché pozorovanie:

„Vojdite s ním do nového prostredia. Niekam, kde ste nikdy predtým neboli, kde dovtedy nikdy nebol ani on. Sledujte, ako ten človek vníma priestor.“

Inteligentní ľudia si nielen povšimnú malé detaily, ale budú na ne aj veľmi zvedaví. Táto zvedavosť môže podnietiť akýsi ďalší zmysel pre zvedavosť a môžu sa na tie detaily vypytovať podrobnejšie.

A nakoniec, u človeka s vysokou inteligenciou je pravdepodobné, že bude skeptickejší voči všetkým odpovediam, ktoré dostáva, že „bude spochybňovať každý ich aspekt, než dospeje k záveru“.

3. „Inteligentní ľudia sa vždy snažia naučiť niečo nové.“

Podľa užívateľa Quory, Huga Ferreiru Garciu, sa inteligentní ľudia jednoducho radi učia. „Nenarodili sa múdri,“ uvádza Garcia, „iba sú závislí na učení.“

Pán Garcia prichádza s veľmi dôležitým postrehom, pre ktorý sa oplatí rýchla odbočka od Quory.

Na svete sú milióny ľudí, ktorí sú o sebe presvedčení, že nie sú schopní nič dosiahnuť. Lebo sa trápili v základnej škole. Alebo sú možno postihnutí nejakou poruchou učenia. Možno im v ranom veku dali nálepku, že sú „pomalí“ a tá im zostala.

Napriek tomu musia toto zničujúco nesprávne vnímanie – a jeho šírenie – odložiť.

Súčasná veda dokazuje, že ľudia môžu vedome meniť štruktúru a fungovanie svojho mozgu. Svoju inteligenciu si môže zvýšiť každý jedinec kráčajúci po Zemi – veľký aj malý, starý aj mladý.

Vedecký termín používaný pre vyššie spomenutý jav je neuroplasticita. A je dokázaný vedou.

Michael Merzenich, považovaný mnohými za otca súčasnej neurovedy, v časopise Forbes napísal:

„Pri správnom cvičení mozgu si môže inteligenciu zvýšiť každý, v akomkoľvek veku a potenciálne značne. Alebo len môžete nechať svoj mozog zaháľať – a sledovať, ako pomaly, neúprosne chradne, tak ako telo, žijúce sedavým spôsobom života.“

Je to celkom jasné: inteligencia nie je nemenná. S trochou snahy a odhodlania môže svoje kognitívne funkcie zlepšiť každý.

4. „Len ich sledujte, zvyčajne to tam je. A zvyčajne sú to tí tichí. Pokojné vody tečú najhlbšie.“

Pán Sean Kernan mal silné podozrenie, že jeho „vysoký, chudý“ spolužiak je „inteligentný, skutočne bystrý“.

Ako ste k tomu názoru dospeli, pán Kernan? „Jedinou stopou mi bol detail, ktorý som si všimol: reč jeho tela. Bola to chladná sebadôvera, spojená s úplnou absenciou stresu v jeho tvári.“

Svoju hypotézu si Kernan potvrdil neskôr, keď učiteľ „napísal na tabuľu jeden veľmi náročný problém a opýtal sa, kto pozná odpoveď“.

„Okamžite som pozrel naňho,“ povedal Kernan, no on o pozornosť nežiadal.

Napokon „pomaly zdvihol ruku a prečítal svoju odpoveď ako školený atentátnik: pokojne, chladne a sústredene“.

Záverečné úvahy: nové definovanie inteligencie

„Zástancovia teórie MI tvrdia, že tradičná definícia inteligencie je príliš úzka, a tak širšia definícia presnejšie odzrkadľuje rôzne spôsoby, akými ľudia rozmýšľajú a učia sa.“ – Wikipédia

Aby teda bolo jasné: niečo také ako inteligencia naozaj existuje. A je u každého človeka iná. Väčšina sporov okolo inteligencie a IQ nie je vecou reality, ale definície.

Pre ilustráciu tohto tvrdenia sa prizrime dvom celkom odlišným, hypotetickým ľuďom. Dajme tomu, že osoba „A“ je špičkový automobilový mechanik a osoba „B“ profesor angličtiny na jednej z najprestížnejších univerzít.

Ak teda obom týmto ľuďom dáte rovnaký test na IQ, je možné, že profesor dosiahne vyššie skóre. Predpovedateľnosť takého výsledku vyplýva zo spôsobu zostavenia väčšiny inteligenčných testov.

To znamená, že keďže väčšinu IQ testov zostavujú vedci, nedá sa prakticky nijako vylúčiť ich jednostrannosť.

Je teda profesor „inteligentnejší“ než skvelý mechanik?

Niektorí ľudia, ako napríklad bádatelia v oblasti inteligencie (a profesori angličtiny!), by povedali „áno“.

Výsledky by však boli úplne opačné, keby bol vydaný inteligenčný test, ktorý sa zameriava viac na priestorové, než na jazykové schopnosti.

Požiadajte profesora, aby narábal s nejakým zložitým kusom zariadenia a bude na vás hľadieť ako vyoraná myš.

Povedané inak, odpoveď znie „áno“ a „nie“.

Čo sa týka úplného, presného zmerania inteligencie, IQ testy žalostne zlyhávajú. Teda, väčšina z nich.

Teória MI

Necelých sedem desaťročí po objavení sa prvých IQ testov bola predložená celková teória inteligencie. Táto teória je známa ako Teória rozmanitých inteligencií, teda „MI“.

Teóriu MI vypracoval v roku 1983 psychológ z Harvardovej univerzity, Howard Gartner. Zatiaľ čo tradičné testy IQ zakladajú výsledok všeobecnej inteligencie na troch či štyroch všeobecných schopnostiach, Gartner uvádza, že je najmenej osem testovateľných schopností. Sú to:

  • telesno-kinestetická (pohybová)
  • intrapersonálna
  • interpersonálna
  • logicko-matematická
  • hudobno-rytmická
  • prírodná
  • verbálno-lingvistická
  • vizuálno-priestorová

Je preto vhodné zakončiť tento článok citátom samotného Gartnera:

„Zaráža ma neodôvodnená domnienka, že sa isté ľudské schopnosti môžu svojvoľne vyčleniť ako inteligencia, zatiaľ čo iné nie.“

Úplne súhlasíme.

Zdroj: powerofpositivity.com, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky môžu vyjadrovať názory, ktoré sa nemusia zhodovať s názormi redakcie.

 

Komentáre

  1. Dr.Dusan Belacik

    Nakolko som nemohol najst zamestnanie v oblasti moho sirokeho vzdrelania Kanadsky Manpower ma poslal k psychologovi aby zistil ci som vobec inteligenty alebo nie.
    Psycholog Dr.Lutrel mi dal inteligentny test ktory obsahoval vyse 700 otazok a po kontrole mojich odpovedi napisal,ze podla odpovedi sa ukazuje ze som inteligentny,ale ze s dovodou ze mojim povodnym jazykom nie je Anglictina,ale Slovencina ,ze nemoze presne stanovit vysku mojej inteligencie.Preto ma poslali inemu dokrorovi psychologie a ten mi daval velmi ryclo otazku za otazkou.Len co zacal otazku hovoril dal som mu vopred na nu odpoved.Na zaver napisal do mojho posudku ze som velmi inteligentny pretoze som mudaval spravne odpovede na otazky este predtym nez mi ich mal moznost cele povedat.
    Preto ma poslali k tretemu psychologovi krory sa ma spytal preco chodim do kontola.Na to som mu povedal se zo socialnych dovovov aby som mal spolocnost a pritom si tam vypil kavu a zajedol.Tak mi do posudku napisal ze som inteligentny clovek.Ja vsak verim ze som obycajne bezne smyslajuci clovek a ze inteligencia a nemoze presne zistit u kazdeho cloveka iba psychologickymi skuskami.

  2. Dusan Belacik

    Inteligentni su niektori ludia,niektore zvierata ba niektore zvierata su inteligentnejsie nez niektori ludia.Preto nemozeme povedat vseobecne ze clovek je najiteligentnejsi tvor na zemi,A navia este nevieme co sa skryva v celom vesmire.

Pridajte komentár

*