
(Cassie B., Natural News) Čo ak pri vitamíne D nebol problém v tom, že nefunguje, ale v tom, ako sa celé roky používal?
Nový výskum ukazuje, že pri správnom dávkovaní by mohol výrazne znížiť riziko ďalšieho infarktu. Nie však tak, že každý dostane rovnakú tabletku. Vedci dávku prispôsobovali podľa hladiny vitamínu D v krvi.
Výsledok bol pozoruhodný. U ľudí, ktorí už jeden infarkt prekonali, sa pri takto cielenej terapii znížilo riziko ďalšieho infarktu o 52 percent.
Zistenia pochádzajú z randomizovanej klinickej štúdie TARGET-D, ktorú uskutočnili výskumníci z organizácie Intermountain Health v americkom Utahu. Výsledky boli najskôr predstavené na vedeckom zasadnutí American Heart Association v New Orleans v novembri 2025 a 7. septembra 2026 ich publikoval recenzovaný odborný časopis European Heart Journal.
Výskum tak ponúka nový pohľad na niečo, čo predchádzajúce štúdie vitamínu D nedokázali presvedčivo ukázať.
Namiesto univerzálnej dávky sa lekári riadili skutočnými hladinami vitamínu D v krvi a dávkovanie podľa nich upravovali. Práve tento rozdiel môže byť kľúčom k tomu, prečo boli výsledky tentoraz iné.
Nízke hladiny vitamínu D sú vo svete veľmi rozšírené. Látka, ktorú si telo prirodzene vytvára pri pôsobení slnečného žiarenia, preto zostáva dôležitou témou výživy aj preventívnej medicíny.
Nový prístup k starému problému
Observačné štúdie už roky spájajú nízke hladiny vitamínu D s horším zdravím srdca. Keď však vedci skúšali vitamín D v randomizovaných klinických štúdiách, výsledky boli často sklamaním.
Účastníci spravidla dostávali rovnakú, vopred stanovenú dávku bez ohľadu na to, akú hladinu vitamínu D mali na začiatku a ako na suplementáciu reagovali.
Tím z Intermountain Health si položil otázku, či problém nie je práve v tomto prístupe.
„Predchádzajúce klinické štúdie o vitamíne D testovali potenciálny vplyv rovnakej dávky vitamínu D na všetkých účastníkov bez toho, aby sa najprv skontrolovali ich hladiny v krvi,“ vysvetlila hlavná výskumníčka Heidi T. May, Ph.D.
„My sme zvolili iný prístup. Pri zaradení do štúdie a počas nej sme kontrolovali hladiny vitamínu D každého účastníka a podľa potreby sme upravovali dávku.“
Jednoducho povedané, vedci nepredpokladali, že rovnaké množstvo bude vyhovovať každému. Najskôr zistili, koľko vitamínu D pacient v krvi skutočne má, a potom dávku prispôsobili tak, aby sa dostal do stanoveného cieľového rozmedzia.
Ako fungovala cielená liečba
Do štúdie bolo zaradených 630 dospelých po infarkte. Nábor účastníkov prebiehal od apríla 2017 do mája 2023 a pacienti boli náhodne rozdelení do skupiny so štandardnou starostlivosťou alebo do skupiny s cieleným manažmentom vitamínu D.
Liečená skupina nedostávala jednu univerzálnu dávku. Výskumníci pravidelne merali hladinu 25-hydroxyvitamínu D v krvi a dávkovanie vitamínu D3 upravovali s cieľom dostať ju nad 40 ng/ml a udržiavať ju najviac na úrovni 80 ng/ml.
A ukázalo sa, že u väčšiny pacientov nešlo o malé dávky.
Na začiatku malo 87 percent účastníkov hladinu vitamínu D 40 ng/ml alebo nižšiu. Viac ako polovica pacientov v liečenej skupine začínala s dávkou 5 000 IU vitamínu D3 denne.
To je výrazne viac než bežný odporúčaný denný príjem pre zdravú populáciu, ktorý sa podľa veku zvyčajne pohybuje približne medzi 600 a 800 IU denne.
Tieto odporúčania však nie sú terapeutickým protokolom na dosiahnutie konkrétnej hladiny vitamínu D v krvi. TARGET-D pracovala s úplne iným princípom: dávka sa určovala podľa nameranej hladiny a následne sa podľa výsledkov ďalších krvných testov upravovala.
Práve tu sa ukazuje zásadný rozdiel medzi bežným užívaním doplnku a cielenou terapiou.
Riziko ďalšieho infarktu kleslo na polovicu
Pacientov sledovali v priemere 4,2 roka a zaznamenávali závažné kardiovaskulárne príhody – úmrtia, ďalšie infarkty, hospitalizácie pre srdcové zlyhanie a mozgové príhody.
Pri všetkých týchto udalostiach posudzovaných spoločne sa medzi skupinami nepreukázal štatisticky významný rozdiel. V skupine s cieleným vitamínom D ich zaznamenali u 15,7 percenta pacientov, pri štandardnej starostlivosti u 18,4 percenta.
Pri samotných infarktoch však bol rozdiel výrazný.
Ďalší infarkt prekonalo 3,8 percenta pacientov v skupine s cieleným vitamínom D oproti 7,9 percenta v skupine so štandardnou starostlivosťou. To zodpovedá približne 52-percentnému zníženiu rizika.
Výsledok tak naznačuje, že problém predchádzajúcich štúdií nemusel spočívať v samotnom vitamíne D, ale v spôsobe, akým sa podával. Dať všetkým rovnakú dávku bez ohľadu na ich východiskovú hladinu totiž nemusí byť to isté ako cielene dostať konkrétneho človeka do požadovaného rozmedzia.
Počas štúdie sa zároveň neobjavil významný bezpečnostný problém spojený s použitým spôsobom dávkovania. Podstatnou súčasťou protokolu však boli pravidelné krvné testy, podľa ktorých sa dávky upravovali. Nešlo teda o nekontrolované užívanie vysokých dávok vitamínu D.
Starý vitamín, úplne iný spôsob použitia
TARGET-D ukazuje širší problém modernej medicíny: látka môže byť po rokoch neúspešných pokusov označená za neúčinnú, hoci skutočným problémom môže byť spôsob jej užívania.
Jednotná dávka pre všetkých je jednoduchá. Ľudské telo však jednoduché nie je.
To, čo jednému človeku stačí na dosiahnutie požadovanej hladiny, nemusí u druhého priniesť takmer žiadnu zmenu. Cielený prístup preto namiesto otázky „Koľko vitamínu D má človek užívať?“ kladie inú: „Akú hladinu potrebujeme dosiahnuť a aká dávka je na to potrebná práve u tohto človeka?“
Práve tým sa TARGET-D odlišuje od mnohých starších pokusov.
Výskum zároveň pripomína, že budúcnosť medicíny nemusí spočívať iba vo vývoji stále nových syntetických liekov. Rovnako dôležité môže byť lepšie pochopenie látok, ktoré ľudské telo prirodzene používa, a spôsobu, akým s nimi pracovať cielene podľa konkrétnych biologických hodnôt človeka.
Výsledky TARGET-D sú o to zaujímavejšie, že dnes už nejde iba o predbežné údaje predstavené na lekárskej konferencii. Prešli odborným recenzným procesom a boli publikované v jednom z najvýznamnejších európskych kardiologických časopisov.
Heidi Mayová a jej tím chcú výsledok preveriť vo väčšej klinickej štúdii. Tá ukáže, či sa výrazné zníženie počtu opakovaných infarktov potvrdí aj pri väčšom počte pacientov.
Ak áno, TARGET-D môže zmeniť pohľad na vitamín D. Nie ako na univerzálnu tabletku, ktorú každý užíva v rovnakej dávke, ale ako na látku, pri ktorej môže rozhodovať to, či jej množstvo prispôsobíme skutočným potrebám konkrétneho človeka.
Autor: Cassie B., Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Máte nedostatok oxidu dusnatého, najdôležitejšej molekuly pre kardiovaskulárne zdravie?
- Prehliadaný superhrdina: Ako vitamín K1 dokáže dramaticky zmeniť zdravie vášho srdca
- Za „zločin“ propagácie vitamínu D cez pandémiu hrozí lekárovi pokuta 500 miliárd dolárov
- Nová štúdia odhalila šokujúce riziká beta-blokátorov – liekov masovo predpisovaných po prekonaní infarktu
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.




































Pravidelné slnenie, začať už v marci pri otvorenom okne, 15 min chrbát a 15 minút predok. Božka, ty aj zadok, nech ti odídu tie uhráky čo tam vraj máš, tuto Marček z Košíc tuším spomínal… 😛
Deduško a ty si sa pozrel na svoj nos, dúfam, že máš času dost uvidíš aké máš nosné dierky vyzreté uhrami ako buchty na pekáči čo tvoja babka napiekla ti predvčerom ked mala po nočnej v bare a spanie mala v paži a teba na chrbte nosila v posteli lebo si bol velmi unavený ((( ))) °° ako tĺk v mažiari &&&
Boža, tvoje intelektuálne schopnosti sú neskutočné.
D3 bez K2 vraj nefunguje.
vraj to je čo za termín…
Skús pozriet v slovníku slovenského jazyka
Super. Mna dnes zaujal aj tento clanok:
https://necenzurovanapravda.eu/pacientka-s-alzheimerovou-chorobou-v-pokrocilem-stadiu-byla-nahle-vylecena-po-vysoke-davce-hub-obsahujicich-psilocybin/ !
A sadistická hra, na úkor slovanských životov, stále pokračuje:
„Jak se západní politici dostávají do centra Ukrajiny, když Rusové postupně likvidují její dopravní infrastrukturu? Doručit do hlavního města Ukrajiny již poněkolikáté významné představitele zemí, které proti Kremlu vystupují nepřátelsky, se podobá akci cestovní kanceláře. Po městě chodí v oblecích největší váleční štváči a nic se jim nestane. Jak je toto možné?“
Poniektorí z nás veľmi dobre vieme „jak je to možné“…
https://cz24.news/oni-se-uplne-zblaznili-jindrich-kulhavy/
Z dôvodu vysokej biologicko-duchovnej relevancie si dovolím tu 2. krát postnúť text k téme: „SRDCE!“🫀
„Učili nás, že srdce je len pumpa!“
Že stláča a tlačí krv ako nejaké primitívne mechanické zariadenie. Hydraulický motor z mäsa. Tomu nás chcú presvedčiť. Pretože, ak uveríme tejto lži, nikdy si nebudem už klásť hlbšie otázky.
Ale je to lož a vždy to bola lož. A reálna veda to aj dokazuje.
Dr. Francisco Torrent-Guaspo, španielsky kardiológ, objavil to, čo učebnice odmietajú priznať: Srdce NIE JE pumpa. Preparoval tisíce sŕdc a zistil, že srdce je jeden súvislý pás svalu, stočený do špirály. Dokázal, že srdce funguje ako generátor vírov, ktorý vytvára sanie a krútiaci moment, nie tlak.
Nazval to špirálovým ventrikulárnym myokardiálnym pásom a to mení situáciu. Skutočný pohyb krvi nastáva v dôsledku tlakových rozdielov elektromagnetického toku a koherentnej rezonancie. Krv sa prirodzene pohybuje v špirále. Netreba ju tlačiť kilometrami tepien a kapilár. Táto myšlienka je viac než hlúpa.
Tzv. pumpa nie je dostatočne silná na to, aby pretlačila hustú tekutinu cez 60 000 míľ potrubí. To je základná fyzika. Pravda je taká, že krv sa pohybuje ešte predtým, ako sa srdce v embryu vôbec vytvorí. Prúdi pomocou frekvencie, rezonancie a elektrického náboja. Telo je pole, nie továreň.
Naše srdce vytvára toroidné elektromagnetické pole, ktoré vyžaruje šesť metrov od nášho tela. Toto pole sa synchronizuje so Zemou, Slnkom a všetkým živým okolo nás.
Je to rezonátor. Ladička. Vodič. Zosúlaďuje rytmus našich buniek. Cíti. Pamätá si. Vyžaruje. A reaguje na emócie, myšlienky, svetlo, zvuk a dych. Keď cítime lásku, smútok, strach alebo pokoj, naše srdce to vysiela. Je to centrálny frekvenčný modulátor našej biológie. Žiadna pumpa!
A vedia to! Inštitút HeartMath meria tieto polia už desaťročia. Vedia, že srdce má viac neurónov ako časti mozgu dohromady. Vedia, že je to druhý mozog. Vedia, že koherencia v srdci transformuje celý nervový systém.
Prečo teda stále učia deti v školách a lekárov, že srdce je pumpa?
Pretože, keby sme poznali pravdu, nikdy by sme už nebrali statíny ani betablokátory. Pochopili by sme, že to, čo ničí srdcové pole, je trauma, negatívne emócie a odpojenie od Zdroja..
Nie cholesterol! Prestali by sme poslúchať lekárske a farmaceutické kartely a začali by sme ladiť svoje telo na inteligentné frekvenčné pole.
Ale „oni“ nepotrebujú dôsledných a informovaných ľudí. Potrebujú frustrovaných, zapálených, roztrieštených a inak iritovaných ľudí – „hypertonikov a kardiakov“, ktorí sa spoliehajú na lieky, aby prežili. Je to obchodný model. A lož o falošnej srdcovej pumpe je jeho jadrom.
Záver:
Naše srdce nie je tlakový ventil. Je to vír. Ladič poľa. Rezonančná brána medzi fyzickým a energetickým svetom. Je to nástroj našej Duše. A bol unesený „vedou“, ktorá sa odmieta ďalej vyvíjať.
odkaz:
https://slovanskenoviny.sk/ucili-nas-ze-srdce-je-len-pumpa/
Dodatok:
Už v r. 1991 bol v časopise Neuro-cardiology zverejnený vedecký objav, ktorý ukončil všetky prežité predstavy o tom, že ľudské srdce je obmedzené len na funkciu obyčajnej pumpy.
Už názov časopisu hovorí, že išlo o objav zásadného vzťahu medzi srdcom a mozgom, ktorý bol do tej doby neznámy. Tím vedcov okolo doktora Armoura z Montrealskej univerzity objavil, že vo vnútri srdca sa nachádza asi 40 tis. špecializovaných neurónov, alebo senzorických neuritov, ktoré tvoria komunikačnú sieť.
Zjednodušene povedané, bola objavená neurónová sieť nervov, neuro-transmiterov, proteínov a podporných buniek, ktorá sa začala nazývať „MALÝ SRDEČNÝ MOZOG“, ktorý cíti, skúša a pamätá si prežitky a to nezávisle na mozgu v hlave.
Malý srdečný mozog môže fungovať v dvoch odlišných, i keď príbuzných režimoch.
1️⃣ V prvom režime – občas srdce funguje nezávisle na hlavovom mozgu. Potom teda myslí, cíti, učí sa, pamätá si a dokonca vníma vnútorný a vonkajší svet celkom samostatne. Dojmy si samo ukladá do pamäte v rámci srdečnej neurónovej siete.
2️⃣- V druhom režime – srdce pracuje v harmónii s hlavovým mozgom a to spôsobom, ktorý nám umožňuje robiť čosi, čo žiadna iná forma života nedokáže – teda aspoň žiadna z foriem, ktoré dnes poznáme.
Dokážeme totiž sieť neurónov v srdci harmonizovať s mozgom v hlave, takže oba orgány sú synchronizované do jediného a silného systému. Ten následne môžeme v živote používať.
Tu je technika troch krokov, pomocou ktorých tejto koherencie môžeme dosiahnuť:
1️⃣- Sústreďte sa na oblasť srdca.
2️⃣- Spomaľte dýchanie a vydychujte dlhšie, ako sa nadychujete. napr. nadychujme na 4 doby, vydychujme na 6 -7 dôb.
3️⃣- Vedome a zámerne si vyvolávajte konštruktívne pocity, napr. vďačnosť, empatiu..
Ak tieto tri kroky skombinujeme a pocit vytvorený v kroku č. 3/ udržíme najmenej 3 minúty, vznikne elektrický signál, cestujúci zo srdca do mozgu, ktorý vytvorí harmonický stav medzi nimi, nazývaný koherencia.
Ak pocit v srdci vytvorí signál o frekvencii 0,1 Hz, pripraví sa tým prostredie pre optimálnu harmóniu, ktorá sa nazýva – KOHERENCIA SRDCA A MOZGU.
Zdroj: kniha – Gregg Braden – Čistý človek, str. 180 – 183
Čo nás všetko učili a je to inak
Teba neučili asi nič.
Mňa naučil život +++
Tak ti garantujem. Mňa asi naučil nič. Ešte že máme teba.
Akurát ťa nenaučil, aby si hlupák-tupec uvedomoval, že je hlupák-tupec. Lebo také niečo život nerobieva. Zvlášť ani 4-metrové hovno v podjazde.
Dík. Dúfam, že som správne pochopila.
správne dúdaš že chápeš aj ked nie si si istá +