(Cassie B., Natural News) Čo ak pri vitamíne D nebol problém v tom, že nefunguje, ale v tom, ako sa celé roky používal?
Nový výskum ukazuje, že pri správnom dávkovaní by mohol výrazne znížiť riziko ďalšieho infarktu. Nie však tak, že každý dostane rovnakú tabletku. Vedci dávku prispôsobovali podľa hladiny vitamínu D v krvi.
Výsledok bol pozoruhodný. U ľudí, ktorí už jeden infarkt prekonali, sa pri takto cielenej terapii znížilo riziko ďalšieho infarktu o 52 percent.
Zistenia pochádzajú z randomizovanej klinickej štúdie TARGET-D, ktorú uskutočnili výskumníci z organizácie Intermountain Health v americkom Utahu. Výsledky boli najskôr predstavené na vedeckom zasadnutí American Heart Association v New Orleans v novembri 2025 a 7. septembra 2026 ich publikoval recenzovaný odborný časopis European Heart Journal.
Výskum tak ponúka nový pohľad na niečo, čo predchádzajúce štúdie vitamínu D nedokázali presvedčivo ukázať.
Namiesto univerzálnej dávky sa lekári riadili skutočnými hladinami vitamínu D v krvi a dávkovanie podľa nich upravovali. Práve tento rozdiel môže byť kľúčom k tomu, prečo boli výsledky tentoraz iné.
Nízke hladiny vitamínu D sú vo svete veľmi rozšírené. Látka, ktorú si telo prirodzene vytvára pri pôsobení slnečného žiarenia, preto zostáva dôležitou témou výživy aj preventívnej medicíny.
Nový prístup k starému problému
Observačné štúdie už roky spájajú nízke hladiny vitamínu D s horším zdravím srdca. Keď však vedci skúšali vitamín D v randomizovaných klinických štúdiách, výsledky boli často sklamaním.
Účastníci spravidla dostávali rovnakú, vopred stanovenú dávku bez ohľadu na to, akú hladinu vitamínu D mali na začiatku a ako na suplementáciu reagovali.
Tím z Intermountain Health si položil otázku, či problém nie je práve v tomto prístupe.
„Predchádzajúce klinické štúdie o vitamíne D testovali potenciálny vplyv rovnakej dávky vitamínu D na všetkých účastníkov bez toho, aby sa najprv skontrolovali ich hladiny v krvi,“ vysvetlila hlavná výskumníčka Heidi T. May, Ph.D.
„My sme zvolili iný prístup. Pri zaradení do štúdie a počas nej sme kontrolovali hladiny vitamínu D každého účastníka a podľa potreby sme upravovali dávku.“
Jednoducho povedané, vedci nepredpokladali, že rovnaké množstvo bude vyhovovať každému. Najskôr zistili, koľko vitamínu D pacient v krvi skutočne má, a potom dávku prispôsobili tak, aby sa dostal do stanoveného cieľového rozmedzia.
Ako fungovala cielená liečba
Do štúdie bolo zaradených 630 dospelých po infarkte. Nábor účastníkov prebiehal od apríla 2017 do mája 2023 a pacienti boli náhodne rozdelení do skupiny so štandardnou starostlivosťou alebo do skupiny s cieleným manažmentom vitamínu D.
Liečená skupina nedostávala jednu univerzálnu dávku. Výskumníci pravidelne merali hladinu 25-hydroxyvitamínu D v krvi a dávkovanie vitamínu D3 upravovali s cieľom dostať ju nad 40 ng/ml a udržiavať ju najviac na úrovni 80 ng/ml.
A ukázalo sa, že u väčšiny pacientov nešlo o malé dávky.
Na začiatku malo 87 percent účastníkov hladinu vitamínu D 40 ng/ml alebo nižšiu. Viac ako polovica pacientov v liečenej skupine začínala s dávkou 5 000 IU vitamínu D3 denne.
To je výrazne viac než bežný odporúčaný denný príjem pre zdravú populáciu, ktorý sa podľa veku zvyčajne pohybuje približne medzi 600 a 800 IU denne.
Tieto odporúčania však nie sú terapeutickým protokolom na dosiahnutie konkrétnej hladiny vitamínu D v krvi. TARGET-D pracovala s úplne iným princípom: dávka sa určovala podľa nameranej hladiny a následne sa podľa výsledkov ďalších krvných testov upravovala.
Práve tu sa ukazuje zásadný rozdiel medzi bežným užívaním doplnku a cielenou terapiou.
Riziko ďalšieho infarktu kleslo na polovicu
Pacientov sledovali v priemere 4,2 roka a zaznamenávali závažné kardiovaskulárne príhody – úmrtia, ďalšie infarkty, hospitalizácie pre srdcové zlyhanie a mozgové príhody.
Pri všetkých týchto udalostiach posudzovaných spoločne sa medzi skupinami nepreukázal štatisticky významný rozdiel. V skupine s cieleným vitamínom D ich zaznamenali u 15,7 percenta pacientov, pri štandardnej starostlivosti u 18,4 percenta.
Pri samotných infarktoch však bol rozdiel výrazný.
Ďalší infarkt prekonalo 3,8 percenta pacientov v skupine s cieleným vitamínom D oproti 7,9 percenta v skupine so štandardnou starostlivosťou. To zodpovedá približne 52-percentnému zníženiu rizika.
Výsledok tak naznačuje, že problém predchádzajúcich štúdií nemusel spočívať v samotnom vitamíne D, ale v spôsobe, akým sa podával. Dať všetkým rovnakú dávku bez ohľadu na ich východiskovú hladinu totiž nemusí byť to isté ako cielene dostať konkrétneho človeka do požadovaného rozmedzia.
Počas štúdie sa zároveň neobjavil významný bezpečnostný problém spojený s použitým spôsobom dávkovania. Podstatnou súčasťou protokolu však boli pravidelné krvné testy, podľa ktorých sa dávky upravovali. Nešlo teda o nekontrolované užívanie vysokých dávok vitamínu D.
Starý vitamín, úplne iný spôsob použitia
TARGET-D ukazuje širší problém modernej medicíny: látka môže byť po rokoch neúspešných pokusov označená za neúčinnú, hoci skutočným problémom môže byť spôsob jej užívania.
Jednotná dávka pre všetkých je jednoduchá. Ľudské telo však jednoduché nie je.
To, čo jednému človeku stačí na dosiahnutie požadovanej hladiny, nemusí u druhého priniesť takmer žiadnu zmenu. Cielený prístup preto namiesto otázky „Koľko vitamínu D má človek užívať?“ kladie inú: „Akú hladinu potrebujeme dosiahnuť a aká dávka je na to potrebná práve u tohto človeka?“
Práve tým sa TARGET-D odlišuje od mnohých starších pokusov.
Výskum zároveň pripomína, že budúcnosť medicíny nemusí spočívať iba vo vývoji stále nových syntetických liekov. Rovnako dôležité môže byť lepšie pochopenie látok, ktoré ľudské telo prirodzene používa, a spôsobu, akým s nimi pracovať cielene podľa konkrétnych biologických hodnôt človeka.
Výsledky TARGET-D sú o to zaujímavejšie, že dnes už nejde iba o predbežné údaje predstavené na lekárskej konferencii. Prešli odborným recenzným procesom a boli publikované v jednom z najvýznamnejších európskych kardiologických časopisov.
Heidi Mayová a jej tím chcú výsledok preveriť vo väčšej klinickej štúdii. Tá ukáže, či sa výrazné zníženie počtu opakovaných infarktov potvrdí aj pri väčšom počte pacientov.
Ak áno, TARGET-D môže zmeniť pohľad na vitamín D. Nie ako na univerzálnu tabletku, ktorú každý užíva v rovnakej dávke, ale ako na látku, pri ktorej môže rozhodovať to, či jej množstvo prispôsobíme skutočným potrebám konkrétneho človeka.
Autor: Cassie B., Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- Máte nedostatok oxidu dusnatého, najdôležitejšej molekuly pre kardiovaskulárne zdravie?
- Prehliadaný superhrdina: Ako vitamín K1 dokáže dramaticky zmeniť zdravie vášho srdca
- Za „zločin“ propagácie vitamínu D cez pandémiu hrozí lekárovi pokuta 500 miliárd dolárov
- Nová štúdia odhalila šokujúce riziká beta-blokátorov – liekov masovo predpisovaných po prekonaní infarktu
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Pridajte komentár