
(Morgan S. Verity, Natural News) Dvaja ľudia majú v mozgu podobné zmeny spojené s Alzheimerovou chorobou. Jeden začína zabúdať a má problémy s myslením. Druhý si aj vo vyššom veku zachováva dobrú pamäť.
Prečo mozog jedného človeka odoláva poškodeniu lepšie než mozog druhého?
Vedci našli časť odpovede v takzvanej mozgovej rezerve. Nový výskum ukázal, že u ľudí s biologicky mladším mozgom sa zmeny spojené s Alzheimerovou chorobou menej výrazne odrážali na pamäti a ďalších poznávacích schopnostiach.
Zaujímavé pritom je, že odolnosť mozgu nesúvisí iba s vrodenými predpokladmi. Dôležitú úlohu zohrávajú aj naše skúsenosti, duševná aktivita a spôsob života.
Čo prezradili mozgy viac ako 600 starších ľudí
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Neurology skúmala 621 ľudí s priemerným vekom 70 rokov. Všetci mali zachované poznávacie schopnosti a netrpeli diagnostikovanou demenciou.
Vedci pomocou krvných testov zisťovali prítomnosť ukazovateľov Alzheimerových zmien. U časti účastníkov využili aj zobrazovanie mozgu. Výsledky následne porovnali s testami pamäte, pozornosti, rýchlosti myslenia a schopnosti riešiť úlohy.
Osobitne ich zaujímalo, či mozog účastníkov vykazuje znaky mladšieho alebo staršieho mozgu, než by zodpovedalo ich skutočnému veku.
Ukázalo sa, že u ľudí s mozgom, ktorý vykazoval menej známok starnutia, bola súvislosť medzi Alzheimerovými zmenami a horšími výsledkami pamäťových testov slabšia.
Inými slovami, podobné množstvo známok Alzheimerovej patológie nemusí znamenať rovnaké problémy s pamäťou a myslením.
Výskum síce nesledoval, ako sa stav účastníkov vyvíjal počas nasledujúcich rokov, naznačuje však, že samotné poškodenie mozgu nie je jediným faktorom rozhodujúcim o jeho fungovaní.
Čo je mozgová rezerva a ako nás chráni
Mozgovú rezervu si môžeme predstaviť ako určitú zásobu odolnosti. Mozog s lepšie zachovanými štruktúrami dokáže znášať nepriaznivé zmeny bez toho, aby sa okamžite prejavili výrazným zhoršením jeho činnosti.
S tým úzko súvisí kognitívna rezerva – schopnosť mozgu efektívne využívať existujúce nervové spojenia, zapájať rôzne oblasti a hľadať náhradné spôsoby riešenia úloh.
Predstavte si mesto s hustou sieťou ciest. Ak sa jedna ulica uzavrie, doprava sa presmeruje inam. Podobne si mozog s väčšou kognitívnou rezervou dokáže pri niektorých poškodeniach dlhšie zachovať svoje schopnosti.
Nejde pritom iba o počet mozgových buniek. Dôležité je aj to, ako účinne spolupracujú jednotlivé oblasti mozgu.
Dlhé roky sa za jeden z hlavných ukazovateľov kognitívnej rezervy považovalo dosiahnuté vzdelanie. Nová štúdia však ukázala, že samotný počet rokov strávených v škole nevysvetľuje rozdiely v odolnosti voči Alzheimerovým zmenám tak dobre ako odhadovaný biologický vek mozgu.
To je povzbudivá správa aj pre ľudí, ktorí už dávno opustili školské lavice.
5 menej známych spôsobov, ako posilňovať odolnosť mozgu
Mozog si zachováva schopnosť prispôsobovať sa novým skúsenostiam aj v pokročilom veku. Táto vlastnosť sa nazýva neuroplasticita.
Dôležité pritom nie je iba množstvo informácií, ktoré denne prijímame, ale predovšetkým spôsob, akým s nimi pracujeme.
1. Robte veci, v ktorých ešte nie ste dobrí
Mozog potrebuje nové výzvy. Ak celý život lúštite rovnaký typ krížoviek, postupne sa v nich zdokonaľujete, ale stále využívate podobné spôsoby premýšľania.
Väčšiu rozmanitosť prináša učenie sa niečoho úplne nového – napríklad hra na hudobný nástroj, základy cudzieho jazyka alebo nová praktická zručnosť.
Zvlášť zaujímavé sú činnosti, ktoré súčasne zapájajú pamäť, pozornosť, koordináciu pohybov a rozhodovanie.
Pri hre na hudobný nástroj napríklad musíte sledovať postupnosť tónov, koordinovať ruky, počúvať výsledok a priebežne opravovať chyby.
Práve nové a primerane náročné úlohy poskytujú mozgu podnety, ktoré pri automaticky vykonávaných činnostiach často chýbajú.
2. Naučte sa pracovať s vlastnou pamäťou
Pri učení novej zručnosti je dôležité, aby úloha nebola ani príliš jednoduchá, ani natoľko náročná, že ju vzdáte.
Ak sa napríklad učíte desať cudzích slov, nestačí ich opakovane čítať. Zakryte si preklad a pokúste sa ich vybaviť spamäti. Zopakujte si ich nasledujúci deň a potom opäť po niekoľkých dňoch.
Takéto aktívne vybavovanie informácií a opakovanie s časovým odstupom pomáha upevňovať dlhodobú pamäť.
Rovnaký postup využijete pri zapamätávaní mien, učení básne či osvojovaní novej zručnosti.
Samotný tréning pamäti síce nezaručuje ochranu pred demenciou, ale pomáha udržiavať a rozvíjať schopnosti, ktoré pravidelne precvičujete.
3. Spojte pohyb s premýšľaním
Zaujímavým spôsobom stimulácie mozgu sú činnosti, pri ktorých musíte súčasne koordinovať pohyby a reagovať na meniace sa situácie.
Príkladom je spoločenský tanec. Treba si zapamätať kroky, sledovať rytmus, prispôsobovať sa partnerovi a orientovať sa v priestore.
Podobné nároky kladie na mozog stolný tenis či cvičenie s novými pohybovými zostavami.
Ide o kombináciu telesnej aktivity a mentálneho tréningu. Výskumy naznačujú, že takéto aktivity podporujú viaceré poznávacie schopnosti, hoci zatiaľ nie je dokázané, že konkrétna pohybová činnosť priamo zabraňuje Alzheimerovej chorobe.
4. Nepodceňujte zhoršujúci sa sluch
Menej známym faktorom zdravia mozgu je kvalita sluchu.
Keď človek horšie počuje, musí vynakladať viac mentálneho úsilia na porozumenie rozhovoru. Časť pozornosti, ktorú by inak využil na zapamätanie informácií, spotrebuje na samotné rozpoznávanie slov.
Ľudia so zhoršeným sluchom sa navyše neraz začínajú vyhýbať spoločenským situáciám, čím prichádzajú o dôležitú mentálnu stimuláciu.
Preto má význam neignorovať problémy s porozumením reči, najmä v hlučnom prostredí.
Veľká klinická štúdia ACHIEVE zistila, že u starších ľudí so zvýšeným rizikom kognitívneho poklesu sluchová intervencia spomalila zhoršovanie poznávacích schopností počas troch rokov.
Vyšetrenie sluchu a v prípade potreby vhodne nastavený načúvací prístroj tak predstavujú dôležitú súčasť starostlivosti o zdravé starnutie.
5. Vymeňte pasívne prijímanie informácií za aktívne premýšľanie
Sledovanie televízie či prezeranie sociálnych sietí prináša množstvo informácií, ale často od mozgu nevyžaduje veľké úsilie.
Iné je, keď informácie aktívne spracúvate.
Po prečítaní kapitoly knihy skúste niekomu vlastnými slovami vysvetliť jej obsah. Pri rozhovore porovnávajte názory, hľadajte argumenty alebo si zahrajte spoločenskú hru, pri ktorej treba plánovať niekoľko ťahov dopredu.
Dobrou voľbou je aj dobrovoľnícka činnosť či pomoc niekomu pri osvojovaní novej zručnosti.
Takéto aktivity prirodzene spájajú pamäť, plánovanie, jazykové schopnosti a sociálnu komunikáciu.
Čo ešte ovplyvňuje biologický vek mozgu
Kognitívna stimulácia je iba jednou časťou skladačky. Na zdravie mozgového tkaniva vplývajú aj faktory, ktoré sa na prvý pohľad s pamäťou nespájajú.
Výskumy upozorňujú najmä na cukrovku, vysoký krvný tlak, nadmernú konzumáciu alkoholu, chronické poruchy spánku či dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu. Tieto faktory sa spájajú s nepriaznivými zmenami v mozgu a vyšším rizikom demencie.
Odborná komisia časopisu The Lancet odhaduje, že úpravou 14 ovplyvniteľných rizikových faktorov by sa na populačnej úrovni dalo predísť alebo oddialiť takmer 45 % prípadov demencie.
To zároveň pripomína, že dobrá pamäť nezávisí iba od mentálneho tréningu. Mozog potrebuje aj kvalitné prekrvenie, dostatok spánku, primeranú hladinu cukru v krvi a zdravé cievy.
Záver: Mozog potrebuje výzvy, nielen odpočinok
Alzheimerova choroba nevzniká zo dňa na deň. Zmeny v mozgu sa často rozvíjajú celé roky predtým, než sa objavia prvé výraznejšie problémy s pamäťou.
Nový výskum ukazuje, že nie každý mozog na tieto zmeny reaguje rovnako. Jeho biologický stav a vytvorená rezerva zrejme významne ovplyvňujú, ako dlho si človek dokáže zachovať dobré poznávacie schopnosti.
Najzaujímavejšie na tom je, že starostlivosť o mozog sa nekončí absolvovaním školy ani odchodom do dôchodku. Nové zručnosti, náročnejšie duševné činnosti, pohyb spojený s premýšľaním a aktívne medziľudské vzťahy mu poskytujú podnety na ďalšie prispôsobovanie.
Mozog nestarne iba podľa kalendára. O jeho kondícii rozhoduje aj to, či mu stále dávame nové výzvy.
Autor: Morgan S. Verity, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
- 9 vecí, ktoré musíte urobiť dnes, aby ste sa vyhli demencii a Alzheimerovej chorobe neskôr
- Vedci zistili, že Alzheimerova choroba je spôsobená hubovitou infekciou v mozgu
- Prelomová štúdia našla prvé dôkazy o prenose Alzheimerovej choroby z človeka na človeka
- Predchádzať Alzheimerovej chorobe je jednoduchšie, než si myslíte!
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.



































Pridajte komentár