Vedci odhalili 5 spánkových profilov. Prejavujú sa rozdielmi v zdraví, rozumových schopnostiach aj nervových prepojeniach v mozgu

(Medical Xpress) Spánok nie je len čas, keď telo vypne a ráno sa zobudíte s novou energiou. Nový výskum ukazuje, že spôsob, akým spíte, úzko súvisí s fungovaním mozgu, duševným zdravím, schopnosťou sústrediť sa aj s tým, ako zvládate každodenný stres.

Vedci z Concordia University a ďalších výskumných pracovísk analyzovali údaje 770 zdravých mladých dospelých vo veku 22 až 36 rokov. Porovnávali ich spánkové návyky so 118 ukazovateľmi zahŕňajúcimi duševné a fyzické zdravie, kognitívny výkon, životný štýl, osobnostné črty či užívanie návykových látok. Súčasťou analýzy boli aj snímky mozgu.

Výsledky publikované v časopise PLOS Biology ukázali niečo zaujímavé: neexistuje len jednoduché delenie na ľudí, ktorí spia dobre, a tých, ktorí spia zle.

Vedci identifikovali päť odlišných spánkovo-biopsychosociálnych profilov. Každý z nich súvisel s inou kombináciou psychického zdravia, poznávacích schopností a životného štýlu – a zároveň s charakteristickým vzorcom prepojenia mozgových sietí.

Päť rôznych tvárí spánku

Prvý profil spájal celkovo horší spánok s vyššou mierou psychických ťažkostí. Ľudia v tejto skupine častejšie hlásili problémy so spánkom a zároveň vykazovali viac príznakov súvisiacich napríklad s úzkosťou či depresiou.

Druhý profil bol oveľa nezvyčajnejší. Vedci ho označili ako určitú spánkovú odolnosť. Aj ľudia s vyššou mierou psychických ťažkostí totiž nemuseli hlásiť výrazné problémy so spánkom. Výskumníci tak našli skupinu, pri ktorej sa psychická záťaž a subjektívna kvalita spánku neprekrývali spôsobom, ktorý by sme očakávali.

Tretí profil bol výraznejšie spojený s používaním liekov alebo iných prostriedkov na podporu spánku a zároveň so sociálnou spokojnosťou.

Štvrtý ukázal súvislosť medzi dĺžkou spánku a kognitívnym výkonom. Nejde teda iba o to, či sa ráno cítite oddýchnutí. Množstvo spánku sa prepájalo aj s tým, ako mozog zvládal určité poznávacie úlohy.

Piaty profil spájal poruchy a prerušovanie spánku s rozdielmi v kognitívnych schopnostiach a duševnom zdraví.

Výsledok je dôležitý najmä preto, že ukazuje, aký individuálny spánok v skutočnosti je. Dvaja ľudia, ktorí strávia v posteli rovnaký počet hodín, nemusia mať rovnaký spánkový profil ani rovnaké následky pre každodenné fungovanie.

Váš spánok má v mozgu vlastný „odtlačok“

Najzaujímavejšia časť výskumu prišla pri pohľade na mozog.

Každý z piatich profilov bol spojený s odlišným vzorcom organizácie mozgových sietí. Mimoriadne výraznú úlohu zohrávala somatomotorická sieť, ktorá sa podieľa na spracovaní pohybu a telesných vnemov. Rozdiely sa objavili aj v ďalších systémoch súvisiacich s pozornosťou a vyššími mentálnymi funkciami.

Spánok teda nie je izolovaný jav, ktorý sa odohráva iba počas noci. Je úzko previazaný s tým, ako mozog funguje počas dňa.

Práve toto je jeden z najdôležitejších odkazov štúdie: kvalitu spánku nemožno hodnotiť len podľa počtu hodín.

Dôležité je aj to, ako ľahko zaspávate, či sa v noci budíte, aký máte denný rytmus, ako sa po zobudení cítite a ako spánok zapadá do vášho celkového psychického a fyzického stavu.

Spánok nie je stratený čas

Moderný život nás naučil pozerať sa na spánok takmer ako na nutnú prestávku medzi dvoma aktívnymi dňami. Z pohľadu mozgu však spánok rozhodne nie je nečinnosť.

Počas spánku mozog intenzívne spracúva informácie, upevňuje pamäť a obnovuje svoju schopnosť fungovať nasledujúci deň. Spánok zároveň zasahuje do metabolizmu, hormonálnej regulácie, imunity aj kardiovaskulárneho zdravia.

Dlhodobo nekvalitný alebo príliš krátky spánok sa spája s vyšším výskytom vysokého krvného tlaku, srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu, problémov s náladou a horšieho sústredenia. Ovplyvňuje aj pamäť, apetít a schopnosť organizmu zvládať stres.

Preto má zmysel prestať vnímať spánok ako niečo, čo sa dá bez následkov skracovať vždy, keď potrebujeme získať hodinu navyše.

Počet hodín nepovie všetko

Jedným z praktických dôsledkov nového výskumu je, že otázka „Koľko hodín spíte?“ nestačí.

Človek môže spať relatívne dlho a napriek tomu mať prerušovaný a nekvalitný spánok. Iný zaspí rýchlo, no pravidelne sa budí príliš skoro. Ďalší potrebuje na zaspatie lieky. A niekto spí zdanlivo bez problémov, hoci zároveň prechádza výraznou psychickou záťažou.

Práve tieto rozdiely sa v jednoduchej informácii o počte prespaných hodín stratia.

Ak sa preto ráno pravidelne budíte vyčerpaní, počas dňa bojujete so sústredením alebo máte problém zaspať či spať bez prerušovania, oplatí sa sledovať spánok ako celok.

Pomáha najmä pravidelný čas zaspávania a vstávania, ranné denné svetlo, menej silného svetla večer, obmedzenie neskorého kofeínu a alkoholu, dostatok pohybu a tmavá, tichá a skôr chladnejšia spálňa.

Ak problémy pretrvávajú dlhšie, prípadne sa pridáva silné chrápanie, lapavé nádychy počas noci alebo výrazná denná ospalosť, problém nemusí byť iba v spánkových návykoch. V takom prípade stojí za to pátrať aj po poruche spánku, napríklad spánkovom apnoe.

Noc pripravuje mozog na ďalší deň

Nový výskum ukazuje, že spánok nemá jednu univerzálnu podobu. Rôzne spánkové návyky sa zoskupujú do odlišných profilov, ktoré súvisia s duševným zdravím, kognitívnymi schopnosťami, životným štýlom aj organizáciou mozgových sietí.

To, čo robíte večer a ako vyzerajú vaše noci, sa preto neodráža iba v tom, či budete ráno unavení.

Spánok je každodenná údržba mozgu. Jej kvalita sa prejavuje ďaleko za hranicami spálne – v pamäti, nálade, pozornosti aj v tom, ako zvládnete nasledujúci deň.

Zdroj: medicalxpress.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Podvod diétnych potravín: Týchto 6 umelých sladidiel spôsobujú zrýchlené starnutie mozgu a kolaps myslenia
• 88% ľudí sa obáva Alzheimera a straty pamäti, no iba 9% vie, ako chrániť zdravie svojho mozgu
• Čo sa deje s vaším telom, keď spíte denne odporúčaných 8 hodín
• Štúdia zistila prečo ženy potrebujú viac spánku. Muži ostali šokovaní