Tajná dohoda ukončila spor o HPV vakcínu Gardasil. Interné dokumenty Mercku však prehĺbili pochybnosti o jej bezpečnosti

(Willow Tohi, Natural News) Jennifer Robiová, bývalá stredoškolská atlétka z Pasadeny, podala žalobu v júli 2016. Tvrdila, že po troch dávkach Gardasilu, ktoré dostala v rokoch 2010 a 2011 ako 16-ročná, sa jej zdravotný stav dramaticky zhoršil a napokon skončila na invalidnom vozíku.

Jej prípad bol výnimočný aj z právneho hľadiska. Najskôr prešiel federálnym systémom určeným na riešenie nárokov súvisiacich s poškodením po očkovaní a následne pokračoval ako občianskoprávny spor.

Takmer desať rokov po podaní žaloby však prichádza koniec. V prípade napokon došlo k dohode, ktorej podmienky zostávajú utajené. Spor sa tým uzavrel bez konečného verdiktu poroty.

Počas dlhoročného právneho boja sa však stalo niečo, čo už dohoda nedokáže vziať späť: do súdnych spisov sa dostali tisíce strán interných materiálov spoločnosti Merck.

Po rokoch prišla tajná dohoda

Vo februári 2026 právnici Jennifer Robiovej požiadali sudkyňu Elaine Luovú o definitívne zastavenie konania, čím potvrdili, že strany dosiahli dohodu.

Jej podmienky zostávajú dôverné. Verejnosť sa preto nedozvie, či a koľko spoločnosť Merck zaplatila ani aké ďalšie podmienky boli súčasťou urovnania.

Dohoda prišla po predchádzajúcom urovnaní sporu s Kaiser Foundation Hospitals v januári 2025. Samotný súdny proces sa začal koncom januára 2025, no po niekoľkých týždňoch bol prerušený.

Interné dokumenty otvorili nepríjemné otázky

Práve táto časť prípadu vyvolala najväčšiu pozornosť.

Odborníci prizvaní tímom Jennifer Robiovej po preskúmaní dokumentov tvrdili, že spôsob testovania a vyhodnocovania bezpečnosti Gardasilu mal vážne nedostatky. Medzi expertmi boli aj dánsky lekár a výskumník Peter C. Gøtzsche a biochemička Lucija Tomljenovićová.

Ich závery boli ostré. Tvrdili, že Merck pri vývoji a testovaní vakcíny postupoval spôsobom, ktorý mohol skresliť obraz o jej nežiaducich účinkoch a že niektoré potenciálne riziká neboli dostatočne sledované alebo komunikované.

Jedným z hlavných bodov sporu boli kontrolné skupiny v klinických skúšaniach. Podľa expertov žalobkyne Merck v značnej časti z nich namiesto úplne inertného placeba používal prípravok obsahujúci hliníkový adjuvans.

Kritici tvrdia, že takto nastavené porovnanie mohlo spôsobiť, že časť nežiaducich účinkov sa objavovala v oboch skupinách, a rozdiel medzi očkovanými a kontrolnou skupinou preto pôsobil menší. Práve označovanie takýchto kontrol ako „placebo“ sa stalo jednou z najspornejších otázok prípadu.

Experti hovorili aj o nedostatočnom sledovaní nežiaducich udalostí

Ďalšia kritika smerovala k tomu, ako sa počas klinických skúšaní zaznamenávali zdravotné problémy účastníkov.

Experti žalobkyne tvrdili, že Merck dostatočne nesledoval niektoré autoimunitné reakcie a ďalšie závažné nežiaduce udalosti. Podľa ich interpretácie interných materiálov tak mohli byť signály možných problémov podhodnotené.

Kontroverziu vyvolali aj fragmenty HPV DNA, ktoré zostávali vo výslednej vakcíne.

Odborníci žalobkyne tvrdili, že išlo o miliardy fragmentov na dávku a vyslovili obavu, že v kombinácii s hliníkovým adjuvansom mohli mať biologický účinok, ktorý pri pôvodnom hodnotení bezpečnosti nebol dostatočne zohľadnený.

Tieto tvrdenia predstavovali argumentáciu expertov žalobkyne, nie konečné rozhodnutie súdu o tom, že Gardasil spôsobil zdravotné problémy Jennifer Robi. Spor sa skončil dohodou skôr, než mohla porota definitívne rozhodnúť, ktorá strana preukázala svoje tvrdenia presvedčivejšie.

Otázky smerovali aj k údajom, z ktorých vychádzali úrady

Kritika sa netýkala iba spoločnosti Merck.

Právnici žalobkyne spochybňovali aj spôsob, akým boli údaje z klinického vývoja následne používané pri hodnotení bezpečnosti vakcíny.

Tvrdili, že americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) pri svojich analýzach vychádzalo aj z údajov výrobcu, ktorých metodiku oni sami považovali za chybnú.

V ich interpretácii teda problém nespočíval iba v jednotlivých nežiaducich udalostiach. Spochybňovali samotný spôsob, akým sa bezpečnostné údaje získavali, porovnávali a vyhodnocovali.

Merck obvinenia odmieta

Spoločnosť Merck dlhodobo odmieta tvrdenia, že by pri klinickom vývoji Gardasilu zatajovala bezpečnostné riziká alebo zavádzajúcim spôsobom manipulovala s údajmi.

Bráni tiež spôsob, akým boli klinické skúšania navrhnuté, a odmieta tvrdenia žalobcov, že Gardasil spôsobil zdravotné poškodenia, ktoré sú predmetom súdnych sporov.

Samotná dohoda s Jennifer Robi nepredstavuje priznanie zodpovednosti zo strany spoločnosti ani súdne potvrdenie tvrdení žalobkyne.

Robi nebola jediná

Jej žaloba bola súčasťou oveľa väčšieho právneho konfliktu.

Viac ako 200 podobných žalôb proti spoločnosti Merck bolo spojených do spoločného federálneho konania v Severnej Karolíne. V roku 2022 sudca Robert Conrad vybral 16 reprezentatívnych prípadov, ktoré mali pomôcť ukázať, ako by poroty mohli reagovať na predkladané dôkazy a argumenty.

V roku 2025 však federálny súd rozhodol v prospech Mercku v kľúčovej právnej otázke týkajúcej sa niektorých nárokov žalobcov. Spor tým napriek tomu neskončil a rozhodnutie sa stalo predmetom ďalšieho právneho boja.

Generálna riaditeľka Children’s Health Defense Mary Hollandová, ktorej organizácia podporovala prípad Jennifer Robiovej, označila dohodu za uspokojivý výsledok pre žalobkyňu. Zároveň kritizovala rozhodnutie federálneho súdu v širšom spore.

„Bolo sklamaním, že federálny sudca, ktorý dohliadal na národný súdny spor o Gardasil, napriek tomu chybne rozhodol, že spoločnosť Merck je imúnna voči zodpovednosti,“ uviedla Hollandová.

Podľa nej bude mať význam najmä to, že tisíce strán interných dokumentov, ktoré sa počas konania dostali na verejnosť, budú môcť skúmať právnici zastupujúci ďalších žalobcov.

Dohoda ukončila prípad, nie otázky okolo neho

Prípad Jennifer Robiovej sa skončil skôr, než porota dostala možnosť vysloviť konečný verdikt. Dôvernosť dohody zároveň znamená, že verejnosť nepozná jej finančné ani ďalšie podmienky.

To však nemení skutočnosť, že dlhoročný spor priniesol na verejnosť množstvo materiálov, ktoré by za bežných okolností pravdepodobne zostali mimo jej dohľadu.

Pre kritikov spoločnosti Merck tieto dokumenty vykresľujú znepokojujúci obraz: výrobca podľa nich nastavil časť klinických skúšaní spôsobom, ktorý sťažoval odhalenie možných bezpečnostných problémov.

No a regulačné orgány následne pracovali s takto získanými údajmi a pacienti, ktorí svoje zdravotné ťažkosti pripisujú očkovaniu, museli roky bojovať o možnosť dostať svoje prípady pred súd.

Z pohľadu žalobcov zostáva jedna vec nezvratná: interné materiály, ktoré sa vďaka sporu dostali do súdnych spisov, už nemožno jednoducho vrátiť za zatvorené dvere.

Príbeh sa dohodou nekončí

Urovnanie prípadu Jennifer Robiovej nevyriešilo širšiu otázku právnej zodpovednosti spoločnosti Merck. Tú budú ďalej riešiť súdy v konaniach, ktoré pokračujú.

Pre samotnú Robiovú sa tak po takmer desiatich rokoch jedna kapitola skončila. Pre ostatných žalobcov však môžu byť najcennejším výsledkom jej prípadu práve dokumenty, ktoré sa počas neho podarilo dostať na verejnosť.

Dohoda zostáva tajná. Otázky, ktoré tento spor otvoril, však už tajné nie sú.

Autor: Willow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Americký FDA povolil lekárom predpisovať ivermektín proti Covid-19. Prečo až teraz?
• Prevalilo sa, že Pfizer tajil poškodenia a úmrtia účastníkov klinických skúšok covidových vakcín
• Viceprezident spoločnosti Pfizer prehovoril: Odhaľuje temnú pravdu o farmaceutickom priemysle
• Injekčná antikoncepcia od Pfizeru sa spája s nárastom mozgových nádorov – a médiá mlčia