Potvrdené vedou – vďačnosť naozaj mení náš mozog smerom k šťastnejšiemu životu

Print Friendly, PDF & Email

Často počúvame o tom, že vďačnosť je základným predpokladom pre vznik pozitívnejšieho a šťastnejšieho stavu našej mysle. Vedeli ste však o tom, že vďačnosť naozaj vedie k zmenám v štruktúre nášho mozgu?

Vedci z Centra pre výskum meditácie a vedomia (Mindfulness Awareness Research Center), ktoré má sídlo na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, dospeli k záveru, že keď sa naučíme pociťovať vďačnosť a aj ju pravidelne prejavovať, prejaví sa to zmenami v molekulárnej štruktúre nášho mozgu a v optimálnej činnosti šedej mozgovej kôry, čo sa potom samozrejme pozitívne prejaví aj na našom zdraví a pocite šťastia.

Vždy, keď pociťujeme šťastie, veľmi významne to vplýva na náš centrálny nervový systém. V takých chvíľach sme pokojnejší, menej reaktívni a menej vzdorovití. A pociťovať vďačnosť je najúčinnejším spôsobom, ako v sebe prebudiť pocity šťastia.

V tomto článku si teda v stručnosti povieme niečo o výskume, ktorý naznačuje, že kľúčom k šťastnému životu je práve vďačnosť.

Okrem toho si povieme aj o niekoľkých praktických krokoch, dodržiavaním ktorých môžeme dosiahnuť pozitívnu premenu molekulárnej štruktúry nášho mozgu.

Zopár výskumov, podľa ktorých nás vďačnosť robí šťastnejšími

Autormi prvého výskumu sú Robert A. Emmons, profesor psychológie na Kalifornskej univerzite, a jeho kolega, Mike McCullough, profesor psychológie na Univerzite v Miami.

Účastníkov svojho výskumu náhodne rozdelili do troch skupín, pričom každej skupine zadali inú úlohu. Všetci účastníci výskumu si každý týždeň pravidelne viedli denník.

Jednotlivé skupiny postupovali nasledovne:

– Účastníci prvej skupiny dostali za úlohu zapisovať si do denníka všetko, za čo boli vďační.

– Naopak, účastníci druhej skupiny si mali do denníka poznačiť všetko, čo ich nejakým spôsobom obťažovalo, alebo im znepríjemňovalo život.

– A nakoniec, účastníci v tretej skupine si mali viesť záznam len o neutrálnych udalostiach.

Tento experiment trval 10 týždňov. Na jeho konci sa účastníci z prvej skupiny cítili o 25% lepšie než účastníci z ostatných dvoch skupín.

Navyše, účastníci z prvej skupiny počas trvania experimentu dokonca cvičili v priemere o 1,5 hodiny dlhšie v porovnaní s ostatnými dvoma skupinami.

Aj v ďalšom experimente, ktorého autorom je taktiež profesor Robert A. Emmons, boli participanti rozdelení do niekoľkých skupín a takisto im boli zadané rozdielne „cvičenia na vďačnosť“.

A znovu, najlepšie výsledky v „percentách šťastia“ namerali u tých účastníkov, ktorí, na rozdiel od účastníkov ostatných skupín, dostali za úlohu prejavovať viac emocionálnej podpory druhým ľuďom.

Ďalší experiment, ktorým sa skúmali účinky vďačnosti, bol vykonaný na dospelých osobách trpiacich vrodenými alebo získanými neuromuskulárnymi ochoreniami, pričom väčšina týchto osôb prešla detskou obrnou (postpoliomyelitický syndróm (PPS)).

V porovnaní s tými účastníkmi, ktorí nedostali za úlohu poznačiť si každý večer niečo, za čo sú vďační, účastníci, ktorí vyjadrili svoju vďačnosť, sa každé ráno po prebudení cítili podstatne lepšie a oddýchnuto.

Okrem toho pociťovali viac spolupatričnosti a spojenia s druhými ľuďmi na rozdiel od účastníkov z tej skupiny, v ktorej nevyjadrovali svoju vďačnosť.

A nakoniec štvrtý výskum. Ten síce nevychádzal zo zápiskov v „denníku vďačnosti“, no zato si vzal na mušku mieru vďačnosti, ktorú ľudia prejavovali vo svojom každodennom živote.

Tento výskum bol uskutočnený skupinou čínskych vedcov, ktorým sa podarilo zistiť, že pociťovanie a prejavovanie vďačnosti priamo súvisí so zlepšenou kvalitou spánku, ale aj so zníženou mierou pociťovanej úzkosti a depresie.

Lepší spánok, zbavenie sa úzkosti či zamedzenie vzniku depresie – nepochybne sú to všetko pádne dôvody, ktoré nás musia len nabádať k tomu, aby sme sa zamysleli, aké miesto má vďačnosť v našom živote a naučili sa ju pravidelne prejavovať.

Tri jednoduché kroky vedúce k prehĺbeniu našej vďačnosti

Povedzme, že máte len toľko voľného času, ktorý by vám vystačil na vyslovenie len veľmi krátkej a jednoduchej modlitby. V takom prípade by tento účel úplne najlepšie splnili dve jednoduché slová – ďakujem ti.

Ak chceme pociťovať viac vďačnosti (a tým aj šťastia), odporúčame vám myslieť na tieto dve slová v priebehu celého dňa, pri vykonávaní všetkých bežných činností a každodenných úlohách.

Okrem toho vám tu ešte ponúkame niekoľko praktických krokov, dodržiavanie ktorých sa určite odrazí na väčšej miere vďačnosti vo vašom živote:

Krok č.1: Veďte si denník, do ktorého si každý deň zapíšte tri veci, za ktoré ste vďační. Najlepšie sa osvedčilo robiť si zápisky do denníka buď hneď ráno ako vstanete, alebo večer tesne pred spaním.

Krok č.2: Vytvorte si návyk, že vášmu manželovi, partnerovi či priateľovi každý deň poviete niečo, čo na ňom alebo na nej oceňujete, alebo čo sa vám na ňom či na nej páči.

Krok č.3: Keď si umývate zuby, pozrite sa na seba v zrkadle a spomeňte si na nejaký váš nedávny úspech, na dobre vykonanú vec alebo na nejakú vašu vlastnosť, ktorú si na sebe vážite.

Zdroj: ideapod.com, Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora a v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky a komentáre môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.

 

Komentáre

  1. Tlamka Jozef

    Vďačnosť je súčasťou života človeka, najmä v staršom veku….jestvuje kontinuita psychosomatickej rovnováhy
    a aktívneho života človeka:
    – mať povinnosť-
    – byť užitočný
    – počuť uznanie
    – vďačnosť a pokora
    Prežité…zažité…..Jozef –

  2. Jednoduchá

    Vďačnosť by mala byť súčasťou života kaž.človeka,
    aj keď realita je trošku iná:-(…..
    Vďaka nej sa ,,formujeme“
    a lepšie sa nám ,,prechádza životom“.
    Presne ako ste to napísal p.Jozef.
    Vďaka za výstižné myšlienky, prečo máme byť vlastne vďační :-)……….

  3. Renata Nápravníková

    Navazuji na pana Josefa. Jsem seniorka a mám vážně nemocného manžela, mám tedy povinnost starat se o něj a jsem i užitečná, uznání moc neslyším, ale já sama se oceňuji, oceňuji, že zvládám vše s klidem, že jsem naučila manžela aby slušně požádal o pomoc ( lidé nemocní začnou být hrubí, mají pocit, že mají právo se zlobit) aby se sám v rámci možností snažil bojovat s nemocí a oceňuji, že se stále musím učit, protože zastávám práce, kterou by měl udělat muž. Příklad: kupuji kabel k sekačce přivezu 6 M, špatné je třeba nejméně 10 M, už to vím, umím připojit nabíječku v autě a takových věcí je, jsem se sebou spokojená a jsem na sebe hrdá. Najdu si čas na literaturu, hudbu, pouze na přátele nemám čas nemohu opustit manžela na delší dobu. Jsem,vděčná, že že se těším ze života jaký mám

Pridajte komentár

*