Americká banka Goldman Sachs sa vyjadrila, že vyliečenie choroby nie je ekonomicky výhodné

Print Friendly, PDF & Email

Na verejnosť prenikli informácie, ktoré len potvrdzujú to, čo si medzi sebou v súkromí už dlho šepká veľká časť zdravotníctva – vyliečenie choroby je finančne omnoho menej náročné ako dlhodobá, doživotná liečba pacienta.

Táto problematika sa dostáva viac a viac do pozornosti najmä v súvislosti s možnosťami génovej terapie, ktorá bude už čoskoro schopná vyliečiť veľký počet chorôb, ktoré majú svoj pôvod v poruchách našej genetickej štruktúry.

Čo dokáže génová terapia

Génová terapia je schopná opraviť porušenú genetickú štruktúru zmenou jednotlivých stavebných jednotiek našej DNA, čím odstraňuje príčinu mnohých vážnych ochorení.

Génová terapia tak predstavuje so svojimi možnosťami pre spoločnosť nevídané požehnanie, ktoré však, žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou narazí na tvrdú prekážku, ktorou je spôsob, akým je zdravotníctvo financované.

Avšak krajiny, ktoré majú rozvinutý moderný systém zdravotníctva, sa môžu chopiť tejto novej príležitosti a zanechať tak neprispôsobivé zdravotníctvo Spojených štátov amerických na posledných priečkach.

Salveen Richterová, analytička banky Goldman Sachs, údajne popísala situáciu v správe pre klientov:

„Možnosť vyliečiť mnoho chorôb jediným zásahom je jedným z úplne najúžasnejších aspektov génovej terapie, geneticky riadenej bunkovej terapie a genetického inžinierstva.

Avšak všetky tieto úžasné liečebné metódy predstavujú skutočnú hrozbu pre trvalý prílev zisku, ktorý pramení z dlhodobej či doživotnej liečby pacienta.“

Strach farma-lobby z vyliečenia chorôb

Niekto, kto má dostatok finančných prostriedkov, je možno ochotný platiť státisíce dolárov za liečbu vážnej, vysiľujúcej choroby. Avšak väčšina bežných ľudí si takúto drahú liečbu jednoducho dovoliť nemôže, zvlášť ak im choroba výrazne obmedzuje možnosti zárobku.

A aj tí, ktorým sa predsa len podarí zo všetkých síl ušetriť niekoľko desiatok tisícov dolárov ročne na dlhodobé liečebné postupy, ktoré sú dobré najmä na to, aby čo najviac oddialili tie najhoršie príznaky choroby, v dlhodobom horizonte preplatia neporovnateľne viac ako keby zaplatili za jednorazovú, definitívnu liečbu pomocou génovej terapie.

Nerovnosť v podmienkach dostupnosti liečby je tu úplne totožná so sociálno-ekonomickou nerovnosťou, ktorú anglický spisovateľ Terry Pratchett opísal vo svojej „teórii o čižmách“.

Ako príklad Salveen Richterová uvádza liečbu hepatitídy typu C pomocou lieku sofosbuvir, ktorý vyrába farmaceutická spoločnosť Gilead Sciences.

Len za rok 2015 zarobila spoločnosť Gilead Sciences na tomto lieku 12,5 miliárd dolárov z predaja najmä v Spojených štátoch amerických. Po lieku sofosbuvir začali hromadne siahať pacienti, ktorí trpeli vírusovým ochorením pečene.

Liek je účinný až do tej miery, že do 12 týždňov sa drvivá väčšina pacientov vyliečila úplne. Z pohľadu zdravia obyvateľstva je takýto pozitívny výsledok liečby samozrejme žiadaný, no už menej vítaný je z pohľadu profitu.

Vyliečený pacient už totiž prestáva byť nositeľom vírusu, čím zabraňuje ďalšiemu šíreniu nákazy. Salveen Richterová preto odhaduje, že zisky za poskytovanie dlhodobej či doživotnej liečby chorôb v Spojených štátoch amerických za rok 2018 neprekročia úroveň 4 miliárd dolárov.

„Tento zistený údaj je pre pacientov a spoločnosť ako celok samozrejme radostnou správou. No zároveň predstavuje veľkú prekážku pre vývojárov genetických liečebných procedúr, ktorým pochopiteľne ide o dlhodobo udržateľný profit,“ uvádza Salveen Richterová vo svojej správe pre klientov, ktorá však nie je dostupná k nahliadnutiu.

A samozrejme, tiež nie je žiadnym prekvapením, že táto správa okamžite vyvolala veľké pobúrenie po tom, ako sa objavila na najsledovanejšom americkom televíznom kanáli CNBC.

Uniknutá správa investorom

Salveen Richterová poslala svoju správu len investorom a partnerom banky. Správa však prenikla na verejnosť – veľmi ľahko ju možno pochopiť ako výsmech spoločnostiam, ktorých profit je ohrozený technologickým pokrokom prinášajúcim úžitok miliónom a miliónom ľudí po celom svete.

Ako vyliečiť štítnu žľazu

Avšak pokiaľ sa vo väčšine krajín nezmení model financovania zdravotníctva, nezmenia sa tak rýchlo ani pomery, na ktoré poukázala Richterová vo svojej správe.

Inými slovami, liečebné procedúry génovej terapie, ktoré budú môcť účinne a natrvalo vyliečiť množstvo závažných ochorení, budú takmer úplne nedostupné práve pre tých pacientov, ktorí by ich potrebovali najviac.

Vývoj nového lieku a jeho testovanie stojí neuveriteľné peniaze, až kým ho inštitúcie zodpovedné za dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neschvália ako bezpečný.

Vynaložené finančné prostriedky na vývoj a testovanie jedného lieku sa pohybujú priemerne na úrovni 1 miliardy dolárov. A niekto ich musí zaplatiť.

Pri pomerne častom ochorení, ako je napr. hepatitída typu C, sa podľa Richterovej deje to, že astronomické zisky farmaceutických spoločností sa síce o niečo zmenšia, no stále dosahujú neuveriteľne vysokú úroveň.

No v prípade zriedkavého typu ochorenia hrozí, že farmaceutické spoločnosti nebudú mať z predaja lieku dostatočný zisk, a preto sa im ani neoplatí do vývoja lieku a jeho testovania investovať.

V magazíne Massachusettského technologického inštitútu MIT Technology Reviewbola zverejnená správa, podľa ktorej farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline si je tohto problému veľmi dobre vedomá.

Preto údajne predala obchodné práva na výrobu niektorých výnimočných liekov určených na liečbu zriedkavých typov ochorení iným spoločnostiam.

Je riešením financovanie štátom namiesto súkromnými firmami?

Verejné zdravotníctvo, ktoré funguje v bohatších krajinách sveta, je vo väčšine prípadov ochotné poskytnúť na vývoj a testovanie lieku potrebný objem financií, pretože počet liečených pacientov je preň zárukou návratnosti investícií.

Z dlhodobého hľadiska tu zisky nakoniec budú prevyšovať nad prostriedkami vynaloženými na vývoj a testovanie. A podobný pohľad na vec majú možno ešte tie lepšie súkromné zdravotné poisťovne.

Ich služby sú však znova väčšinou nedostupné pre tých, ktorí by ich potrebovali najviac.

Jeden z krokov, ktorým by sme sa mohli dostať zo začarovaného kruhu, je nájsť taký spôsob vývoja a testovania nových liekov, ktorý by bol menej finančne náročný. Samotný liek alebo liečebná procedúra by sa tak stali ekonomicky dostupnejšími.

Niektoré farmaceutické spoločnosti sa už vyjadrili, že stratégiu znižovania nákladov by prijali pod podmienkou využívania len tých bezpečných metód pri vývoji a testovaní liekov.

Problémom tu však je, že každé znižovanie nákladov so sebou prináša riziko takých katastrof, akou napr. bola v rokoch 1961 – 62 tzv. Conterganová aféra (liek talidomid používaný počas tehotenstva vyvolal deformity u vyše 10000 detí).

Ďalšou možnosťou by bolo financovať vývoj a testovanie liekov z dobročinných zbierok alebo zo štátneho rozpočtu. Vypočítavá stratégia postavená len na zisku by tak mohla postupne ustúpiť do úzadia.

Takýmto spôsobom už je financovaná veľká časť základného medicínskeho výskumu, no takýto typ financií akútne chýba pre uskutočnenie náročnejších a drahších laboratórnych testov.

Problémom je, že tie by si už vyžadovali veľké investície zo strany vlády, ktorá ich poskytuje len veľmi neochotne, pretože často trvá aj desaťročia, kým sa jej investície vrátia.

Stop Candida

Spracoval: Badatel.net



Podobné články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.



Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora a v žiadnom prípade nenahrádza konzultáciu ani vyšetrenie lekárom v zdravotníckom zariadení. Príspevky a komentáre môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.

 

Komentáre

  1. nic nove od Vyvolenych

Pridajte komentár

*