Nebezpečnejšia, než si lekári mysleli: Zákerná plesňová infekcia usmrtí 1 z 3 nakazených nemocničných pacientov

(Cassie B., Natural News) Nový výskum odhaľuje, že málo známe, no mimoriadne závažné invazívne plesňové ochorenia postihujú hospitalizovaných pacientov oveľa častejšie, než sa doteraz predpokladalo. Približne každý tretí pacient s potvrdenou diagnózou zomrie ešte počas hospitalizácie.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zverejnilo prvú štúdiu svojho druhu, ktorá sledovala výskyt invazívnych plesňových ochorení v štyroch nemocniciach v oblasti Atlanty a ich pridružených ambulanciách v rokoch 2020 až 2024.

Výskumníci preverili takmer tisíc podozrivých prípadov a potvrdili 450 infekcií. Výsledky ukazujú, že tieto ochorenia sa zrejme vyskytujú častejšie, než sa doteraz predpokladalo.

Zároveň upozorňujú na problém, ktorý zdravotnícke štatistiky zachytávajú len čiastočne.

Nie je to obyčajná pleseň na stene

Keď väčšina ľudí počuje slovo pleseň, predstaví si čierne škvrny v kúpeľni alebo pokazený chlieb. Lekári však v tomto prípade hovoria o úplne inom nepriateľovi.

Invazívne plesňové ochorenia nevznikajú len na povrchu kože. Niektoré druhy plesní sa po vdýchnutí mikroskopických spór dokážu u pacientov s výrazne oslabenou imunitou dostať hlboko do pľúc, krvných ciev či ďalších orgánov.

Tam už nejde o nepríjemnosť. Ide o život ohrozujúcu infekciu.

Pre lekárov býva najväčším problémom čas. Čím neskôr sa na invazívnu plesňovú infekciu príde, tým menšia je šanca, že sa ju podarí dostať pod kontrolu. Prvé príznaky pritom často pripomínajú množstvo iných ochorení.

Približne sedem z desiatich prípadov v štúdii spôsobovali plesne rodu Aspergillus. Ďalšie súviseli s plesňami z radu Mucorales alebo rodov Fusarium a Scedosporium.

Alarmujúce čísla z nemocníc

Výskumníci pod vedením Dr. Jeremyho Golda zistili, že na každých sto nemocničných lôžok pripadajú približne tri až päť prípadov invazívnych plesňových ochorení ročne. Najvyšší výskyt zaznamenali vo veľkých univerzitných nemocniciach, ktoré sa starajú o najťažšie chorých pacientov.

Najčastejšie išlo o ľudí po transplantáciách, pacientov liečených na rakovinu alebo osoby zotavujúce sa z ťažkého priebehu ochorenia Covid-19.

Lenže najväčšie prekvapenie ešte len prišlo.

Približne tretina pacientov nemala klasické rizikové faktory, podľa ktorých lekári tieto infekcie zvyčajne očakávajú. Ochorenie sa teda neobjavovalo výlučne u pacientov patriacich do najznámejších rizikových skupín.

„Je to prvýkrát, čo máme takýto odhad,“ povedal Dr. Gold.

Upozornil tiež, že počet prípadov môže v budúcnosti rásť v dôsledku starnutia populácie a častejších extrémnych prejavov počasia, ako sú hurikány či rozsiahle záplavy. Práve po nich sa plesniam darí oveľa viac.

Každý tretí pacient zomrel

Samotný počet prípadov nie je to, čo lekárov znepokojuje najviac. Oveľa alarmujúcejšie je, ako často sa tieto infekcie končia tragicky.

Zo sledovaných pacientov zomrel približne každý tretí ešte počas hospitalizácie. Predstavte si nemocničné oddelenie, kde leží tridsať pacientov s touto diagnózou. Štatisticky sa ich domov nevráti približne desať.

Spóry plesní dýchame prakticky každý deň. Sú vo vzduchu, ktorý vdychujeme, aj v prírode okolo nás. Väčšina ľudí si ich prítomnosť nikdy neuvedomí.

U človeka s výrazne oslabenou obranyschopnosťou je situácia úplne iná. Pleseň sa dokáže rozšíriť do pľúc, krvných ciev alebo ďalších orgánov, kde sa jej liečba stáva mimoriadne náročnou. Zriedkavejšie sa infekcia dostane do tela aj cez otvorené rany alebo kontaminované zdravotnícke pomôcky.

CDC už skôr odhadovalo, že invazívne plesňové ochorenia súvisia s viac ako 15 000 hospitalizáciami ročne len v Spojených štátoch.

Nová štúdia neurčila, kde presne sa jednotliví pacienti nakazili. Nemocniciam však poskytuje dôležitý orientačný bod. Pomáha rozlíšiť, kedy ide o očakávaný výskyt týchto infekcií a kedy už hrozí ich prepuknutie.

Keď odpovede neprichádzajú celé roky

Pre rodinu 19-ročnej Elainy Falerovej z Louisiany nie je téma plesní len predmetom vedeckých štúdií.

Štyri roky bojovala s únavou, mozgovou hmlou, opakovanými horúčkami a tráviacimi problémami. Pribúdali vyšetrenia, no odpovede neprichádzali.

Až jedného dňa jej otec objavil rozsiahlu pleseň vo ventilačnom systéme rodinného domu.

Rodina sa domnieva, že dlhodobé vystavenie plesniam prispelo k rozvoju jej zdravotných problémov vrátane syndrómu aktivácie mastocytov. Priamy vzťah medzi plesňou a jej ochorením však zatiaľ potvrdený nebol.

Príbeh napriek tomu ukazuje, aké náročné býva dopátrať sa pôvodu dlhodobých zdravotných ťažkostí. Najmä vtedy, keď sú príznaky nejasné a výsledky bežných vyšetrení zostávajú v norme.

Pleseň v domácnosti je iný problém

Pleseň v kúpeľni a invazívna plesňová infekcia nie sú to isté.

Dlhodobý pobyt vo vlhkom a zaplesnenom prostredí sa najčastejšie spája s alergiami, zhoršením astmy a chronickým podráždením dýchacích ciest. O vplyve na ďalšie zdravotné ťažkosti sa stále diskutuje.

Problémom je, že mnohé príznaky nie sú ničím výnimočné. Chronická únava, bolesti hlavy, poruchy sústredenia či celková slabosť sprevádzajú desiatky rôznych ochorení.

Pacienti preto často putujú od jedného špecialistu k druhému. Lekári postupne vylučujú infekčné, neurologické, hormonálne či autoimunitné príčiny. Ak sa nič nepotvrdí, niekedy prichádzajú do úvahy aj psychosomatické alebo psychiatrické vysvetlenia.

To automaticky nerobí z plesne príčinu zdravotných ťažkostí. Rovnako však nemožno environmentálne faktory vždy vylúčiť bez toho, aby sa preverilo prostredie, v ktorom človek žije alebo pracuje.

Vlhkosť sa neoplatí ignorovať

Invazívne plesňové ochorenia zostávajú našťastie pomerne zriedkavé a najväčšie riziko predstavujú pre pacientov s výrazne oslabenou imunitou. To však neznamená, že viditeľnú pleseň v domácnosti treba prehliadať.

Ak sa v byte alebo dome opakovane objavuje vlhkosť, zatekanie či zatuchnutý zápach, nestačí iba premaľovať škvrnu na stene. Treba odstrániť príčinu – opraviť netesnosť, zlepšiť vetranie a pri väčšom rozsahu zvážiť odbornú sanáciu.

Suché a dobre vetrané prostredie patrí medzi najjednoduchšie spôsoby, ako obmedziť zdravotné riziká spojené s plesňami.

Väčšina ľudí sa s invazívnou plesňovou infekciou nikdy nestretne. Ak však zasiahne človeka s oslabenou imunitou, rozhodujúca býva rýchlosť. Čím skôr lekári na túto možnosť pomyslia, tým väčšia je šanca, že prežije.

Autor: Cassie B., Zdroje: naturalnews.com, cdc.gov, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

Odoberajte nové články na email!

Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:

Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.