Nocebo efekt: Príbeh väzňa, ktorý „vykrvácal na smrť“ bez straty jedinej kvapky krvi

(Jacqui Deevoy, The People’s Voice) Nedávna diskusia v relácii X-Today o existencii vírusov nevyhnutne viedla k tej odvekej otázke: Ako možno vedecky vysvetliť, že skupina ľudí ochorie súčasne?

Existuje niekoľko vysvetlení, ale najčastejšie prehliadaným faktorom je takzvaný „nocebo efekt“.

Placebo efekt, o ktorom sa veľa hovorí a je široko akceptovaný, dokáže oklamať telo, aby sa samo uzdravilo prostredníctvom pozitívnych očakávaní. Naproti tomu nocebo efekt robí pravý opak – negatívne presvedčenia môžu spôsobiť skutočné fyzické poškodenie, chorobu alebo dokonca aj smrť.

Príbeh spomenutý v názve tohto článku ilustruje, ako hlboko môže ľudská myseľ ovplyvniť telo a potenciálne prevážiť nad fyziologickou realitou.

Nejde o formálny „experiment“ v modernom vedeckom zmysle, ale o historický opis psychologickej sugescie dovedenej do extrému. Dôležité je, že v mnohých zdrojoch je prezentovaný ako skutočná udalosť, hoci koluje skôr ako motivačné či varovné rozprávanie než dôsledne overená história.

Príbeh väzňa v cele smrti

Podľa záznamov sa incident odohral v roku 1936 v Indii počas britskej koloniálnej nadvlády.

Väzeň v cele smrti, ktorý čelil poprave obesením, dostal nezvyčajnú ponuku ako súčasť toho, čo bolo formulované ako „vedecká demonštrácia“, respektíve možnosť milosrdenstva.

Mohol si zvoliť formu smrti: buď obesenie, alebo „vykrvácanie“, čiže postupné odčerpávanie krvi z tela.

Väzeň v domnení, že postupnejšia smrť bude menej bolestivá ako náhle a násilné stiahnutie slučky, si zvoli pomalé vykrvácanie. Zrejme bol ovplyvnený prísľubom miernejšieho konca.

Pripútali ho teda k stolu v slabo osvetlenej miestnosti. Dnu vošiel lekár, respektíve experimentátor oblečený v chirurgickom odeve, a začal s procedúrou.

Na ruke väzňa urobili malý rez a pripojili k nemu hadičku vedúcu k niečomu, čo vyzeralo ako zberná miska pod stolom. Pre umocnenie ilúzie bola miestnosť naplnená zámerným, rytmickým kvapkajúcim zvukom tekutiny padajúcej do misky.

Väzňovi podrobne vysvetlili, ako proces funguje: jeho krv bude stekať kvapka po kvapke, až kým mu nevypovie srdce, pomaly upadajúc do bezvedomia.

Žiadna skutočná krv však nebola odvedená. Hadička bola pripojená k skrytému zásobníku teplej, červeno sfarbenej vody (alebo soľného roztoku napodobňujúceho krv) a kvapky boli umelo vytvorené.

Väzeň však tomu celému absolútne veril. Ako „kvapkanie“ pokračovalo, údajne čoraz viac bledol, slabol a podliehal stresu. Jeho pulz sa zrýchlil, potom sa zastavil; jeho dýchanie sa stalo plytkým.

V priebehu niekoľkých hodín upadol do šoku, dostal kŕče a zomrel – to všetko bez toho, aby mu bola odobratá jediná kvapka vlastnej krvi!

Pitva neodhalila žiadne známky straty krvi: jeho žily boli plné, orgány neporušené. Príčina úmrtia? „Psychosomatický šok“ vyvolaný hrôzou a očakávaním. Myseľ presvedčila telo, že umiera, a telo sa jej podriadilo.

Slová môžu liečiť, ale aj zabíjať. Doslova

Tento príbeh prvýkrát získal širokú pozornosť vďaka nositeľovi Nobelovej ceny Dr. Bernardovi Lownovi, priekopníckemu kardiológovi (1918 -2021), známemu svojou prácou na srdcových defibrilátoroch a antinukleárnom aktivizme.

Vo svojej knihe z roku 1996 s názvom „Stratené umenie liečenia“ Dr. Lown opisuje túto udalosť ako živý príklad sily nocebo efektu, pričom čerpá z historických lekárskych poznatkov.

Použil ich na argumentáciu, že slová a správanie lekárov pri lôžku môžu doslova zabiť pacientov vyvolávaním strachu.

Dr. Lown to opísal ako „strašidelný experiment“ vykonaný za koloniálnej éry, hoci necitoval primárne dokumenty – pravdepodobne je založený na ústnom podaní alebo obskúrnych správach z tej doby.

Táto anekdota sa odvtedy objavila v psychologických textoch, knihách o svojpomoci a médiách:

• V stĺpčeku „Deseret News“ z roku 2004 je to opisované ako „zvláštne, ale pravdivé“, pričom sa zdôrazňujú zvuky kvapkania ako kľúčový psychologický spúšťač.
• Článok o nocebách z roku 2015 na portáli „Gizmodo“ ho spája s modernými prípadmi, ako sú pacienti „predávkujúci sa“ placebom len z viery.
• Motivačné články, ako napríklad príspevok na Medium z roku 2024, to prezentujú ako dôkaz „sily myšlienok“.

Existujú aj variácie – online koluje verzia s uhryznutím hadom, kde väzeň zomrie na „jed“ falošnej kobry.

Táto verzia však bola vyvrátená ako mestská legenda bez dôveryhodných dôkazov. Príbeh s kvapkajúcou krvou sa však vo všetkých zdrojoch konzistentnejšie zhoduje.

Nocebo efekt nie je len povera; má korene v „psychoneuroimunológii“, teda vede o tom, ako myšlienky ovplyvňujú biológiu.

Ako funguje nocebo efekt

Uvedený efekt funguje prostredníctvom nasledovných mechanizmov:

1. Stresové hormóny: Strach spúšťa prudké zvýšenie hladiny kortizolu a adrenalínu, čo zvyšuje srdcovú frekvenciu a krvný tlak, čo môže viesť k vazovagálnej synkope (mdloby z rozšírenia ciev) alebo k úplnej zástave srdca.

2. Prekonanie autonómneho nervového systému: Viera v stratu krvi môže spôsobiť napätie vôľových svalov, zníženie krvného obehu alebo dokonca napodobnenie príznakov hypovolémie (nízkeho objemu krvi), ako sú závraty a vypínanie orgánov.

3. Paralely z reálneho sveta: Medzi podobné prípady patria úmrtia spôsobené voodoo „kúzlami“ na Haiti (študované antropológmi ako Walter Cannon v roku 1942) alebo pacienti v klinických štúdiách, ktorí pociťujú vedľajšie účinky tabletiek bez účinných látok, pretože im bolo „povedané“, aby ich očakávali.

Štúdie odhadujú, že nocebo je zodpovedné až za 30% vedľajších účinkov v klinických štúdiách liekov.

Pri extrémnom strese, ako je vyššie opísaný scenár s väzňom, to môže byť smrteľné – rovnako ako pri „syndróme zlomeného srdca“ (kardiomyopatia takotsubo), kde smútok napodobňuje infarkt.

Experiment s vykrvácaním sa zdá byť neľudský a strašne krutý. Bol vôbec etický? Podľa dnešných štandardov absolútne nie. Experimenty na ľuďoch, najmä bez informovaného súhlasu, porušujú Norimberský kódex (1947) a Helsinskú deklaráciu.

V 30. rokoch 20. storočia sa v koloniálnej Indii uplatňovali pochybné lekárske praktiky, vrátane vivisekcií (operácia bez narkózy) počas hladomorov, ale táto konkrétna udalosť nie je archívne doložená. Možno bola zveličená na vyučovacie účely.

„Dobrovoľníci“ v celách smrti sa bežne praktizovali pri experimentoch v USA a Veľkej Británii začiatkom 20. storočia (napríklad maláriová terapia počas Druhej svetovej vojny), kedy získaný súhlas bol v najlepšom prípade donucovací.

Záver

Dnes tento príbeh – či už pravdivý alebo nie – slúži ako drsná pripomienka, že v medicíne, práve a médiách majú slová svoju moc. Ako povedal Dr. Lown: „Najsilnejším nástrojom lekára nie je skalpel, ale hovorené slovo.“

Ak vás fascinujú extrémy mysle a tela, prečítajte si knihy ako „ You Are the Placebo“ (Ty si placebo) od Joea Dispenzu alebo Cannonovu klasickú prácu „Voodoo Death“ (Voodoo smrť).

Autor: Jacqui Deevoy, Zdroj: thepeoplesvoice.tv, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Vedci, ktorí objavili citlivosť na lepok, teraz ukázali, že neexistuje
• Včasná detekcia, predčasná smrť: Mamogramy sú spojené s 84% vyššou úmrtnosťou na rakovinu prsníka
• Lieky na riedenie krvi sú hlavnou príčinou úmrtí na pohotovostiach. Čo všetko z nich hrozí?
• 30 zaujímavých psychologických faktov, ktoré vás prinútia sa zamyslieť