Vedci skúmajú látku z aloe vera proti Alzheimerovi. Týchto 7 krokov však pomáha chrániť vašu pamäť už dnes

(Belle Carter, Natural News) Bežná rastlina z okenného parapetu sa dostala do hľadáčika výskumníkov Alzheimerovej choroby. Vedci z univerzity v marockej Casablance skúmali beta-sitosterol – rastlinnú zlúčeninu, ktorá sa nachádza aj v aloe vera.

Počítačové modely naznačili, že beta-sitosterol sa viaže na acetylcholínesterázu a butyrylcholínesterázu. Tieto enzýmy rozkladajú acetylcholín, látku dôležitú pre pamäť a učenie. Na tlmení ich činnosti sú založené aj niektoré lieky používané pri Alzheimerovej chorobe.

Ide o zaujímavý východiskový bod pre vývoj liečiv. Vedci pomocou počítačovej simulácie skúmali jednu izolovanú zlúčeninu, nie účinky celej rastliny na ľudí.

Oveľa viac údajov dnes už máme o každodenných opatreniach, ktoré podporujú zdravie mozgu a ciev. Alzheimerovej chorobe nedokážu vždy zabrániť, no ovplyvňujú viaceré riziká spojené s demenciou a úpadkom poznávacích schopností.

Jedálny plán pre mozog: konkrétne porcie

Najlepšie preskúmané sú stredomorský a MIND spôsob stravovania. Ich základom je zelenina, celozrnné potraviny, strukoviny, orechy, ryby a olivový olej. Naopak, obmedzujú údeniny, vyprážané jedlá, sladkosti a nadbytok nasýtených tukov.

Dôslednejšie dodržiavanie týchto zásad sa v štúdiách spája s pomalším zhoršovaním poznávacích schopností. Výsledky najlepšie vystihuje pomenovanie „strava prospievajúca mozgu, cievam a metabolizmu“.

Tu je praktický cieľ na jeden týždeň:

Zelená listová zelenina: najmenej 1 porcia denne. Jednu porciu predstavuje väčšia miska surového šalátu alebo približne 100 gramov tepelne upraveného špenátu, kelu či mangoldu.

Iná zelenina: aspoň 1 porcia denne, približne 100 až 150 gramov. Striedajte brokolicu, kapustu, paradajky, papriku, mrkvu, karfiol a cviklu.

Bobuľové ovocie: 80 až 100 gramov minimálne dvakrát týždenne. Vhodné sú čučoriedky, jahody, maliny, černice, ríbezle aj arónia. Počíta sa tiež nesladené mrazené ovocie.

Orechy: 25 až 30 gramov väčšinu dní, teda jedna malá hrsť. Vyberajte nesolené vlašské orechy, mandle, lieskove orechy alebo pistácie.

Strukoviny: 100 až 150 gramov po uvarení aspoň trikrát týždenne. Vhodná je šošovica, fazuľa, cícer aj hrach.

Celozrnné potraviny: 2 až 3 porcie denne. Jedna porcia zodpovedá krajcu celozrnného chleba, 40 až 60 gramom ovsených vločiek alebo približne 100 gramom uvarenej pohánky, jačmenných krúp či hnedej ryže.

Ryby: 100 až 150 gramov najmenej raz, ideálne dvakrát týždenne. Dobrou voľbou sú sardinky, slede, makrela, pstruh alebo losos.

Extra panenský olivový olej: 1 až 2 polievkové lyžice denne ako hlavný pridaný tuk.

Hydina: približne 100 až 150 gramov dvakrát týždenne. Vajcia možno zaradiť niekoľkokrát do týždňa podľa celkového jedálneho lístka.

Údeniny jedzte iba výnimočne a červené mäso obmedzte približne na tri menšie porcie týždenne. Maslo držte pod jednou polievkovou lyžicou denne a sladké pečivo či dezerty si doprajte najviac štyri menšie porcie týždenne. Tieto množstvá vychádzajú z praktických zásad diéty MIND.

Netreba počítať každý gram ani dodržať plán bez jedinej výnimky. Dôležité je, aby zelenina, strukoviny, celozrnné potraviny, ryby a orechy tvorili pravidelnú súčasť jedálneho lístka.

Beta-sitosterol nenájdeme iba v aloe

Látka skúmaná marockými vedcami sa prirodzene nachádza aj v avokáde, orechoch, semenách, strukovinách a rastlinných olejoch. Nie je preto potrebné získavať ju z domácky spracovaných listov aloe.

Zvlášť problematický je žltkastý aloe latex uložený tesne pod povrchom listu. Má silný preháňavý účinok a pri vnútornom užívaní hrozia kŕče, hnačka, strata minerálov či vzájomné pôsobenie s niektorými liekmi.

Gél používaný na pokožku zase nemožno zamieňať s izolovaným beta-sitosterolom.

Doplnky pri nedostatku živín

Omega-3 kapsuly, ginkgo, kurkumín, vitamín E a rôzne „mozgové“ zmesi sa často propagujú ako ochrana pred demenciou. Najväčší zmysel však majú doplnky vtedy, keď nahrádzajú potvrdený nedostatok alebo živinu chýbajúcu v jedálnom lístku.

Konkrétne množstvá sa líšia podľa živiny:

Vitamín B12: dospelý človek potrebuje približne 2,4 mikrogramu denne. S pribúdajúcim vekom sa u časti ľudí zhoršuje vstrebávanie vitamínu B12 z potravy, preto prichádzajú do úvahy obohatené potraviny alebo doplnok. Pri nedostatku spôsobenom stravou sa bežne používa 50 až 150 mikrogramov denne. Porucha vstrebávania si vyžaduje podstatne vyššie dávky alebo injekcie, ktoré určí lekár.

Vitamín D: bežný denný príjem predstavuje približne 15 mikrogramov, teda 600 IU, a po 70. roku života 20 mikrogramov, teda 800 IU. Vyššie dávky sa stanovujú podľa hladiny v krvi. Vitamín D podporuje kosti, svaly a celkové zdravie, nie je však samostatnou liečbou porúch pamäti.

Omega-3 mastné kyseliny: pred kapsulami má prednosť 100 až 150 gramov tučnej ryby raz alebo dvakrát týždenne.

Kyselina listová: jej dopĺňanie má význam pri potvrdenom nedostatku. Vysoké dávky užívané naslepo dokážu prekryť niektoré prejavy nedostatku vitamínu B12, zatiaľ čo poškodzovanie nervov pokračuje.

Ginkgo, kurkumín a vitamín E: používajú sa v rôznych prípravkoch, no nemajú stanovenú dávku na predchádzanie Alzheimerovej chorobe. Vyššie množstvá zároveň zasahujú do zrážania krvi alebo účinku niektorých liekov.

Pri únave, mravčení končatín, neistote pri chôdzi alebo zhoršovaní pamäti je užitočnejšie krvné vyšetrenie než kombinácia viacerých doplnkov. Lekár podľa príznakov skontroluje krvný obraz, vitamín B12, funkciu štítnej žľazy a ďalšie ukazovatele. Niektoré liečiteľné poruchy totiž napodobňujú začínajúcu demenciu.

Pohyb: najmenej 150 minút týždenne

Fyzická aktivita podporuje prekrvenie mozgu a pomáha regulovať tlak, cukor, cholesterol aj telesnú hmotnosť. Znižuje tiež riziko cievnej mozgovej príhody a depresie, ktoré súvisia s kognitívnym úpadkom.

Praktický cieľ:

• aspoň 150 minút stredne intenzívneho pohybu týždenne, napríklad 30 minút rýchlej chôdze päťkrát do týždňa;
• silové cvičenie dvakrát týždenne;
• pri dlhom sedení sa každých 30 až 60 minút postaviť a prejsť.

Ak ste sa doteraz takmer nehýbali, začnite desiatimi minútami svižnej chôdze po hlavnom jedle. Keď si na túto záťaž zvyknete, čas postupne predlžujte.

Skontrolujte tlak, cukor a cholesterol

Mozog závisí od zdravých ciev. Vysoký krvný tlak, cukrovka, fajčenie, obezita a zvýšený LDL cholesterol ich postupne poškodzujú. Kontrola týchto rizík preto patrí medzi najdôležitejšie kroky na ochranu mozgu.

Začať môžete jednoducho:

1. Zmerajte si tlak ráno a večer počas niekoľkých dní.
2. Pri preventívnej prehliadke požiadajte o kontrolu cukru a lipidového profilu.
3. Predpísané lieky na tlak, cukrovku alebo cholesterol nevysádzajte svojvoľne. Dlhodobé užívanie hlavne liekov na cholesterol (statínov) má však vážne riziká.
4. Ak fajčíte, prestať má pre cievy a mozog väčší význam než väčšina doplnkov.

Sluch, zrak, spánok a spoločenský život

Neliečená strata sluchu alebo zraku zvyšuje námahu potrebnú na orientáciu a komunikáciu a často vedie k izolácii. Ochrana zmyslov, spoločenské aktivity a pravidelná duševná stimulácia preto patria k praktickej prevencii kognitívneho úpadku.

V každodennom živote pomáha:

• dať si vyšetriť zhoršujúci sa sluch a používať odporúčané načúvacie zariadenie
• riešiť nevhodné okuliare, sivý zákal a ďalšie poruchy zraku
• udržiavať pravidelný kontakt s rodinou, priateľmi alebo komunitou
• učiť sa jazyk, tanec, hudobný nástroj alebo prácu s technikou
• spať približne sedem až deväť hodín
• riešiť hlasné chrápanie, prestávky v dýchaní a výraznú dennú ospalosť, ktoré upozorňujú na spánkové apnoe

Občasná krížovka nezaškodí, no väčší prínos prináša činnosť spájajúca učenie, pohyb a kontakt s ľuďmi.

Sedem krokov, s ktorými môžete začať dnes

1. K obedu aj večeri pridajte najmenej 100 gramov zeleniny.

2. Namiesto sladkosti si dajte 25 až 30 gramov nesolených orechov.

3. Naplánujte si na tento týždeň dve porcie rýb a tri jedlá zo strukovín.

4. Prejdite sa 30 minút chôdze svižným tempom.

5. Zmerajte si krvný tlak.

6. Objednajte sa na vyšetrenie, ak sa vám zhoršil sluch alebo zrak.

7. Zavolajte človeku, s ktorým ste sa dlhšie nerozprávali.

Keď zhoršovanie pamäti narúša bežný život

Odborné vyšetrenie je potrebné najmä vtedy, keď človek opakovane kladie rovnaké otázky, stráca sa na známych miestach, nezvláda účty, zabúda užívať lieky alebo sa nápadne mení jeho úsudok a správanie.

Včasná diagnostika pomáha odlíšiť Alzheimerovu chorobu od depresie, porúch štítnej žľazy, nedostatku vitamínu B12, vedľajších účinkov liekov a ďalších stavov. Zároveň umožňuje skôr začať vhodnú liečbu a pripraviť plán ďalšej starostlivosti.

Ďalší výskum ukáže, či sa beta-sitosterol z aloe vera uplatní pri vývoji nového lieku. Už dnes však môžeme spojiť pohyb, stravu prospešnú pre cievy, kontrolu zdravotných rizík, dostatok spánku a aktívny spoločenský život.

Práve táto kombinácia patrí k najrozumnejším spôsobom, ako sa každý deň starať o zdravie mozgu.

Autor: Belle Carter, zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Neurovedci tvrdia, že zábudlivosť môže byť znakom vašej vysokej inteligencie
• Ovplyvniteľné faktory, ktoré zvyšujú riziko demencie a čo robiť pri jej prevencii
• Zistite dôvody zabúdania a čo môžete urobiť pre zlepšenie vašej pamäte
• 9 vecí, ktoré musíte urobiť dnes, aby ste sa vyhli demencii a Alzheimerovej chorobe neskôr