(Lance D. Johnson, Natural News) Každé ráno milióny ľudí nevedomky vymieňajú prirodzenú obranyschopnosť svojho tela za ilúziu sviežosti.
Od voňavých pleťových mliek až po parfumy s obsahom alkoholu a syntetických látok, priemysel osobnej starostlivosti nás presvedčil, že syntetická krása sa rovná čistote. Najnovšie vedecké poznatky o vonných chemikáliách však hovoria temnejší príbeh.
Prelomová štúdia odhalila, že bežné kozmetické produkty potláčajú prirodzené „oxidačné pole“ ľudského tela, teda ochranný štít, ktorý neutralizuje škodlivé znečisťujúce látky.
Dôsledky? Naša túžba po kráse môže sabotovať naše zdravie a robiť nás dnes zraniteľnejšími voči toxínom viac než kedykoľvek predtým.
Nie až také krásne voňavé chemikálie
Vonné chemikálie sú zlúčeniny používané na vytváranie vôní v parfumoch, kolínskych vodách a voňavých výrobkoch, ako sú sviečky, čistiace prostriedky a produkty osobnej starostlivosti.
Ich receptúry môžu obsahovať stovky syntetických alebo prírodných zložiek, z ktorých niektoré sú spojené so zdravotnými rizikami, vrátane rakoviny, hormonálnych porúch a alergických reakcií.
Z dôvodu ochrany obchodného tajomstva nie sú výrobcovia povinní zverejňovať všetky zložky vo vôňach – dokonca ani tie nebezpečné, ako sú karcinogény. Tu je päť bežných chemikálií vo vôňach obsahujúcich známe toxíny:
1. Metylénchlorid – karcinogén, ktorý je v kozmetike zakázaný americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a tiež v EÚ, ale stále sa nachádza v niektorých vonných zmesiach.
2. Ftaláty (napríklad DEP, DBP) – súvisia s hormonálnymi poruchami a poškodením reprodukčných orgánov; často sa neuvádzajú ako súčasť „vône“.
3. Lilial (butylfenylmetylpropional) – v EÚ je zakázaný pre reprodukčnú toxicitu; používa sa v parfumoch a mydlách.
4. Styrén – možný ľudský karcinogén, ktorý sa nachádza v syntetických vôňach.
5. Pižmový ketón – pretrvávajúci bioakumulatívny toxín spojený s poškodzovaním životného prostredia a hormonálneho systému.
Neviditeľné „oxidačné pole“, o ktorom ste nevedeli, že ho máte
Vedci už roky vedia, že znečistenie vonkajšieho ovzdušia predstavuje zdravotné riziká, ale len málokto sa zamýšľal nad tým, ako by mohlo byť rovnako nebezpečné aj naše vnútorné prostredie – a osobné návyky.
Nedávna štúdia v odbornom časopise Science Advances odhalila ohromujúci biologický jav: Keď je ľudská pokožka vystavená ozónu, vytvára hydroxylové radikály, teda reaktívne molekuly, ktoré rozkladajú toxíny prenášané vzduchom.
Toto „oxidačné pole“ funguje ako osobné silové pole, ktoré čistí bezprostredný vzduch okolo nás.
Moderné kozmetické postupy však túto krehkú rovnováhu narúšajú. Etanol vo vôňach pôsobí ako špongia a absorbuje ochranné radikály skôr, ako stihnú splniť svoju úlohu.
Telové mlieka zároveň dusia prirodzený skvalén v pokožke. Ide o lipid, ktorý je kľúčový pre tvorbu týchto obranných mechanizmov.
„Je to ako nosiť pršiplášť v púšti,“ vysvetlil jeden výskumník. „Myslíte si, že sa chránite, ale v skutočnosti svoje telo pripravujete o to, čo potrebuje, aby prosperovalo.“
Klamstvo s vôňou
Prejdite sa v supermarkete uličkou s kozmetikou a uvidíte regály plné sľubov o „kvetinovej blaženosti“ či „tropickom úniku“. Pravda je však oveľa menej romantická.
Komerčné parfumy sú vyrobené prevažne z etanolu, často až 98-percentného, so stopovým množstvom syntetických vonných olejov. Tá kvapka vanilkového telového spreja? Väčšinou vodka pre vašu pokožku.
Zistenia štúdie sú prekvapujúce: Účastníci, ktorí si aplikovali vôňu, zaplavili svoje testovacie komory parami etanolu, ktoré v nich zotrvali celé hodiny.
„Ľudia si myslia, že vdychujú ružu alebo levanduľu,“ povedal jeden vedec, „ale v skutočnosti dýchajú alkoholový oblak.“
To nielen neutralizuje oxidačné pole, ale tiež uvoľňuje prchavé organické zlúčeniny spojené s bolesťami hlavy, respiračnými problémami a dlhodobým poškodením buniek.
Riešením nie je opustenie starostlivosti o seba, ale jej prehodnotenie. Napríklad, esenciálne oleje bez alkoholu majú minimálny vplyv na oxidačné pole a zároveň ponúkajú aromatické výhody.
Namiesto nanášania hustých krémov zvážte ľahké rastlinné oleje, ktoré napodobňujú prirodzené lipidy pokožky. Dôležité je aj načasovanie: aplikácia produktov hodinu pred vstupom do prostredia s vysokým obsahom ozónu (ako sú mestské ulice alebo letiská) umožňuje rozptýlenie prchavých chemikálií.
Záver
Odvetvie osobnej starostlivosti zarába na jednoduchom posolstve: Bez ich produktov ste nedostatoční. Veda však začína odhaľovať skryté náklady na tieto rutiny a spotrebitelia sa bránia.
Globálny kozmetický trh síce môže mať hodnotu 646 miliárd dolárov, no trendy ukazujú rastúci dopyt po skutočne čistej kozmetike – produktoch bez etanolu, parabénov a syntetických konzervačných látok.
V stávke nie je len o zdravie jednotlivca. Znečistenie ovzdušia v interiéri je tichá epidémia, ktorá je spojená s rastúcou mierou astmy, únavy a dokonca aj kognitívneho poklesu.
Tým, že si odoberáme prirodzenú obranyschopnosť, nielenže škodíme sebe, ale meníme aj samotný vzduch, ktorý zdieľame s ostatnými.
Autor: Lance D. Johnson, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net
Súvisiace články
Odoberajte nové články na email!
Ušetrite čas a prihláste sa na odoberanie nových článkov priamo do vašej emailovej schránky:
Naša garancia: Nikdy Vám nepošleme spam a kedykoľvek sa môžete odhlásiť.
Upozornenie: Tento článok je názorom jeho autora. Zdravotné rady v žiadnom prípade nenahrádzajú konzultáciu ani vyšetrenie lekárom. Príspevky a komentáre pod článkom môžu vyjadrovať postoje, ktoré sa nemusia zhodovať s postojmi redakcie.
Len jedna myslienka!
Predstavte si, ze by nejaka nadnarodna korporacia, patriaca BlackRocku pridala mRNA svinstvo do nejakeho dezodorantu… pod pazuchami su predsa uzliny a tie vieme cim su pri distribucii po ludskom tele… Zaver? Vyhabat sa vyrobkom nadnarodnych korporacii, najma chemii, hygienickym pripravkom…
Vrátim sa ešte k algoritmu prvočísel, ktorý som tu pred pár dňami narýchlo zbúchal. A kde inde sa to hodí viac, než v téme o voňavkách?
Vezmeme si číselnú postupnosť, ktorú som naznačil:
5, 10, 17, 26, 37, 50, 65, 82, 101, 122, 145, …
Táto postupnosť je daná funkciou y=x^2+1.
Ak za x dosadíme nezáporné celé čísla, môžeme číselnú postupnosť doplniť o čísla 1 a 2:
1, 2, 5, 10, 17, 26, 37, …
Pre prehľadnosť si označíme poradie čísel v postupnosti od nultého poradia:
0. 1
1. 2
2. 5
3. 10
4. 17
…
Platí tu pravidlo:
Každé číslo v poradí od čísla 1 je deliteľné číslom 1.
Každé druhé číslo v poradí od čísla 2 je deliteľné číslom 2.
Každé piate číslo v poradí od čísla 5 je deliteľné číslom 5.
Každé desiate číslo v poradí od čísla 10 je deliteľné číslom 10.
atď.
Z uvedeného pravidla sa dá odvodiť jednoduchý algoritmus priameho výpočtu prvočísel.
Euklides vymyslel nepriamy algoritmus, pri ktorom najprv vyrátame násobky prirodzených čísel, a čo nám ostane, to je prvočíslo.
Vymyslel aj algoritmus overovania prvočíselnej povahy čísla. Ak chceme zistiť, či je dané číslo prvočíslo, vydelíme ho všetkými nižšími prirodzenými číslami. Vôbec tu nie je isté, čí dané číslo je prvočíslo, dozvieme sa to až na výstupe. Podobne funguje aj algoritmus založený na Pascalovom trojuholníku.
Môj algoritmus založený na číselnej postupnosti však funguje inak. Priamo vyrátavam prvočísla bez nutnosti odrátať neprvočísla, pričom na výstupe dostávam samé prvočísla. Funguje to nasledovne:
Vezmem si číslo jeden v nultom riadku. Číslo v ďalšom riadku bude deliteľné číslom jeden, preto si jednotku zapíšem do ďalšieho riadku ako deliteľa dvojky:
0. 1
1. 2; 1
Pokračujem prvým riadkom. Číslo dva je prvočíslo, lebo má dva prirodzené delitele. Do ďalšieho riadku napíšem jednotku, a o dva riadky zapíšem dvojku:
0. 1
1. 2; 1
2. 5; 1
3. 10; 2
Pokračujem druhým riadkom. Číslo 5 je prvočíslo, lebo má dva prirodzené delitele. Do ďalšieho riadku napíšem jednotku a o päť riadkov napíšem päťku:
0. 1
1. 2; 1
2. 5; 1
3. 10; 2, 1
…
7. 50; 5
Pokračujem tretím riadkom. Číslo desať nie je prvočíslo, lebo má viac ako dva prirodzené delitele. Vydelím ho všetkými jeho prvočíselnými deliteľmi v riadku, a dostanem jeho další, posledný prvočíselný deliteľ. Ale ako zistím, ktoré delitele v riadku sú prvočísla? Môžem ich spätne odrátať až na začiatok, ale nemusím to zisťovať. Existuje aj jednoduchší spôsob ako vyrátať posledný prvočíselný deliteľ. Postupne vydelím desiatku najprv prvým deliteľom v riadku, výsledok potom druhým, tretím atď. Ak v priebehu výpočtu dostanem priebežný výsledok celé číslo, pokračujem ďalej v delení. Ak nie, vrátim sa o krok späť, daný deliteľ vynechám a pokračujem ďalším deliteľom. Nakoniec dostanem vo výsledku posledný prvočíselný deliteľ:
10:2=5; 5:1=1
Jednotku môžem vynechať, takže posledným prvočíselným deliteľom na výstupe je číslo 5.
Do ďalšieho riadku napíšem jednotku, o dva roadky dvojku, o päť riadkov päťku a o desať riadkov desiatku.
Takto môžem postupovať do nekonečna. V každom riadku vyrátam jedno prvočíslo na výstupe.
Otázne je, či takto dokážem vyrátať všetky prvočísla. Ak áno, mohol by to byť dôkaz správnosti Riemannovej hypotézy.
Ďalší problém, ktorý zaujíma hackerov je algoritmus rozkladu prirodzených čísel na súčiny prvočísel. Ale to je už iný príbeh. Vidím nejaké náznaky v použití binárnej sústavy. Treba na tom popracovať.
Ako prirodzený narcis – zrkadielko zrkadielko – sa nepotrebujem skrášlovať, tak bežte do prdele s prvočíslami a dezodorantami mRNA. Boža vie.
Závidíš, že som najbádateľskejší bádateľ zo všetkých bádateľov. Mohol si na to prísť ty, ale nemáš dosť umelej inteligencie.
Poznám jediné prvočíslo – v sexe. Je delitelné len v grupensexe. Máš na to algoritmus?
Na šecko mám algoritmus. Tam, spátky, zase tam a zase spátky.
načo to tu dávaš ? hej – hej -ty si to vymyslel, ha ha ha, badateľ
Chodievajú sem aj inteligentní ľudia, ktorých by to mohlo zaujímať.
Tak sa dozvieme skutočnú pravdu lebo len „pravdu“???
https://www.hlavnespravy.sk/sav-dokoncila-analyzu-mrna-vakcin-jej-vysledky-predstavi-ked-ministerstvo-zdravotnictva-urci-termin/4010730
ver – že pravda to určite nebude