Ako onkológovia falšujú štatistiky o úspešnosti chemoterapie

V roku 1975 predložil americký výskumník rakoviny Dr. Hardin B. Jones na kongrese pre výskum rakoviny, ktorý sa konal na univerzite Berkeley v Kalifornii, úplne šokujúci dokument týkajúci sa práve dokončeného 23 rokov trvajúceho štatistického výskumu.

Dr. Jones podrobne dokázal, že pacienti chorí na rakovinu, ktorí sa zdráhali podrobiť oficiálnej medicínskej terapii (chemoterapii a ožarovaniu), prežili v priemere 12 a pol roka, zatiaľ čo pacienti, ktorí sa rozhodli pre tieto terapie, umierali už po 3 rokoch.

Obžaloba onkologického priemyslu

Na základe týchto faktov verejne obžaloval sfalšované štatistické výsledky zo strany farmaceuticko-medicínskeho establišmentu, ktoré sa vykonávali v prospech neprirodzených, neúčinných a toxických, no patentovateľných a tým pádom finančne lukratívnych prípravkov, testovaných prevažne iba na zvieratách.

Onkologický establišment tajne pracoval na predstieraní úspešnosti chemoterapie kvôli tomu, aby si zabezpečil dôveru a financovanie od verejnosti.

Odhalenie doktora Jonesa vyvolalo pre podobné prípady obvyklé reakcie: cenzúru údajov, jeho stíhanie a ohováranie.

Účastníci kongresu – lekári a uznávaní výskumníci prijali štatistiky s chladnou odozvou a z prítomných zástupcov médií mal len jeden jediný novinár odvahu informovať verejnosť o poskytnutých dôkazoch doktora Jonesa.

Prevratné zistenia čoskoro upadli do zabudnutia

V Európe upadla štatistika v priebehu jedného roka do zabudnutia a do povedomia sa dostala až neskôr v dobe, keď bola verejne publikovaná v Nemecku.

Z pomedzi množstva mýtov o rakovine je nutné spomenúť aspoň jeden nasledujúci paradoxný prípad: v roku 1926 bola udelená Nobelova cena za medicínu dánskemu výskumníkovi J. A. Grib Fibigerovi, ktorý objavil „Spinoptera carcinoma“ – to znamená bacil, ktorý podľa neho a niektorých ďalších dôverčivých ľudí vyvoláva rakovinu.

Napriek tomu sa však tento bacil nikdy nedokázal, snáď teda okrem v živých predstavách a mysliach jedného, prípadne viacerých výskumníkov.

Prostredníctvom podobných machinácií sa predávajú ilúzie a podporujú nádeje pacientov.

Takzvaný „Big Biznis“ okolo rakoviny je nadmieru výnosný obchod, kde sa dá obohatiť každým prostriedkom a za každú cenu.

Ako dopadla štúdia porovnávania prežitia pacientov liečených štandardne a neliečených?

Vplyvný anglický medicínsky časopis The Lancet zverejnil ďalšiu štatistiku Dr. Jonesa, ktorá sa uskutočňovala v priebehu 3 rokoch (1970 – 1973) v anglickom regióne Oxford na skupine 188 pacientov s neoperovateľnou rakovinou pľúc.

Skupina bola rozdelená do troch častí:

• Prvá časť sa nepodrobovala žiadnemu ošetreniu.
• Druhá časť bola ošetrovaná Procabrazinom.
• Tretia časť sa podrobovala intenzívnej chemoterapii.

Ľudia v prvej skupine, to znamená pacienti v pokročilom štádiu rakoviny pľúc, ktorí neboli nijako ošetrovaní, žili dlhšie ako ostatní.

Tuto sú konkrétne čísla:

• skupina č.1 – žiadne ošetrenie. Priemerná doba prežitia: 220 dní
• skupina č.2 – ošetrovaní Procabrazinom. Priemerná doba prežitia: 190 dní
• skupina č.3 – intenzívna chemoterapia. Priemerná doba prežitia: 75 dní

Časopis The Lancet už ale nehovorí nič o tom, ako dlho by žili postihnutí rakovinou v prípade, ak by boli ošetrovaní prírodnými prostriedkami alebo prírodnou metabolickou medicínou.

Snáď by sa možno aj úplne vyliečili, no to by už bolo príliš očakávať od oficiálneho medicínskeho časopisu, aby niečo také písomne pripustil.

Znekľudňujúci je tiež ten fakt, že pokiaľ ide o voľbu, keď sa musí vybrať buď jedná alebo druhá metóda liečby, tak väčšina pacientov nepremýšľa a zverí sa do starostlivosti oficiálnych liečených metód.

Bezpochyby je to následok nevedomosti a zavádzajúcich informácií, ktoré zainteresovaní ľudia šíria.

Medzitým prebieha celá reťaz rôznych finančných zbierok na výskum rakoviny a ľudia súperia o to, kto prispeje viac.

Kam idú finančné prostriedky onkologických zbierok?

Veľká časť slúži k tomu, aby sa nakupovali laboratórne zvieratá, u ktorých sa bude umelo vyvolávať rakovina, pričom tá nemá s jej ľudskou formou až tak veľa spoločného.

Ďalej na nákup fixačných zariadení, to znamená zariadení, ktoré slúžia k fixovaniu zvierat v ľubovoľne zvolenej pozícii, k ďalšiemu výskumnému vybaveniu, najímaniu asistentov, laborantov a laborantiek, no hlavne na vývoj nových takzvaných „liekov“, ktoré nikdy nevyriešia problém rakoviny, aj keď vedeckí výskumníci urobia mnoho záverov.

Skutočné pozadie ale zostáva pre obyčajného človeka nezverejnené a namiesto toho aby prestal, ďalej ukľudňuje svoje svedomie finančnými darmi, čím vlastne umožňuje tomuto podvodu naďalej fungovať.

Keď si k tomu uvedomíme, že prevažná väčšina podobných výskumov je vykonávaná farmaceutickými firmami, ktorých zisky a ekonomická sila je na tejto planéte tak obrovská, že je možné ju porovnávať s ťažobným priemyslom (ropa a iné nerastné suroviny).

Potom nám musí byť úplne jasné, že tieto firmy sledujú len svoje komerčné záujmy namiesto záujmov zdravotných.

V apríli 1987 bol jeden z mnohých medicínskych barónov, profesor Domenico Stalfieri – lekársky prednosta nemocnice Locri v Kalábrii a viacerými titulmi vyznamenaný generálny sekretár talianskej Ligy proti rakovine, známy predovšetkým svojím „intenzívnym nasadením v peňažných zbierkach pre vedecké výskumy rakoviny“ zatknutý.

Jeho zločinom bolo, že od propagačných agentúr pod nátlakom požadoval úplatky za jeho propagandistické vystúpenia pre dobro rakovinovej ligy.

Preklad: Bádateľ, Zdroj: webová stránka Ochráci hospodářských zvířat

Súvisiace články

• 12 citátov lekárov, ktoré rakovinová lobby nechce, aby ste čítali
• Ako sa detoxikovať po chemoterapii: To rozhodne či prežijete alebo nie
• Ako farmaceutické firmy podvádzajú a ubližujú pri klinických štúdiách
• Prečo medicína nedovolí vyliečiť rakovinu, aj keď to hravo dokáže