Môže staroveká superpotravina pomôcť napraviť poškodenia spôsobené hrotovým proteínom?

(Willow Tohi, Natural News) V auguste 2022 japonskí vedci zo Josai University zistili, že nattokináza, enzým získavaný z fermentovanej sóje, dokáže v laboratórnych podmienkach rozkladať hrotový (spike) proteín koronavírusu SARS-CoV-2.

Výsledky publikované v odbornom časopise Molecules vyvolali otázku: Mohla by táto tradičná japonská potravina pomôcť aj ľuďom, ktorí majú zdravotné ťažkosti spojené s pretrvávaním hrotového proteínu?

Záujem o nattokinázu odvtedy rastie a mnohí ľudia ju už užívajú ako výživový doplnok. Jej účinky pri týchto ťažkostiach však zatiaľ neboli potvrdené klinickými skúškami.

Problém s hrotovým proteínom: Čo odhalil výskum

Hrotový proteín nie je len pasívnou súčasťou vírusu alebo antigénom vytváraným po očkovaní. Ide o biologicky aktívnu bielkovinu, ktorej účinky na ľudské bunky vedci intenzívne skúmajú.

Výskumníci zo Salk Institute a Kalifornskej univerzity v San Diegu v roku 2021 ukázali, že samotný hrotový proteín dokáže v experimentálnych podmienkach poškodzovať bunky vystielajúce krvné cievy. Zasahoval do činnosti receptorov ACE2 a narúšal funkciu mitochondrií, ktoré bunkám zabezpečujú energiu.

Juhoafrický tím pod vedením profesorky Etheresie Pretoriusovej zo Stellenbosch University zasa zistil, že hrotový proteín podporuje vznik nezvyčajných fibrínových zrazenín. Tie obsahujú štruktúry podobné amyloidu a odolávajú prirodzenému rozkladu. Vedci skúmajú ich možnú úlohu pri poruchách prekrvenia najmenších ciev a dlhodobých následkoch covidu.

Ďalšou otázkou je, ako dlho môže hrotový proteín po infekcii alebo očkovaní pretrvávať a kde sa nachádza.

Údaje predložené japonskému regulačnému úradu PMDA ukázali, že lipidové nanočastice používané v mRNA vakcínach sa v experimentálnych štúdiách dostávali aj mimo miesta vpichu, napríklad do pečene či sleziny. Tieto údaje sa však týkali distribúcie nosičov vakcíny, nie priamo hrotového proteínu.

Výskum vedený Stanfordskou univerzitou priniesol ďalšie zistenie. Vedci zaznamenali prítomnosť vakcinačnej mRNA a hrotového antigénu v lymfatických uzlinách niektorých očkovaných ľudí ešte osem týždňov po podaní vakcíny. Dánska štúdia zase zachytila fragmenty vakcinačnej mRNA v krvnej plazme až 28 dní po očkovaní.

Tieto zistenia ukazujú, že vakcinačná mRNA a hrotový antigén môžu byť v organizme detegovateľné dlho po očkovaní. Samotná prítomnosť antigénu ešte neznamená poškodenie organizmu, no otázka jeho pretrvávania a možných zdravotných účinkov si zaslúži ďalšiu pozornosť.

Ako nattokináza vlastne funguje

Nattokinázu objavil v roku 1980 japonský výskumník Hiroyuki Sumi. Tento enzým vzniká pri fermentácii sójových bôbov baktériou Bacillus subtilis natto. Výsledným produktom je natto, tradičná japonská potravina s charakteristickou chuťou a lepkavou konzistenciou.

Nattokináza upútala pozornosť vedcov najmä schopnosťou rozkladať fibrín, bielkovinu, ktorá tvorí základ krvných zrazenín. V laboratórnych experimentoch dokáže fibrín priamo štiepiť a ovplyvňovať aj látky, ktoré riadia jeho prirodzený rozklad.

Najzaujímavejší objav však prišiel v roku 2022.

Japonskí vedci zistili, že nattokináza dokáže rozkladať aj hrotový proteín koronavírusu. Účinok závisel od koncentrácie enzýmu a času jeho pôsobenia. Pri koncentrácii 1 mikrogram na mililiter zaznamenali rozklad proteínu po približne 60 minútach.

Keď enzým zahriali alebo zablokovali jeho aktivitu, rozklad sa zastavil. Tým potvrdili, že za účinkom stojí samotná enzymatická aktivita nattokinázy.

Ďalšia japonská štúdia z roku 2021 skúmala extrakt z fermentovanej sóje natto. Vedci zistili, že dokázal v bunkových kultúrach potlačiť infekciu koronavírusom SARS-CoV-2. Aj v tomto prípade sa účinok po zahriatí extraktu stratil.

Oba experimenty tak priniesli konkrétne dôkazy o schopnosti enzýmov z natta rozkladať vírusové bielkoviny a podnietili ďalší záujem o ich možné využitie.

Čo ukázali štúdie o srdci a cievach

Nattokináza sa skúmala už dávno pred pandémiou covidu, najmä pre možné priaznivé účinky na krvný tlak, zrážanlivosť krvi a aterosklerózu.

Randomizovaná štúdia z roku 2008 s 86 ľuďmi s vysokým krvným tlakom zistila, že denná dávka 2 000 FU nattokinázy znížila systolický tlak v priemere približne o 5,5 mmHg. FU sú jednotky používané na vyjadrenie aktivity enzýmu.

Nie všetky výskumy však dopadli rovnako.

Rozsiahlejšia, trojročná štúdia publikovaná v roku 2021 sledovala 265 dospelých bez diagnostikovaného srdcovo-cievneho ochorenia. Bola dvojito zaslepená a kontrolovaná placebom, čo patrí medzi najspoľahlivejšie spôsoby overovania účinkov liečby.

Pri dávke 2 000 FU denne vedci nezistili významné spomalenie rozvoja aterosklerózy.

O rok neskôr však prišli čínski výskumníci s výrazne odlišnými výsledkami.

V pozorovacej štúdii zahŕňajúcej 1 062 účastníkov sledovali účinky nattokinázy počas dvanástich mesiacov. Pri dávke 10 800 FU denne zaznamenali zlepšenie hladín krvných tukov a u účastníkov s aterosklerózou priemerné zmenšenie plochy plakov v krčných tepnách o 36 %.

Nižšia dávka 3 600 FU denne pritom podobné výsledky nepriniesla.

Tieto zistenia naznačujú, že dávka nattokinázy môže zohrávať významnú úlohu, hoci výsledky pozorovacej štúdie ešte treba potvrdiť kvalitným randomizovaným výskumom.

Práve schopnosť nattokinázy pôsobiť na fibrín a procesy zrážania krvi robí tento enzým zaujímavým aj pri skúmaní možných následkov pôsobenia hrotového proteínu.

Čo zatiaľ zostáva nepreukázané

Najväčšou otvorenou otázkou je, či nattokináza dokáže po užití ústami dosiahnuť v ľudskom tele taký účinok, aký vedci pozorovali v laboratóriu.

Experimenty potvrdili, že enzým dokáže priamo rozkladať hrotový proteín. Zatiaľ však nemáme kontrolovanú klinickú štúdiu, ktorá by ukázala, že užívanie nattokinázy odstraňuje tento proteín z ľudských tkanív alebo zlepšuje zdravotné ťažkosti po očkovaní.

Nie je dostatočne objasnené ani to, koľko aktívneho enzýmu sa po prechode tráviacim traktom dostane do krvného obehu a či tam dosiahne potrebnú koncentráciu.

Napriek tomu sa nattokináza už objavila v odporúčaniach niektorých lekárskych skupín. Organizácia Front Line COVID-19 Critical Care Alliance (FLCCC) ju zaradila do svojho protokolu I-RECOVER zameraného na ťažkosti po covide a očkovaní.

Ide o experimentálny prístup, ktorého účinnosť pri týchto stavoch ešte nebola klinicky potvrdená.

Laboratórne výsledky však poskytujú konkrétny dôvod preskúmať, či by sa vlastnosti nattokinázy dali využiť aj pri liečbe ľudí.

Bezpečnosť: Kedy si dať na nattokinázu pozor

Nattokináza síce pochádza z tradičnej potraviny, no v koncentrovanej podobe ide o biologicky aktívny enzým, ktorý môže ovplyvňovať procesy zrážania krvi.

V odbornej literatúre boli opísané aj závažné komplikácie. Patrí medzi ne krvácanie do mozgu u pacienta, ktorý nattokinázu kombinoval s aspirínom, či smrteľné krvácanie do brušnej dutiny u staršej ženy.

Zaznamenaný bol tiež prípad trombózy mechanickej srdcovej chlopne u pacienta, ktorý vysadil predpísaný warfarín a nahradil ho nattokinázou.

Nattokináza preto nesmie slúžiť ako náhrada predpísaných liekov na riedenie krvi.

Zvýšenú opatrnosť potrebujú najmä ľudia užívajúci antikoagulanciá alebo protidoštičkové lieky, pacienti s poruchami zrážanlivosti a osoby pred plánovanou operáciou. V takýchto prípadoch je potrebná konzultácia s lekárom.

Vyššie dávky, ktoré priniesli zaujímavé výsledky v niektorých štúdiách, navyše nemožno automaticky považovať za bezpečné na dlhodobé samostatné užívanie.

Výskum, ktorý sa mal uskutočniť už dávno

Keď enzým pochádzajúci zo stáročia používanej fermentovanej potraviny dokáže rozkladať fibrín a v laboratóriu aj hrotový proteín koronavírusu, ide o objav, ktorý si zaslúži dôkladné preskúmanie.

Nattokináza pritom nie je novinkou. Jej účinky vedci skúmajú už desaťročia. Napriek tomu stále chýbajú rozsiahle klinické štúdie, ktoré by spoľahlivo určili jej účinnosť, optimálne dávkovanie a možnosti využitia pri postcovidových či postvakcinačných ťažkostiach.

Jedným z dôvodov môže byť aj ekonomika farmaceutického výskumu. Samotnú nattokinázu ako prirodzene sa vyskytujúci enzým nemožno jednoducho monopolizovať patentom, takže financovanie nákladných klinických skúšok je pre súkromných investorov menej atraktívne.

Výrobcovia výživových doplnkov ju navyše môžu predávať bez toho, aby museli financovať rozsiahle štúdie preukazujúce liečebný účinok. Dnes tak máme zaujímavé laboratórne dôkazy, niekoľko povzbudivých klinických pozorovaní a zároveň množstvo nezodpovedaných otázok.

Nattokináza nemusí byť zázračným riešením. Jej biologické účinky sú však dostatočne významné na to, aby sa skúmali oveľa dôkladnejšie.

Experimenty, ktoré by mohli priniesť jasné odpovede, sa mali uskutočniť už pred rokmi.

Ako liečiť následky covidového očkovania

Ak chcete vedieť, ako podporiť svoj cievny systém, znížiť telesné zápaly a predchádzať vážnym zdravotným komplikáciám, praktický návod nájdete v našej novej e‑knihe Regenerácia po mRNA očkovaní.

Viac informácií o knihe nájdete TU (o českej verzii knihy TU)

Kniha prináša konkrétne protokoly na ochranu ciev, mozgu a imunity, prehľad diagnostických testov či návod, ako s lekárom efektívne komunikovať. V prípade obáv o svoje zdravie a hľadania odpovedí, vám táto kniha môže byť spoľahlivým sprievodcom.

Autor: Willow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Ginkgo biloba pomáha rozkladať mikrozrazeniny spôsobené hrotovým proteínom z covidových vakcín
• Americké úrady schválili geneticky modifikovanú sóju, ktorá produkuje bravčové proteíny
• Vedci zistili, že sója namiesto prevencie rakoviny prsníka, urýchľuje jej priebeh
• Táto „zdravá“ potravina ničí mozog a vyvoláva rakovinu prsníka. Nejedzte ju!