Prelomenie „slučky záhuby“: Vedci identifikovali mozgový vzorec, ktorý predchádza špirálam negatívnych myšlienok

(Willow Tohi, Natural News) V tichom laboratóriu na Kolumbijskej univerzite neurovedci identifikovali prchavý mozgový vzorec, ktorý sa objavuje len niekoľko sekúnd predtým, ako človek obráti pozornosť k sebe samému.

Tento objav, označovaný ako „pre-self pattern“ – teda vzorec pred sebazameraním – ponúka nový pohľad na neurologické procesy, ktoré môžu súvisieť aj so vznikom negatívnych myšlienkových cyklov typických pre úzkosť a depresiu.

Výskum publikovaný v časopise Journal of Neuroscience síce neodhalil priamy „signál depresie“ ani okamih vzniku negatívnej myšlienky. Ukazuje však, že cesta k sebazameraniu sa môže v mozgu začať ešte skôr, než si ju vedome uvedomíme.

Mapovanie cesty k sebazameraniu

Štúdia, ktorú viedli Meghan L. Meyerová a Danika Geislerová, využila funkčnú magnetickú rezonanciu na sledovanie mozgov 32 účastníkov počas odpočinku.

Vedci objavili špecifický vzorec aktivity v sieti predvoleného režimu mozgu – skupine prepojených oblastí, ktoré sú aktívne napríklad pri spomínaní, plánovaní budúcnosti či premýšľaní o sebe. Tento vzorec sa objavoval ešte predtým, ako sa účastníci vedome rozhodli zamerať na seba.

Následná analýza údajov od viac než tisícky ľudí z projektu Human Connectome Project priniesla ďalší zaujímavý výsledok. Ľudia s vyššou mierou takzvaných internalizačných ťažkostí vykazovali podobnejší spôsob, akým sa do tohto mozgového stavu dostávali a opäť z neho vystupovali.

Internalizácia pritom neznamená iba „držať emócie v sebe“. V psychológii ide o širší okruh problémov, pri ktorých sa psychické napätie obracia najmä dovnútra – patria sem napríklad úzkostné a depresívne príznaky či sociálne stiahnutie.

Keď sa pohľad dovnútra zmení na toxický

Nie každá sebareflexia je škodlivá. Premýšľanie o sebe nám pomáha spracovať emócie, poučiť sa z chýb a meniť správanie.

Problém nastáva vtedy, keď sa myšlienky prestanú posúvať k riešeniu a začnú sa točiť stále okolo rovnakých obáv, chýb či zlyhaní.

Tento jav sa nazýva ruminácia. Negatívna ruminácia znamená opakované premietanie nepríjemných udalostí a emócií bez toho, aby človek dospel k riešeniu alebo úľave.

Neuropsychologička Amy Serinová tento stav opisuje ako „slučku skazy“ – negatívna myšlienka vyvoláva ďalšiu a človek sa postupne dostáva do stále rovnakého mentálneho kruhu.

Ruminácia pritom nesúvisí s jednou konkrétnou oblasťou mozgu. Zapájajú sa do nej siete spojené so spracovaním emócií, pamäťou, pozornosťou a sebahodnotením. Práve preto môže byť také ťažké z tohto kolobehu jednoducho „vystúpiť“.

Limity a prísľub predikcie

Štúdia z Kolumbijskej univerzity nastoľuje zaujímavú otázku: Mohlo by raz zachytenie takéhoto mozgového vzorca pomôcť rozpoznať, že sa človek blíži k škodlivému myšlienkovému cyklu?

Zatiaľ sme od toho ďaleko.

Duševné zdravie ovplyvňuje genetická predispozícia, životné skúsenosti, stres, sociálne prostredie, spánok aj množstvo ďalších faktorov. Sken mozgu preto dnes nedokáže spoľahlivo predpovedať, kto dostane depresiu alebo začne ruminovať.

Význam objavu je skôr v tom, že ukazuje, že sebazameranie môže mať rozpoznateľnú neurálnu predohru. Negatívna špirála sa teda nemusí začínať až prvou vedomou myšlienkou.

Prelomenie cyklu: Od postrehu k činu

Na prerušenie ruminácie však netreba čakať na nové technológie.

Jedným z najlepšie preskúmaných prístupov je kognitívno-behaviorálna terapia. Pomáha človeku zachytiť automatické negatívne myšlienky, odhaliť presvedčenia, ktoré sa za nimi skrývajú, a overiť si, či skutočne zodpovedajú realite.

Používa sa napríklad „technika šípky smerom nadol“, pri ktorej si človek pri nepríjemnej myšlienke opakovane kladie otázku: „Ak by to bola pravda, čo by to pre mňa znamenalo?“ Tak sa môže dostať od povrchovej obavy k hlbšiemu presvedčeniu, napríklad „nie som dosť dobrý“.

Dôležité je tiež rozpoznať rozdiel medzi riešením problému a rumináciou. Ak premýšľanie prináša nové možnosti a vedie ku konkrétnemu kroku, pravdepodobne je užitočné. Ak sa však stále vraciate k tým istým otázkam bez nového záveru, skôr sa točíte v kruhu.

V takom prípade môže pomôcť myšlienku si zapísať, pomenovať ju ako rumináciu a vedome presmerovať pozornosť na konkrétnu činnosť – napríklad krátku prechádzku, cvičenie, domácu prácu alebo rozhovor s iným človekom. Cieľom nie je negatívnu myšlienku násilne potlačiť, ale nedovoliť jej, aby automaticky rozbehla ďalšie kolo premýšľania.

Užitočné je tiež sledovať vlastné spúšťače. U niekoho sa ruminácia objavuje najmä večer, pri únave alebo nedostatku spánku, u iného po konflikte, odmietnutí či dlhšom období osamelosti. Keď človek pozná situácie, v ktorých do „slučky skazy“ najľahšie skĺzne, dokáže ju často zachytiť skôr.

Pomáha aj jednoduchá otázka: „Je tu niečo, čo môžem práve teraz urobiť?“ Ak áno, urobte jeden konkrétny krok. Ak nie, ďalšie prehrávanie rovnakého problému v hlave už zvyčajne neprináša riešenie.

Dôležitá je aj sociálna opora. Blízki ľudia niekedy dokážu ponúknuť realistickejší pohľad práve vo chvíli, keď sa vlastné hodnotenie človeka začne deformovať pod vplyvom úzkosti či negatívnej nálady.

Ak sa však ruminácia opakuje často, výrazne zhoršuje spánok, prácu či bežné fungovanie alebo ju sprevádza dlhodobá úzkosť či depresívna nálada, je rozumné obrátiť sa na psychológa alebo psychoterapeuta.

Budúcnosť proaktívnej duševnej starostlivosti

Identifikácia „vzorca pred sebazameraním“ neznamená, že vedci objavili vypínač negatívnych myšlienok. Ukazuje však, že určitý smer pozornosti sa môže v mozgu pripravovať ešte skôr, než si ho vedome uvedomíme.

A práve to je na výskume najzaujímavejšie.

Ak sa časom podarí lepšie pochopiť, čo sa deje v krátkom okamihu predtým, než sa myseľ obráti dovnútra, môže to pomôcť objasniť, prečo niektorí ľudia zo sebazamerania ľahko vystúpia, zatiaľ čo iní skĺznu do opakujúcej sa negatívnej špirály.

Pre bežný život z toho zatiaľ vyplýva jednoduché posolstvo: čím skôr si všimneme, že sa myšlienky začínajú točiť v známom kruhu, tým väčšiu šancu máme túto „slučku skazy“ prerušiť skôr, než nás pohltí.

Autor: Willow Tohi, Zdroj: naturalnews.com, Spracoval: Badatel.net

Súvisiace články

• Veľa premýšľania tvorí zlé myšlienky: Tu je 5 techník na upokojenie mysle
• Nocebo efekt: Príbeh väzňa, ktorý „vykrvácal na smrť“ bez straty jedinej kvapky krvi
• Sila lucidného snívania: Naučte sa, ako prekonať strach, zmierniť stres a podporiť svoje uzdravenie
• 10 základných princípov, ktorými sa navždy vyslobodíme z depresie